tešilo takému veľkému záujmu. Aj podľa rozhovoru s predsedom KST Volovec Rožňava Pavlom Molnárom podujatiu prialo i počasie, a tak si všetci výhľadmi na krásnu prírodu z Radzima, ktorý má nadmorskú výšku 998,5 metrov, dokonale vychutnali pobyt v prírode. Ani nebudem hovoriť, že čo všetko prežívali na futbalovom ihrisku vo Vyšnej Slanej, kde účastníkom spríjemňovali čas i betliarske Vidly. Dokazujú to aj fotografie Martina Markušovského. Pozrite si ich. Aj preto sa všetci nadšenci turistiky a pohybu v prírode tešia na ďalší ročník prechodu v budúcom roku.
MG-OD
Fotografie Martina Markušovského z výstupu
štvrtok, 30 jún 2011 11:51
Nebývalý počet účastníkov turistického prechodu hrebeňom Radzima vo Vyšnej Slanej Doporučený
Napísal(a) MG-OD
Nebol som na turistickom prechode hrebeňom Radzima, ktorý zorganizoval Obecný úrad vo Vyšnej Slanej 25. júna 2011. Nebyť toho, že sa touto akciou podelil prostredníctvom e-mailu pán Ján Tomášik z tej iste obce na hornom Gemeri, neviem, či by som sa o nej dozvedel. Podstatné je, že dali o sebe vedieť. A podľa toho, čo som sa dozvedel, môžem nielen ja ľutovať. Stručná informácia prezrádza, že 12. ročník prechodu hrebeňom Radzima sa organizátorom vydaril. Veď na vrchole bolo 147 turistov a na športovom popoludní 229 spokojných účastníkov. Medzi domácimi nadšencami sa tešili aj turisti z Nižnej Slanej, Rožňavy a okolia. Ani sa im nedivím, že toto turisticko-spoločenské podujatie sa
Zverejnené v
Turistika


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a