Prechod bol tento rok mimoriadne vydarený už vďaka zázračnej zasneženej krajine. Cesta bola parádne vypluhovaná, takže sa kráčalo dobre, no aj tak mnohých lákali záveje. Koľko toho snehu vlastne je? Ako hlboko sa zaborím? Poďme sa hodiť do snehu! Aj také vety bolo počuť v kráčajúcich skupinkách a mnohí sa ozaj vrhli do hlbokého snehu. Taký trochu návrat do detstva, trochu si zašantiť v snehu a parádne sa v ňom vyváľať – tomu sa dá len ťažko odolať.
Cesta od Veľkej lúky k chate pod Muránskym hradom už bola náročnejšia, nakoľko nebola odpluhovaná, kráčali sme už len po vyšľapaných koľajách. Na hrad sa nedalo vystúpiť vôbec kvôli vysokému snehu, takže po malom občerstvení na chate, sme sa vydali tiež len vyšľapaným chodníkom smerom do Muráňa, kde na nás ešte čakal v Základnej škole guláš a čapované pivo. A tiež prekvapenie! Každý účastník, ktorý si kúpil lístok, okrem občerstvenia dostal aj tričko vyrobené špeciálne na túto príležitosť.
Verím, že tento ročník bol výnimočný nielen rekordným počtom účastníkov, ale aj vďaka čarovnej prírode pod bohatou snehovou prikrývkou, veselými zážitkami a skvelou atmosférou. Kiežby takto prebiehali všetky ročníky. Teda – uvidíme sa o rok, priatelia!
Martina Rusnáková
Foto: Dušan Hrbál
{jcomments on}































Prechod Muránskou planinou v sobotu 9.2.2013 oslavoval jubilejný XXXV. ročník. Zúčastnilo sa ho rekordných takmer 800 ľudí, ktorí absolvovali známu trasu pešky alebo na bežkách. Akcia sa uskutočnila pod záštitou obce Muráň a TJ Tatran Muráň v spolupráci s Lesmi SR, š.p., OZ Revúca – Lesná správa Muráň, Lesná správa Veľká Lúka, ZŠ a MŠ Muráň.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.