začiatok trasy pre peších aj pre bežkárov. Pešiaci postupovali na Veľkú Lúku, kde si deti mohli pohladiť koníky a odtiaľ sa ďalej postupovalo na chatu pod Muránskym hradom, kde čakalo malé občerstvenie v podobe čaju s rumom a štrúdle. Občerstvení sme ďalej pokračovali chodníkom dole do Muráňa, kde sa na Základnej škole podával guláš s čapovaným pivom. Táto trasa mala zhruba 12 km. Bežkári mali trasu dlhú cca 40 km, ktorá viedla z Javorín smerom na Ploštiny – Belková – Lopušné – Havrané – Studňa- Zadné hory – Kľak – Muráň.
Prechod bol tento rok mimoriadne vydarený už vďaka zázračnej zasneženej krajine. Cesta bola parádne vypluhovaná, takže sa kráčalo dobre, no aj tak mnohých lákali záveje. Koľko toho snehu vlastne je? Ako hlboko sa zaborím? Poďme sa hodiť do snehu! Aj také vety bolo počuť v kráčajúcich skupinkách a mnohí sa ozaj vrhli do hlbokého snehu. Taký trochu návrat do detstva, trochu si zašantiť v snehu a parádne sa v ňom vyváľať – tomu sa dá len ťažko odolať.
Cesta od Veľkej lúky k chate pod Muránskym hradom už bola náročnejšia, nakoľko nebola odpluhovaná, kráčali sme už len po vyšľapaných koľajách. Na hrad sa nedalo vystúpiť vôbec kvôli vysokému snehu, takže po malom občerstvení na chate, sme sa vydali tiež len vyšľapaným chodníkom smerom do Muráňa, kde na nás ešte čakal v Základnej škole guláš a čapované pivo. A tiež prekvapenie! Každý účastník, ktorý si kúpil lístok, okrem občerstvenia dostal aj tričko vyrobené špeciálne na túto príležitosť.
Verím, že tento ročník bol výnimočný nielen rekordným počtom účastníkov, ale aj vďaka čarovnej prírode pod bohatou snehovou prikrývkou, veselými zážitkami a skvelou atmosférou. Kiežby takto prebiehali všetky ročníky. Teda – uvidíme sa o rok, priatelia!
Martina Rusnáková
Foto: Dušan Hrbál




{jcomments on}