Keď na stránku Maj Gemer pán Martin Markušovský z KST Elán v Rožňave napísal závažnu informáciu, že v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok, ktoré momentálne sú v lokalite Slovenský raj, sa ruší na 9. februára 2013 tam pripravovaný Zimný prechod Slovenským rajom, najprv som tomu celkom neveril. Veď situácia v našom hlavnom meste, kde ma informácia zastihla, je celkom iná, ako v ostatných častiach Slovenska.
„V Slovenskom raji nasnežilo za posledných 48 hodín takmer Navyše do toho prišla od nich ešte predtým oveľa vážnejšia správa, ktorá približuje ako to vlastne je, keď sa do tohto terénu v tejto snehovej nádielke pustia, aj keď - traja kamaráti: „V podvečerných hodinách dňa 7.2.2013 požiadala dvojica slovenských turistov o pomoc. Dvojica mala naplánovanú túru v rokline Suchá Belá, potom chceli pokračovať na Malú Poľanu a červenou trasou na Hrabušickú pílu.
Prechod samotnou roklinou Suchá Belá im trval pre množstvo nového snehu takmer 5 hodín. Postupne im v ťažkým podmienkach dochádzali sily. Za Malou Poľanou ich už zastihla aj tma, tu už boli donútení požiadať o pomoc HZS. Záchranári zo Slovenského raja im vyrazili na pomoc z Hrabušickej píly. Turistov vo veku 23 rokov stretli v miestach nad Palcom, kde ich aj ošetrili. Záchranármi HZS boli ďalej sprevádzaní na Hrabušickú pílu na snežniciach, odkiaľ ich pomocou terénneho vozidla transportovali na Podlesok. Záchranná akcia skončila v neskorých večerných hodinách.“Nuž, s prírodou sa neradno zahrávať. Raj „poskytuje“ veru aj iné situácie, nielen prekásne terény a prírodné útvary, či nádherné zimné prechádzky aj pre peších turistov. Preto si myslím, že rozhodnutie organizátorov spomínaného Zimného prechodu Slovenským rajom bolo správne, aj keď ďalší program na 9. februára v Dedinkách Mlynkách môže dopadnúť oveľa lepšie ako pešia túra z Bielych Vôd cez Geravy do Stratenej.
Ondrej Doboš
{jcomments on}
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a