Baník. Všetko zhorené, zdevastované. Napriek tomu aj pri takejto chate bol oddych, kde mnoho účastníkov si vypekalo slaninku, klobásky a iné prinesené špeciality. Potom pokračoval pochod žltou značkou krásnou prírodou Plešiveckej planiny do obce Kružná. Pri dobrom pive organizátori KST Elán Rožňava zhodnotili prekvapujúcu účasť vyše 120 turistov z Dobšinej, Vlachova, Gemerskej Polomy, Betliara, Plešivca, Dlhej Vsi, ako aj Rožňavy. Ale veľkú radosť mali organizátori aj z účasti mládeže, ktorá prišla tiež v hojnom počte. Tým dokázali, že život je krásny aj mimo počítača, ako i telky. Toto radi kvitujeme. Bohužiaľ, turistická akcia pripravovaná na 16.4.2011, ktorú usporiada obec Dlhá Ves a KST Elán Rožnava pod heslom Turistika s Elánom, je vypredaná. Dovidenia teda pri ďalšej túre.
Ladislav Székely
Foto: Ing. Markušovský
{gallery}sport/turistika/plesiv{/gallery}
{jcomments on}
sobota, 02 apríl 2011 18:27
Turisti prechádzajúci Plešiveckou planinou z Honiec do Kružnej našli zdevastovanú a zhorenú chatu Baník Doporučený
Napísal(a) Ladislav Székely
Druhý apríl 2011 patril turistom, ktorí sa zúčastnili prechodu Plešiveckou planinou.Túra sa začala pod planinou v obci Honce.Turisti postupne vystúpili modrou značkou na Gerlašské skaly, kde sa im naskytol nádherný výhľad na Kráľovú hoľu, ako aj na Slovenské Rudohorie. Turisti boli nadšení, zhora sa mohli potešovať z výhľadov na obce Honce, Rožnavské Bystré, Rakovnicu, Rudnú, ako aj na neďalekú Rožnavu. Bohužiaľ, Vysoké Tatry boli tentoraz v hustom opare. Fotoaparáty aj tak neprestajne cvakali, veď každý chcel mať pamiatku z krásnej sobotňajšej scenérie. Putovanie pokračovalo po modrej značke ku chate Baník. Čo ohromilo turistov, bol pohľad na chatu
Zverejnené v
Turistika
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a