Po niekoľkých krátkych zastaveniach a „napumpovaní“ vzduchu do pľúc sme sa dostali do sedla priamo pod Slovenskou skalou. Skalné bralo už bolo na dosah ruky, no poniektorí potrebovali „dobiť baterky,“ takže prestávka prišla vhod. O 11.10 hod. sme sa úspešne dostali na hoľu (
Slovenská skala je pozoruhodná tým, že sa tu nachádzajú pozostatky skalného opevnenia siahajúceho do obdobia stredoveku. Pravdepodobne toto opevnenie slúžilo ako strážny bod a hláska pred prichádzajúcim nepriateľom. V dávnych časoch sa dala z tohto miesta kontrolovať prístupová cesta do Jelšavy od Hucína na juhu a od Štítnika na severovýchode. Podľa rozprávania svoju úlohu pozorovateľne Slovenská skala zohrala i v SNP.
O 12.15 hod. sme sa vydali na spiatočnú cestu po hrebeni na lúčku pod kopcom zvaným Cíger. V južnej časti pohoria nad Nižnými lúkami sa nám naskytol krásny pohľad do diaľav až na Poľanu. Na lúčke pod Cígrom sme sa zasa mohli pokochať výhľadom na Revúcku dolinu, samotnú Revúcu, muránske vrchy s NP Muránska planina s kopcom Fabova hoľa
Turistickú vychádzku sme ukončili návratom do Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava a Mestského múzea Jelšava, kde nás čakalo malé občerstvenie - bylinkový čaj a drobné pečivo. Zároveň si účastníci Turisticko-historickej vychádzky na Slovenskú skalu mohli prehliadnuť i expozíciu múzea. O tom, že turistická akcia bola vydarené svedčí i fakt, že sa nej zúčastnili rôzne vekové kategórie - najmladší turista - 15 mesačný Janko Haliak z Lubeníka. V sprievode svojich rodičov a na chrbte svojho ocka pozoroval zo sedačky okolitú prírodu bez akejkoľvek revolty alebo nespokojnosti. Dokonca v prestávkach pri oddychu ostatných sa s radosťou a detskou zvedavosťou poprechádzal po lesíku. Svoju spokojnosť s turistickou akciou vyjadril i najstarší účastník p. František Puhalla - 69 ročný z KST Dúbrava z Revúcej. Poďakovanie za účasť patrí všetkým turistom a prianím organizátorov Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava a Mestského múzea Jelšava je, aby sme sa schádzali i na ďalších turistických akciách minimálne v takom počte ako doteraz.
Alexander Sabon
Fotografie: J. Rovný
{gallery}sport/turistika/jelsava/skala{/gallery}
{jcomments on}





























Cieľom našej turisticko-historickej vychádzky 20. 10. 2012 bol najzápadnejší výbežok Slovenského krasu - Slovenská skala s nadmorskou výškou
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.