Po niekoľkých krátkych zastaveniach a „napumpovaní“ vzduchu do pľúc sme sa dostali do sedla priamo pod Slovenskou skalou. Skalné bralo už bolo na dosah ruky, no poniektorí potrebovali „dobiť baterky,“ takže prestávka prišla vhod. O 11.10 hod. sme sa úspešne dostali na hoľu (
Slovenská skala je pozoruhodná tým, že sa tu nachádzajú pozostatky skalného opevnenia siahajúceho do obdobia stredoveku. Pravdepodobne toto opevnenie slúžilo ako strážny bod a hláska pred prichádzajúcim nepriateľom. V dávnych časoch sa dala z tohto miesta kontrolovať prístupová cesta do Jelšavy od Hucína na juhu a od Štítnika na severovýchode. Podľa rozprávania svoju úlohu pozorovateľne Slovenská skala zohrala i v SNP.
O 12.15 hod. sme sa vydali na spiatočnú cestu po hrebeni na lúčku pod kopcom zvaným Cíger. V južnej časti pohoria nad Nižnými lúkami sa nám naskytol krásny pohľad do diaľav až na Poľanu. Na lúčke pod Cígrom sme sa zasa mohli pokochať výhľadom na Revúcku dolinu, samotnú Revúcu, muránske vrchy s NP Muránska planina s kopcom Fabova hoľa
Turistickú vychádzku sme ukončili návratom do Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava a Mestského múzea Jelšava, kde nás čakalo malé občerstvenie - bylinkový čaj a drobné pečivo. Zároveň si účastníci Turisticko-historickej vychádzky na Slovenskú skalu mohli prehliadnuť i expozíciu múzea. O tom, že turistická akcia bola vydarené svedčí i fakt, že sa nej zúčastnili rôzne vekové kategórie - najmladší turista - 15 mesačný Janko Haliak z Lubeníka. V sprievode svojich rodičov a na chrbte svojho ocka pozoroval zo sedačky okolitú prírodu bez akejkoľvek revolty alebo nespokojnosti. Dokonca v prestávkach pri oddychu ostatných sa s radosťou a detskou zvedavosťou poprechádzal po lesíku. Svoju spokojnosť s turistickou akciou vyjadril i najstarší účastník p. František Puhalla - 69 ročný z KST Dúbrava z Revúcej. Poďakovanie za účasť patrí všetkým turistom a prianím organizátorov Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava a Mestského múzea Jelšava je, aby sme sa schádzali i na ďalších turistických akciách minimálne v takom počte ako doteraz.
Alexander Sabon
Fotografie: J. Rovný
{gallery}sport/turistika/jelsava/skala{/gallery}
{jcomments on}

































Cieľom našej turisticko-historickej vychádzky 20. 10. 2012 bol najzápadnejší výbežok Slovenského krasu - Slovenská skala s nadmorskou výškou 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a