krásny výhľad na okolie. Vraj za ideálneho počasia vidieť od maďarského Miškovca po Vysoké Tatry. Každý sa chce pochváliť tým, že zachytil to najkrajšie a posiela zábery veru aj pre Maj Gemer a chvíľu to to trvá. Preto som titulok k fotografickým príspevkom, ktoré dostávam z tohtoročného výstupu napísal tak, ako ste si to v úvode prečítali. A som rád, že sa môžu s nimi podeliť nielen Rožňavčania, hoci tých veľa nebýva, ale najmä účastníci výstupu aj z Rožňavského Bystrého, Nižnej Slanej, Košíc a ďalších miest Slovenska.
Takýto „balík“ fotografií som dostal práve aj od Igora Molnára z Košíc. K obrázkom mi pripojil zopár viet: „V sobotu som i napriek nepriaznivému počasiu podnikol výstup na Volovec. Celý čas bolo hmlisto a odmäk. Tentoraz som naň zlákal i známych z Bratislavy. Chcel som im ukázať, aký je Gemer nádherný. Žiaľ, počasie sa umúdrilo až v nedeľu, a tak sme si výhľady zo Skalnatého Plesa na Slovenské rudohorie vychutnali odtiaľto.“ Verný turista z Nižnej Slanej pán Vandrášik bol stručný. Ten stihol iba dodať, že mi posiela fotografie členov turistického oddielu Sosna v Nižnej Slanej z výstupu na Volovec. Pripomeňme si aj prostredníctvom nich túto nevšednú novoročnú udalosť.
FOTOALBUM IGORA MOLNÁRA Z VÝSTUPU NA VOLOVEC
{gallery}sport/turistika/vol/igi{/gallery}
POKRAČOVANIE ALBUMU I.M. ZO SKALNATÉHO PLESA
{gallery}sport/turistika/vol/igi/vt{/gallery}
FOTOGRAFIE TURISTOV SOSNA Z NIŽNEJ SLANEJ
{gallery}sport/turistika/vol/sosna{/gallery}
{jcomments on}
utorok, 11 január 2011 18:48
Výstup na Volovec trval tri hodiny, ale fotografie z neho prichádzajú už takmer týždeň Doporučený
Napísal(a) admin
Tak nejako by sa dali krátko konštatovať súvislosti, ktoré charakterizujú nedávny Novoročný výstup turistov na najvyšší vrch nad Rožňavou Volovec, ktorý leží v nadmorskej výške 1293 m n. m. Tento obľúbený výstup priťahuje nielen Rožňavčanov, ale každoročne láka turistov aj zo vzdialeného okolia. Kto bol na jeho vrchole vie, že každému dá zabrať. Veď prekonať nadmorskú výšku takmer900 m na tak malom priestore nie je až také jednoduché. Ak vyjde počasie, po odznak a účastnícky list si prídu však rôzne kategórie turistov. Od maloletých krpcov, po veľmi pokročilých deduškov. Svedčia o tom fotografie, ktoré si účastníci spravia každým rokom práve tam, odkiaľ je
Zverejnené v
Turistika
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a