krásny výhľad na okolie. Vraj za ideálneho počasia vidieť od maďarského Miškovca po Vysoké Tatry. Každý sa chce pochváliť tým, že zachytil to najkrajšie a posiela zábery veru aj pre Maj Gemer a chvíľu to to trvá. Preto som titulok k fotografickým príspevkom, ktoré dostávam z tohtoročného výstupu napísal tak, ako ste si to v úvode prečítali. A som rád, že sa môžu s nimi podeliť nielen Rožňavčania, hoci tých veľa nebýva, ale najmä účastníci výstupu aj z Rožňavského Bystrého, Nižnej Slanej, Košíc a ďalších miest Slovenska.
Takýto „balík“ fotografií som dostal práve aj od Igora Molnára z Košíc. K obrázkom mi pripojil zopár viet: „V sobotu som i napriek nepriaznivému počasiu podnikol výstup na Volovec. Celý čas bolo hmlisto a odmäk. Tentoraz som naň zlákal i známych z Bratislavy. Chcel som im ukázať, aký je Gemer nádherný. Žiaľ, počasie sa umúdrilo až v nedeľu, a tak sme si výhľady zo Skalnatého Plesa na Slovenské rudohorie vychutnali odtiaľto.“ Verný turista z Nižnej Slanej pán Vandrášik bol stručný. Ten stihol iba dodať, že mi posiela fotografie členov turistického oddielu Sosna v Nižnej Slanej z výstupu na Volovec. Pripomeňme si aj prostredníctvom nich túto nevšednú novoročnú udalosť.
FOTOALBUM IGORA MOLNÁRA Z VÝSTUPU NA VOLOVEC
{gallery}sport/turistika/vol/igi{/gallery}
POKRAČOVANIE ALBUMU I.M. ZO SKALNATÉHO PLESA
{gallery}sport/turistika/vol/igi/vt{/gallery}
FOTOGRAFIE TURISTOV SOSNA Z NIŽNEJ SLANEJ
{gallery}sport/turistika/vol/sosna{/gallery}
{jcomments on}
Výstup na Volovec trval tri hodiny, ale fotografie z neho prichádzajú už takmer týždeň Doporučený
Napísal(a) admin
Tak nejako by sa dali krátko konštatovať súvislosti, ktoré charakterizujú nedávny Novoročný výstup turistov na najvyšší vrch nad Rožňavou Volovec, ktorý leží v nadmorskej výške 1293 m n. m. Tento obľúbený výstup priťahuje nielen Rožňavčanov, ale každoročne láka turistov aj zo vzdialeného okolia. Kto bol na jeho vrchole vie, že každému dá zabrať. Veď prekonať nadmorskú výšku takmer900 m na tak malom priestore nie je až také jednoduché. Ak vyjde počasie, po odznak a účastnícky list si prídu však rôzne kategórie turistov. Od maloletých krpcov, po veľmi pokročilých deduškov. Svedčia o tom fotografie, ktoré si účastníci spravia každým rokom práve tam, odkiaľ je
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.