Vlachova sme sa zastavili pri ľadovni, kde v minulosti uskladňovali hlavne mäso. Vrstvy ľadu, pilín a slamy udržali celý rok vhodnú klímu pre uskladnenie potravín.
Od ľadovne to už bolo blízko do reštaurácie vo Vlachove, kde bolo záverečné posedenie. Podávala sa chutná kapustnica. Občerstvenie si každý vybral podľa svojej chuti. Na záver sme si zaspievali turistickú hymnu a Igorovu obľúbenú pesničku „Vyleteli jarabice...“
Turistická aktivita našich členov do konca roka 2011 je už zameraná len na individuálnu turistiku.
Ing. Martin Markušovský
KST TJ Elán Rožňava
{gallery}sport/turistika/elan/posledna{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 28 november 2011 11:14
Záver turistickej sezóny roka 2011 začali rožňavskí turisti smutnou správou Doporučený
Napísal(a) Ing. Martin Markušovský
Turistické kluby KST TJ Elán Rožňava a Volovec Rožňava usporiadali 26. novembra 2011 záverečnú túru sezóny. Zahájenie túry v Kobeliarove malo smutný začiatok. Turisti sa dozvedeli o úmrtí predsedu KST TJ Elán Rožňava Ing. Igora Salaya, ktorý zomrel 25. novembra 2011. Minútou ticha sme si uctili jeho pamiatku. Túra sa v podstate stala spomienkovou akciou na Igora.
Na úvod sme si prezreli rodný dom P.J.Šafárika s múzeom v Kobeliarove. Potom sme sa vybrali na turistický prechod do Vlachova. Celou cestou nás sprevádzala námraza na stomoch a lúkach. K peknej scenérii chýbalo už len slnko. Po ceste sme nezabudli zagratulovať Katarínam a Milanom k meninán. Cestou do
Zverejnené v
Turistika
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a