Striebro si odniesli hráči z Prešova, ktorí hrali v tíme ZOM Prešov 2, bronz patrí hráčom Mississippi TAU Turie od Žiliny. Prešovskí boccisti obhájili medailovú pozíciu z minulých ročníkov, hoci v 1. a 2. ročníku turnaja si z Rožňavy odnášali zlato. Podobne žilinskí boccisti, ktorí si potvrdili bronzovú pozíciu z minulého roku. Víťazi boli ocenení výhernými pohármi v podobe rožňavskej veže, medailami a diplomami. (Podrobné výsledky turnaja sú v prílohách tlačovej správy.)
Turnaj svojím príhovorom otvorili primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga, zástupca o. z. Rehamenta a Ondrej Bašták Ďurán z firmy BASHTO, ktorý celý turnaj viedol. Súťažilo sa na 7 ihriskách. V prvej polovici turnaja tímy prešli zápasmi v skupinách (8 skupín po 3 hráčoch). Zo skupín postúpilo 16 tímov (2 tímy zo skupiny), ktoré potom súťažili systémom pavúka. Súťažiaci mali zabezpečený obed a občerstvenie.
Turnaj zorganizovali o. z. Rehamenta v spolupráci s BASHTO – firmou zaoberajúcou sa komplexným servisom k hre boccia. Ďalšími spoluorganizátormi boli: mesto Rožňava a SŠI Zeleného stromu. Na turnaji zápasilo 24 tímov (súťažia 3-členné tímy) z 3 krajín: Slovensko (19), Chorvátsko (3), Poľsko (1). Slovenské tímy prišli z Rožňavy, Dobšinej, Košíc, Prešova, Stropkova, Spišskej Novej Vsi, Žiliny, Ružomberka, Dolného Kubína, Banskej Bystrice a Bratislavy. Za domácich Rožňavčanov sa zúčastnili tímy: o. z. Rehamenta, DSS Jasanima, DSS Subsídium, Psychiatrická liečebňa, Diecézna charita a Barborka, n. o.
Boccia je paralympijská disciplína založená na princípe hádzania loptičiek na cieľ. Primárne bola boccia navrhnutá pre ťažko telesne postihnutých ľudí, ktorí nie sú schopní vykonávať žiaden iný parašport. Klasickej boccie sa zúčastňujú len hráči, ktorí boli klasifikovaní klasifikačným lekárom a spĺňajú klasifikačné kritériá telesného postihnutia.
Naproti tomu integrovaná boccia je pre všetkých bez rozdielu – či zdravotne postihnutých – telesne, mentálne, sociálne, psychicky, alebo ľudí bez postihnutia. Je rovnako vhodná pre mužov aj ženy (boccia nepozná mužskú a ženskú kategóriu, muži aj ženy súťažia navzájom), seniorov, deti...
Integrovaná boccia má úžasnú schopnosť stierať hranice medzi postihnutými a zdravými hráčmi. Absencia hendikepu nezaručuje úspešnosť v tomto športe.
Slovensko sa na tohtoročnej paralympiáde zaradilo v športe boccia medzi medailové štáty zásluhou boccistov Samuela Andrejčíka, Michaely Balcovej a Róberta Ďurkoviča.
Turnaj finančne podporili: Nadácia Poštovej Banky.
Ondrej Bašták Ďurán
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a