s reprezentačným trénerom Borisom Lieskovským ml., Adamom Balčíkom (obidvaja Samurai Klub Košice) a Tiborom Figeiom (Falcon Rim. Sobota).
Na tatami nastúpil 35-ročný Tibor Figei v spojenej kategórii juniorov, seniorov a veteránov bielych až modrých pásov v športovom zápase s chocken morote (dlhý meč obojruč). Prebojoval sa až do finále, kde porazil japonského chanbaristu a stal sa tak historicky prvým majstrom sveta zo Slovenska v chanbare. Potreboval na to šesť víťazných zápasov. V jeho kategórii štartovalo okolo 40 pretekárov, zväčšia ázijského pôvodu. Nadviazal takto na svoj úspech z Majstrovstiev Európy z mája tohto roka, odkiaľ si odniesol taktiež prvé miesto v chocken morote.
Potešiť sa z fantastického úspechu všestranného talentovaného športovca prišlo 8. novembra pred Radnicu v Rimavskej Sobote množstvo obyvateľov mesta aj fanúšikov a v obradnej sieni Radnice ho slávnostne privítalo a ocenilo vedenie mesta. Primátor JUDr. J. Šimko vyjadril hrdosť na to, že práve naše mesto „vychovalo“ svetového športovca a že v športe, ktorý je doménou tzv. východu, zvíťazil Slovák a Rimavskosoboťan. Tiborovi sa poďakoval za výbornú reprezentáciu a poprial mu ešte mnoho ďalších krásnych víťazstiev. Na Radnicu Tibora sprevádzala aj jeho rodina a potešiť sa z jeho úspechu prišli aj malí falconisti z Rimavskej Soboty.
Chanbara je moderné športové bojové umenie, ktorého cieľom je naučiť sa bojovať so špeciálne upravenými športovými mečmi. Používa všetky pôvodné bojové disciplíny (nielen) Ázie.
Majstrovi sveta v chanbare Tiborovi Figeimu sme zablahoželali k úžasnému úspechu a zároveň sme mu položili aj niekoľko otázok:
Tibor, akému športu ste sa začali venovať ako prvému a kedy?
Ako 12 - ročný som sa začal venovať taekwondu (5 rokov som cvičil - modrý pás). Potom na vysokej škole som začal cvičiť wing tsun (12 rokov som cvičil - čierny pás, inštruktor) a eskrimu (9 rokov som cvičil - inštruktor).
Akým druhom športu sa celkovo venujete?
Medzitým v roku 2008 som začal s dynamickou športovou streľbou, čo robím až dodnes. Stal som sa aj rozhodcom, ako národný rozhodca som sa zúčastnil aj ME v brokovnici 2009 v Čechách, MS v brokovnici 2012 v Maďarsku a ME v puške 2015 tiež v Maďarsku. Som 2-násobným Majstrom Slovenska a Maďarska v športovej streľbe IPSC a v Steel Challengi. Celkovo mám 15 medailí z republikových šampionátov zo Slovenska a z Maďarska v rôznych zbraniach. Medzitým som už ale minulý rok pocítil túžbu vrátiť sa k bojovým umeniam, lebo posledné 2 roky už nebol čas sa im venovať, keďže mám aj rodinku a skoro trojročného syna. A na jednej sociálnej sieti som našiel propozície ohľadom Majstrovstiev SR v chanbare, písal sa november 2015. Po niekoľkých telefonátoch som zistil, že aj v našom meste je už pár mesiacov chanbara a o 2 dni nato som už absolvoval prvý tréning. Na ďalší deň som už bol na spomenutých Majstrovstvách SR v chanbare v Košiciach. Vybojoval som tam jedno individuálne 4. miesto a 2. miesto v tímových súťažiach. A týmto sa to všetko začalo.
Čím je toto bojové umenie zaujímavé, príťažlivé, v čom spočíva jeho podstata?
Chanbara je veľmi dynamické športové bojové umenie s mečmi, bezpečné, keďže sa súťaží s nafúknutými mečmi, používajú sa prilby a chrániče rúk. Je veľmi zábavné pre všetky vekové kategórie. Ide o to, aby ste zasiahli súpera čo najrýchlejšie koncom meča, zásah musí byť ale čistý, to znamená z náprahu a musíte byť prvý, ktorý zasiahnete.
Môže toto umenie naučiť niečo človeka aj po ľudskej, psychologickej stránke?
Po psychologickej stránke určite, lebo tu máte len jednu šancu, hrá sa na prvý víťazný zásah a finále na dva. Takže Vás naučí koncentrovať sa na 100 percent a naučí Vás využiť prvú šancu a dať do toho všetko. Je to ako v živote, kde niekedy máte len jednu, max. dve šance a ak ju nevyužijete, možno prídete o niečo veľmi cenné. Táto filozofia pochádza od samurajov, ktorí bojovali len vtedy, keď museli a bránili česť rodiny. Po ľudskej stránke sú to tie cnosti, ktoré so sebou prináša, disciplínu, oddanosť a odovzdať zo seba maximum. Keď sa Vám to podarí, je možné všetko v živote.
Čo je na chanbare najťažšie, čomu je potrebné venovať najväčšiu pozornosť?
Musíme byť technicky dobrí, 100 percentne sústredení, nabudení v správnej chvíli a psychicky vyrovnaní.
Ako vyzerajú Vaše tréningy, z čoho pozostávajú?
Moje tréningy sú rôznorodé, záleží, v akej fáze prípravy sa nachádzam. Väčšinou sa venujeme precvičeniu základných techník s mečom v kihondose (súborné cvičenia) a datotsu (športový boj) s rôznymi druhmi mečov. Venujeme sa taktiež cvičeniam na rozvoj rýchlosti a výbušnosti, či už horných, ale aj dolných partií tela. Ďalej je to taktika, psychologická príprava a kondičná príprava.
Aké úspechy ste už v tomto športovom umení dosiahli?
Chanbare sa venujem presne jeden rok. Za ten čas som sa v máji v Paríži stal Majstrom Európy v disciplíne chocken morote (dlhý meč obojruč) a získal som taktiež jedno 3. miesto v tate kodachi (krátky meč - štít). V júni som bol v Taliansku v Salerne na medzinárodnej súťaži "Hirpinia Cup". Napriek tomu, že mi neotvorili moju obľúbenú disciplínu som v konkurencii čiernych pásov vybojoval krásne 2. miesto v disciplíne tate chocken (dlhý meč - štít) a spolu s reprezentačným trénerom Borisom Lieskovským ml. sme v tímovej súťaži vybojovali jedno prvé a druhé miesto. A naposledy to boli Majstrovstvá sveta v Tokiu v Japonsku minulý víkend, kde som v disciplíne dlhý meč obojruč (chocken morote) vybojoval historicky prvý titul majstra sveta pre Slovensko. Súťažím v kategórii nižších pásov (biele až hnedé pásy).
Ako Vaše úspechy vníma Vaša rodina?
Moja rodina vníma moje úspechy veľmi pozitívne, podporujú ma. Počnúc od rodičov, cez manželku,
trénerov, kamarátov, sponzorov, môjho zamestnávateľa SOŠ Tornaľa a tiež pomohlo aj mesto Rimavská Sobota. Je to úspech kolektívu a nie jednotlivca. Ja nie som profesionálny športovec, neživí ma to, ani som nebol nikdy nejaký extra talent, mám svoju rodinu, prácu ako každý, a bez rodiny a všetkých, ktorých som vymenoval, by som takéto úspechy nedosiahol. Je to aj ich úspech.
Aké boli Vaše pocity bezprostredne po získaní titulu majstra sveta?
Pocity bezprostredne po získaní titulu boli trošku zmiešané. Najskôr som sa išiel poďakovať môjmu reprezentačnému trénerovi, ktorý ma povzbudzoval, ktorému môžem veľa ďakovať a tiež ostatným reprezentantom. Nemal som čas si ani poriadne vydýchnuť, prišlo na rad fotenie a potom na rad hneď prišli ďalšie disciplíny tímové. Všetko som si to uvedomil až o niekoľko dní neskôr.
Aké sú Vaše plány do budúcnosti?
Mám 35 rokov, myslím si, že ešte 2, 3 roky viem súťažiť na podobnej úrovni a chcem si to užiť maximálne, oddať sa tomu a odovzdať svoje skúsenosti mladším. Na budúci rok koncom júla budú po dlhých rokoch znova Svetové hry v Európe, konkrétne v Poľsku vo Wroclawe. Je to taká malá olympiáda pre rôzne bojové umenia, kde sa predstaví aj chanbara. V novembri sa uskutočnia Majstrovstvá Európy v Taliansku. A o dva roky by som sa mal predstaviť znova na Majstrovstvách sveta v Tokiu, ak všetko pôjde podľa plánu.
Sponzori Tibora Figeia: RSnet, Theatro, Flavon, BestPatron
Tiborovi ďakujeme za rozhovor a prajeme mu ešte veľa ďalších úspechov!
(Zdroj: REGIONOVINY.SK)
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).