Dňa 8. mája 2013 sme sa prebudili do krásneho slnečného sviatočného dňa. Pred obecným úradom v Čiernej Lehote sa to o 8-mej hodine začalo grupovať a nastala byť príjemná vrava nadšených turistov, ktorí čakali, kedy už bude odchod na výstup. Nakoľko počasie, ktoré ako keby bolo naozaj objednané, robilo svoje, tak sme sa už na to naozaj tešili. Stále boli otázky kedy sa už pôjde, ale my, poslanci Obecného zastupiteľstva sme mali ešte naplánovanú každoročnú povinnosť, a to uctiť si v Deň víťazstva nad fašizmom našich padlých hrdinov a aspoň malým venčekom vzdať úctu ich pamiatke a prejaviť našu vďaku za ťažko vybojovaný mier. Po položení vencov vďaky pri pamätníku a pomníku bolo už všetko pripravené, aby sme mohli začať štartovať a vyraziť na túru. Pravdou je, že prvé kilometre sme poniektorí zdolali vyvezením sa na traktore, až k pamätníku za Čiernou horou, ale keďže sme to mali organizačne trochu nabité, tak sme museli. Pri pamätníku za Čiernou horou sme si tiež uctili vencom pamiatku padlých hrdinov, pri ktorom zaspievali národné piesne a piesne vďaky členky FS Lehoťanka a zároveň MO MS Čierna Lehota. Po uctení si tejto vďaky za mier, sme už boli pripravení na zdolanie nášho výstupu. Cesta sa uberala a my z kroku na krok sme zdolávali trasu. Na počudovanie sme cestou nachádzali aj zvyšky snehu, preto sme to využili a radovali sme sa z guľovania, čo bolo pekné spestrenie túry. Náš cieľ, hroby padlých na Javorinke sme zdolali. Ako každoročne pán Juraj Ondrejčík priniesol kytičky kvetov a poslanci OZ položili veniec vďaky. 
Po krátkej prestávke sme si oddýchli, zaspomínali, trochu sa porozprávali, zasmiali, zapísali do Knihy návštevníkov a boli sme znova pripravení na zostup, teda na zdolanie trasy k chate Tri zvony, kde boli pripravené súťaže pre všetky kategórie a chutný a výborný guláš, ktorý nám aj tento rok navarili naši skvelí priatelia poľovníci z Poľovníckeho združenia Čierna Lehota. Po malej prestávke sme pri chate zorganizovali a pripravili terén pre súťažiacich. Zabávali sme sa, smiali, nakoľko všetci chceli súťažiť a zdolať svoje sily, nás to tešilo a mali sme viac chuti k príprave súťaží. Vyhrávali sa rôzne ceny, samozrejme, všetky boli skôr pre radosť a pre pamiatku na tento výstup. Losovali sme tombolu, každý si netrpezlivo a v duchu hovoril svoje číslo, ale nemohol vyhrať každý, hoci niektorí zase mali viac šťastia a vyhrali aj viackrát. Po súťažiach a príjemných spoločných chvíľach sa už pomaly chýlilo k večeru. Popratali sme všetky rozložené a potrebné veci a zdolali ešte pár kilometrov, aby sme sa rozišli do svojich domovov. No už teraz sa tešíme na budúci ročník, dúfame, že aj potom sa nám podarí „objednať počasie“. Ďakujeme za spoločne strávený výborný turistický deň. Máme krásne lesy, hory, krásne farby stromov, nádhernú prírodu, ktorú je radosť navštíviť.
Text, foto: Mgr. Michal Terrai
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-