Po niekoľkých krátkych zastaveniach a „napumpovaní“ vzduchu do pľúc sme sa dostali do sedla priamo pod Slovenskou skalou. Skalné bralo už bolo na dosah ruky, no poniektorí potrebovali „dobiť baterky,“ takže prestávka prišla vhod. O 11.10 hod. sme sa úspešne dostali na hoľu (
Slovenská skala je pozoruhodná tým, že sa tu nachádzajú pozostatky skalného opevnenia siahajúceho do obdobia stredoveku. Pravdepodobne toto opevnenie slúžilo ako strážny bod a hláska pred prichádzajúcim nepriateľom. V dávnych časoch sa dala z tohto miesta kontrolovať prístupová cesta do Jelšavy od Hucína na juhu a od Štítnika na severovýchode. Podľa rozprávania svoju úlohu pozorovateľne Slovenská skala zohrala i v SNP.
O 12.15 hod. sme sa vydali na spiatočnú cestu po hrebeni na lúčku pod kopcom zvaným Cíger. V južnej časti pohoria nad Nižnými lúkami sa nám naskytol krásny pohľad do diaľav až na Poľanu. Na lúčke pod Cígrom sme sa zasa mohli pokochať výhľadom na Revúcku dolinu, samotnú Revúcu, muránske vrchy s NP Muránska planina s kopcom Fabova hoľa
Turistickú vychádzku sme ukončili návratom do Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava a Mestského múzea Jelšava, kde nás čakalo malé občerstvenie - bylinkový čaj a drobné pečivo. Zároveň si účastníci Turisticko-historickej vychádzky na Slovenskú skalu mohli prehliadnuť i expozíciu múzea. O tom, že turistická akcia bola vydarené svedčí i fakt, že sa nej zúčastnili rôzne vekové kategórie - najmladší turista - 15 mesačný Janko Haliak z Lubeníka. V sprievode svojich rodičov a na chrbte svojho ocka pozoroval zo sedačky okolitú prírodu bez akejkoľvek revolty alebo nespokojnosti. Dokonca v prestávkach pri oddychu ostatných sa s radosťou a detskou zvedavosťou poprechádzal po lesíku. Svoju spokojnosť s turistickou akciou vyjadril i najstarší účastník p. František Puhalla - 69 ročný z KST Dúbrava z Revúcej. Poďakovanie za účasť patrí všetkým turistom a prianím organizátorov Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava a Mestského múzea Jelšava je, aby sme sa schádzali i na ďalších turistických akciách minimálne v takom počte ako doteraz.
Alexander Sabon
Fotografie: J. Rovný
{gallery}sport/turistika/jelsava/skala{/gallery}
{jcomments on}

































__________________________________________________
Cieľom našej turisticko-historickej vychádzky 20. 10. 2012 bol najzápadnejší výbežok Slovenského krasu - Slovenská skala s nadmorskou výškou
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-