V prvý večer si deti vytvorili losovaním svoje cechy, názov, erby. Nedeľný deň bol venovaný poznávaniu života našich predkov na odľahlých lokalitách Klenovca, pri kolešniach. Všetko o živote na „majetkoch“, ako to volali klenovčania, sa dozvedeli z rozprávania Jaroslava Zvaru. Čím sa v minulosti živili, čo všetko na hospodárstve museli zvládať, ale aj aké jedlá sa varili. Tiež im prezentoval názvy miestnych lokalít ale aj nárečové výrazy, ktoré sa pomaly vytratili z našich životov. V rámci poznávania detských hier si vyrobili pigu, ktorú sa spolu zahrali. Skákali škôlku, gumu. Popoludní medzi deti prišla tanečná lektorka Martinka Vargová, ktorá im v rámci projektu Čarovná studnička predstavila strofické tance z Myjavskej tanečnej oblasti. Večer mali naši účastníci test zo získaných vedomostí a vymýšľali si svoje cechové „hymny“.
Od pondelka sa deti venovali pracovným činnostiam v remeselných tvorivých dielňach. Denne prebiehalo päť tvorivých dielní. Zoznámili sa s košikárstvom, gubárstvom, plstením, hačkovaním, vyšívaním, rezbárstvom, zdobením kože, maľovaním na sklo, zdobením kyjatických hračiek, zdobením mosadzných praciek, hrnčiarstvom, bičiarstvom. Ďakujeme našim lektorom Jánovi Fotovi, Ľubomírovi Majanovi, Jánovi Maciakovi, Milanovi Stierankovi, Magduške Kantorovej, Kataríne Hricovej, Gabike Antalovej, Zuzke Jakabšicovej, Renáte Brndiarovej, Anea Agócsovej, Ladislavovi Hedvigymu, Jaroslavovi Zvarovi, za úžasný prístup a odovzdávanie svojich vedomostí, zručností. Od Jána Kožiaka sa dozvedeli ako sa vyrába heligónka a aké typy heligónky poznáme.
Animátori Zuzana Jakabšicová, Renáta Brdniarová, Lucia Zvarová, Pavel Chmelko po skončení remeselných dielní pre nich vytvárali súťaže, kvízy, hry. Vytvorili im nočnú fakľovú cestu a tak si vychutnali krásu nočnej lesnej cestičky. Starali sa o nich počas dňa i noci.
V rámci poznávania tradícií remesiel Gemera – Malohontu a Novohradu, navštívili Gemersko – malohontské múzeum v Rimavskej Sobote a Novohradské múzeum v Lučenci. Vďaka odborným lektorom múzeí Mgr. Ľudmily Pulišovej, PhDr. Eleny Lindišovej, Mgr. Emílii Mázorovej získali cenné informácie o histórii remesiel a zároveň mohli vidieť prezentáciu vystavených artefaktov.
Počas týždňa nad nami bdela zdravotná sestra Blaženka Antalíková, za čo jej veľmi pekne ďakujeme, že sme to všetko v zdraví zvládli.
Na záver aktivity Remeslo má zlaté dno sme zrealizovali výstavy vyrobených výrobkov, ako aj prezentáciu naučených tančekov pre rodičov a starých rodičov detí.
Ďakujeme personálu Penzión na Ráztočnom za vytvorené podmienky, prostredie, ubytovanie a chutné jedlo.
Veríme, že sa aj o rok stretneme, aby sme tradičné remeselné techniky mohli odovzdávať súčasnej generácii.
Koordinátori a autori projektu
Stanislava a Jaroslav Zvarovci
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.