Presný dátum si už nepamätám, ale niektorí súčasníci iste budú vedieť kedy to bolo. Zaznamenal som pri tom množstvo ľudí, tuším tam bola celá dedina, ktorí prišli na túto slávnosť, medzi nimi dokonca i sestru bratov Belákovcov a manželku Štefana Kalického vdovu Magdu, alebo aj dcéru Ondreja Galla-Krajného, moju bývalú spolužiačku Mariku Gallovú. Bratia Belákovcvi (Ján a Pavel) i Ondrej Gallo-Krajný hrdinsky padli v roku vypuknutia SNP – na jeseň v roku 1944 a táto slávnostná udalosť zanecháva vo mne i dnes hlboké emócie. Na budúci rok tomu bude už 80 rokov!
Poznámka: Čo mi potvrdila informácia zo Štátneho arcívu v Košiciach, pracovisko Archív v Rožňave? Iba nedávno som poprosil dopátrať sa informácie o tom, či táto udalosť bola niekde v minulosti aj zazanemnaná. Bol som milo prekvapený, keď som obdržal z Archívu v Rožňave fotografiu prvej strany týždenníka rožňavského okresu Zora Gemera s dátum 8. septembra 1959. V rámci správ z osláv 15. výročia osláv SNP bolo uverejnených krátke správy o tom, ako si toto malé jubileum pripomenuli v tomto okrese na Gemeri. Okrem správ z Rožňavy, Dobšinej, Rakovnice a Honiec sa na prvú stránku dostalo i niekoľko riadkov aj z Rožňavského Bystrého. Okrem iného sa písalo: Oslavy 15. výročia SNP prebiehali v Rožňavskom Bystrom v spojitosti s odhalením pamätnej tabule padlým hrdinom bratom Belákovcom a Ondrejovi Gallovi Krajnom, ktorá je upevnená na novej Osmročnej škole. Osláv sa zúčastnilo viac ako 250 občanov, družstevníkov, zväzákov, školskej mládeže. Slávnosť zahájil predsedas MO SZPB súdruh Tomko (Ondrej)... Členovia ľudovej milície a zväzáci počas osláv držali pri pamätnej tabuli čestnú stráž a v čase dhalenia tabule bli vystrelené salvy a zadržané dvojminutové ticho.
Obrázky z bystranskej bane zase dokazujú, že z jej útrob každý deň vychádzalo množstvo banských vozíkov naplnených kvalitnou železnou rudou, predtým ako ju lanovkou (šodronkou) odviezli do rožňavskej úpravne vzdialenej 5,7 kilometrov. Pamätám si, že niektorí zamestnanci bane mi zakázali snímať dianie na povrchu bane. Ale tak to vtedy platilo. Pozrite si niekedy, čo sa zachovalo dnes z jej prevádzok. V druhej polovici videa som zaznamenal Prvý gemerský trh, ktorý sa konal na Námestí baníkov v Rožňave. Bol to vtedy aj pre vidiečanov veľký zážitok. Mohli si počas troch dní všeličo nakúpiť priamo na námestí, dokonca boli k dispozícii kupujúcim i rôzne druhy motoriek, ale aj vtedy moderné osobné auto Škoda Felícia. Všimli ste si vtedajšiu módu mladých slečien? Veľmi pekne ďakujem pánovi Pobočekovi ešte raz, že mi pomohol "priviesť na svet" moje prvé filmovacie metre na túto stránku. A vám, ktorí ste to celé odsledovali ďakujem za trpezlivosť.
Ondrej Doboš
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.