Presný dátum si už nepamätám, ale niektorí súčasníci iste budú vedieť kedy to bolo. Zaznamenal som pri tom množstvo ľudí, tuším tam bola celá dedina, ktorí prišli na túto slávnosť, medzi nimi dokonca i sestru bratov Belákovcov a manželku Štefana Kalického vdovu Magdu, alebo aj dcéru Ondreja Galla-Krajného, moju bývalú spolužiačku Mariku Gallovú. Bratia Belákovcvi (Ján a Pavel) i Ondrej Gallo-Krajný hrdinsky padli v roku vypuknutia SNP – na jeseň v roku 1944 a táto slávnostná udalosť zanecháva vo mne i dnes hlboké emócie. Na budúci rok tomu bude už 80 rokov!
Poznámka: Čo mi potvrdila informácia zo Štátneho arcívu v Košiciach, pracovisko Archív v Rožňave? Iba nedávno som poprosil dopátrať sa informácie o tom, či táto udalosť bola niekde v minulosti aj zazanemnaná. Bol som milo prekvapený, keď som obdržal z Archívu v Rožňave fotografiu prvej strany týždenníka rožňavského okresu Zora Gemera s dátum 8. septembra 1959. V rámci správ z osláv 15. výročia osláv SNP bolo uverejnených krátke správy o tom, ako si toto malé jubileum pripomenuli v tomto okrese na Gemeri. Okrem správ z Rožňavy, Dobšinej, Rakovnice a Honiec sa na prvú stránku dostalo i niekoľko riadkov aj z Rožňavského Bystrého. Okrem iného sa písalo: Oslavy 15. výročia SNP prebiehali v Rožňavskom Bystrom v spojitosti s odhalením pamätnej tabule padlým hrdinom bratom Belákovcom a Ondrejovi Gallovi Krajnom, ktorá je upevnená na novej Osmročnej škole. Osláv sa zúčastnilo viac ako 250 občanov, družstevníkov, zväzákov, školskej mládeže. Slávnosť zahájil predsedas MO SZPB súdruh Tomko (Ondrej)... Členovia ľudovej milície a zväzáci počas osláv držali pri pamätnej tabuli čestnú stráž a v čase dhalenia tabule bli vystrelené salvy a zadržané dvojminutové ticho.
Obrázky z bystranskej bane zase dokazujú, že z jej útrob každý deň vychádzalo množstvo banských vozíkov naplnených kvalitnou železnou rudou, predtým ako ju lanovkou (šodronkou) odviezli do rožňavskej úpravne vzdialenej 5,7 kilometrov. Pamätám si, že niektorí zamestnanci bane mi zakázali snímať dianie na povrchu bane. Ale tak to vtedy platilo. Pozrite si niekedy, čo sa zachovalo dnes z jej prevádzok. V druhej polovici videa som zaznamenal Prvý gemerský trh, ktorý sa konal na Námestí baníkov v Rožňave. Bol to vtedy aj pre vidiečanov veľký zážitok. Mohli si počas troch dní všeličo nakúpiť priamo na námestí, dokonca boli k dispozícii kupujúcim i rôzne druhy motoriek, ale aj vtedy moderné osobné auto Škoda Felícia. Všimli ste si vtedajšiu módu mladých slečien? Veľmi pekne ďakujem pánovi Pobočekovi ešte raz, že mi pomohol "priviesť na svet" moje prvé filmovacie metre na túto stránku. A vám, ktorí ste to celé odsledovali ďakujem za trpezlivosť.
Ondrej Doboš


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a