tom všetkom, ako ostali opustené, resp. zrušené všetky vinice, ktoré za socializmu lemovali cestu od Hrhova až po Moldavu nad Bodvou. Na Zádielskom salaši nás vítala ľudová hudba a vôňa gulášu, lacipečene a zabíjačky. Nechýbal stánok s dobrým vínkom a neodmysliteľnými výrobkami z mangalice – slanina, oškvarky, klobásy a šunka. V krátkom programe vystúpila aj spevácka skupina VOX COLUMBELLAE, ktorá okrem piesní v maďarskom jazyku prekvapila aj krásnym podaním hymnickej piesne „Aká si mi krásna ty rodná zem moja“. Ochutnali sme ponúkané špeciality, zapili ich dobrým vínkom a spokojní so skvelým zážitkom sme sa vrátili domov.
Najväčšie a najtypickejšie krasové územie v strednej Európe, akým je Slovenský kras spolu s Aggtelekským krasom je známe sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných a povrchových krasových javov. V Slovenskom Krase od Turnianskeho hradu po Silickú Jablonicu sa nachádza úzka dolina Turnianského potoka uzatvorená Dolným vrchom a Horným vrchom. Strmé južné stráne Horného vrchu od takmer holých vápencových brál po mierne svahy s ílovitou kamenistou pôdou už aspoň tisíc rokov sú domovom hlavne na pestovanie viniča, ale aj ovocia rôzneho druhu. Podľa jestvujúcich oficiálnych štatistických údajov zo 16. storočia a z neskoršieho obdobia toto malé územie Turnianskej župy bolo významným producentom vína na území dnešného Slovenska. Už v 13. storočí (odkedy sú prvé písomné záznamy) tunajšie usadlosti boli významné a rozvinuté, ba dokonca bolo tu aj letné kráľovské sídlo (Hrhov – Palota). Tak ako v dávnej minulosti chutilo tunajšie víno kráľom, tak aj v nedávnej minulosti tento božský mok chutil významným osobám politického a hospodárskeho života, veď nejeden z nich z Budapešti či z Viedne vlastnil vinice v tomto regióne. Terroir tunajšieho územia (podnebie, pôda, krajina) predurčujú, že tunajšie vína sú jedinečné. Za vyslovene vysokohodnotné sa považujú pôdy tvorené zvetranou bridlicou a ílovité pôdy s prímesou úlomkov vápencových skál. Mikroklíma (teplota, slnečné žiarenie a vlhkosť prostredia) so správnym spôsobom pestovania dávajú tunajším vínam jedinečný chrakter, preto v minulosti tunajšie vína vždy konkurovali tokajským vínam v miestach ich hlavného odbytu (kúpeľné, panské a administratívne sídla). Kým v dávnej minulosti v tomto vinárskom raji sa dorábali len biele vína, v posledných desaťročiach sa udomácmili aj modré odrody, z ktorých správnou technológiou vyrobené červené vína sú ako z iného sveta. Intenzita farby, extraktnosť, tanín a kyseliny sa v nich nachádzajú v takej koncentrácii, ako v žiadnej inej oblasti.
Dôležité je uvedomiť si, že vína, u nás produkované, nie sú produktom súhry hrozna a chémie, ale súhrou terroiru tunajšej lokality a poctivého vinohradníka – vinára.
Ing. Milan Kupčo
{jcomments on}
































V piatok 26. apríla 2013 som sa na Námestí baníkov v Rožňave stretol s poslancom mestského zastupiteľstva a podpredsedom komisie cestovného ruchu a regionálneho rozvoja p. Cyrilom Motykom, ktorý ma počas neformálneho rozhovoru pozval na akciu poriadanú združením Krasturist na Zádielsky salaš. Hoci sme na akciu dorazili po oficiálnom otvorení, milo nás prekvapilo prostredie, nakoľko som Zádielsky salaš pri cestách do Košíc, alebo Moldavy vnímal ako opustené miesto po
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.