tom všetkom, ako ostali opustené, resp. zrušené všetky vinice, ktoré za socializmu lemovali cestu od Hrhova až po Moldavu nad Bodvou. Na Zádielskom salaši nás vítala ľudová hudba a vôňa gulášu, lacipečene a zabíjačky. Nechýbal stánok s dobrým vínkom a neodmysliteľnými výrobkami z mangalice – slanina, oškvarky, klobásy a šunka. V krátkom programe vystúpila aj spevácka skupina VOX COLUMBELLAE, ktorá okrem piesní v maďarskom jazyku prekvapila aj krásnym podaním hymnickej piesne „Aká si mi krásna ty rodná zem moja“. Ochutnali sme ponúkané špeciality, zapili ich dobrým vínkom a spokojní so skvelým zážitkom sme sa vrátili domov.
Najväčšie a najtypickejšie krasové územie v strednej Európe, akým je Slovenský kras spolu s Aggtelekským krasom je známe sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných a povrchových krasových javov. V Slovenskom Krase od Turnianskeho hradu po Silickú Jablonicu sa nachádza úzka dolina Turnianského potoka uzatvorená Dolným vrchom a Horným vrchom. Strmé južné stráne Horného vrchu od takmer holých vápencových brál po mierne svahy s ílovitou kamenistou pôdou už aspoň tisíc rokov sú domovom hlavne na pestovanie viniča, ale aj ovocia rôzneho druhu. Podľa jestvujúcich oficiálnych štatistických údajov zo 16. storočia a z neskoršieho obdobia toto malé územie Turnianskej župy bolo významným producentom vína na území dnešného Slovenska. Už v 13. storočí (odkedy sú prvé písomné záznamy) tunajšie usadlosti boli významné a rozvinuté, ba dokonca bolo tu aj letné kráľovské sídlo (Hrhov – Palota). Tak ako v dávnej minulosti chutilo tunajšie víno kráľom, tak aj v nedávnej minulosti tento božský mok chutil významným osobám politického a hospodárskeho života, veď nejeden z nich z Budapešti či z Viedne vlastnil vinice v tomto regióne. Terroir tunajšieho územia (podnebie, pôda, krajina) predurčujú, že tunajšie vína sú jedinečné. Za vyslovene vysokohodnotné sa považujú pôdy tvorené zvetranou bridlicou a ílovité pôdy s prímesou úlomkov vápencových skál. Mikroklíma (teplota, slnečné žiarenie a vlhkosť prostredia) so správnym spôsobom pestovania dávajú tunajším vínam jedinečný chrakter, preto v minulosti tunajšie vína vždy konkurovali tokajským vínam v miestach ich hlavného odbytu (kúpeľné, panské a administratívne sídla). Kým v dávnej minulosti v tomto vinárskom raji sa dorábali len biele vína, v posledných desaťročiach sa udomácmili aj modré odrody, z ktorých správnou technológiou vyrobené červené vína sú ako z iného sveta. Intenzita farby, extraktnosť, tanín a kyseliny sa v nich nachádzajú v takej koncentrácii, ako v žiadnej inej oblasti.
Dôležité je uvedomiť si, že vína, u nás produkované, nie sú produktom súhry hrozna a chémie, ale súhrou terroiru tunajšej lokality a poctivého vinohradníka – vinára.
Ing. Milan Kupčo
{jcomments on}

































V piatok 26. apríla 2013 som sa na Námestí baníkov v Rožňave stretol s poslancom mestského zastupiteľstva a podpredsedom komisie cestovného ruchu a regionálneho rozvoja p. Cyrilom Motykom, ktorý ma počas neformálneho rozhovoru pozval na akciu poriadanú združením Krasturist na Zádielsky salaš. Hoci sme na akciu dorazili po oficiálnom otvorení, milo nás prekvapilo prostredie, nakoľko som Zádielsky salaš pri cestách do Košíc, alebo Moldavy vnímal ako opustené miesto po
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a