Členky klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave sa tohto podujatia zúčastňujú už tradične. Laickej a odbornej verejnosti predstavili gemerskú čipku aplikovanú do obrusov, starú čepcovú čipku a prepracované staré vzory gemerskej paličkovanej čipky.
Počas troch dní na konferencii odzneli prednášky na tému „Využitie paličkovanej čipky v súčasnosti“, „História a súčasnosť rumunskej čipky“ v podaní lektoriek z Budapešti. Tvorivá dielňa bola zameraná na osvojenie si vzorov rumunskej čipky „torockó“.
Výstava prác sa stretla s veľkým záujmom, počas konania podujatia ju videlo 610 návštevníkov.
V roku 2012 bude konferencia zameraná na paličkovanú čipku v medzivojnovom období a praktická časť sa bude niesť v duchu šitej čipky.
Účasť na podujatí bola finančne podporená Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.
Valéria Munková
{gallery}kultura/konf/cipka{/gallery}
utorok, 07 jún 2011 10:54
Paličkovanú čipku na medzinárodnej konferencii v Szécsényi prezentovali aj členky rožňavského klubu Doporučený
Napísal(a) Valéria Munková
V dňoch 27. – 29. mája 2011 sa v meste Szécsény (Maďarská republika) uskutočnila Medzinárodná konferencia paličkovanej čipky, ktorá bola tematicky zameraná na využitie paličkovanej čipky v súčasnom modernom období.
Podujatie pripravilo remeselnícke združenie „Palócföldi Népi Iparművészek Egyesülete“, Mesto Szécsény a Maďarské združenie paličkovanej čipky v Budapešti „Magyar Csipkekészétők Egyesülete“. Konferencia sa konala v priestoroch Múzea Ferenca Kubinyiho v Szécsény, jej súčasťou bola originálna výstava prác so zakomponovanými čipkami.
Zverejnené v
Záujmová činnosť


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a