dostupného materiálu?
Na tvorbu mojich pohľadníc používam okrem nakúpeného materiálu i taký, ktorý by sa mohol nazvať „čo dom dá“. Ja som vlastne vždy odkladala niečo, čo sa mi páčilo, i keď som vtedy netušila, že to môžem ešte použiť. Na začiatku také menšie kúsky látok boli použité na šitie rôznych užitočných vecí do domu a neskôr som to ešte zužitkovala práve na pohľadnice. Okrem látok to boli i rôzne čipky – bavlnené, umelé, biele i farebné, zaujímavo riešené gombíky, stužky z čohokoľvek, organtín, ktorým kedysi bola zdobená kytica a iný materiál.
Mnoho vecí nájdeme v galantérii, papiernictve, v bazáre... I napriek tomu si myslím, že najviac sa toho nájde práve doma, inými slovami, staré veci majú nové využitie.

Áno, staré alebo nepoužité veci vždy nájdu uplatnenie – ale to je na fantázii toho ktorého človeka. Čo však bolo nevyhnutné, aby vznikla pohľadnica, bol materiál, ktorý som musela kúpiť. Jedná sa o tvrdý farebný papier s veľkou gramážou, vlnkované kartóny, lepidlá, rôzne ozdôbky, flitre, ozdobné nožnice, perá na ozdobné písanie, samolepiace, hodvábne, kriedové papiere, rôzne motívy z balzového dreva… U mňa to je tak, že kupujem spontánne. Niečo ma zaujme, poviem si, že to sa tiež môže hodiť na pohľadnicu a kúpim to. Plánovaná tvorba to bola na začiatku a nákup smeroval skoro vždy do papiernictva. Neskôr som sa našla i v iných obchodíkoch.
Skôr než sa pustíš do práce je potrebné vykonať niekoľko potrebných úkonov, nie každý si vie predstaviť, čo všetko tomu predchádza.
Možno sa to bude zdať smiešne, ale mojou predprípravou je len to, že potrebujem mať priestor na tvorbu. Ak by som ho mala stále, tak tvorím vlastne po celý rok. Takto sa musím nejako dohodnúť s deťmi, nech mi poskytnú ten priestor. Potrebujem totiž veľmi veľa miesta, keď sa ja „rozložím“. Potom je to samotné meranie a strihanie. Základ pohľadnice (rôzna veľkosť, tvar i farebnosť), no a čo potom nasleduje, to je momentálny výplod mojej fantázie – nemám rada meranie, tak všetko je tak „akurát“ – či už to je látka, papier ozdoby, stužky… Keďže ide o rôznorodé pohľadnice nestáva sa, že by som používala tie isté materiály i postupy. Tvorba niektorých mi trvá krátko a iných aj veľmi dlho, kým sa mi to páči. Samozrejme je to len môj subjektívny pohľad na také „dielo“.
Farba jesenných listov je oku lahodiaca, jar ako začiatok všetkého v nás prebúdza znovuzrodenie, atmosféra Vianoc v nás umocňuje čaro domova a vlastnoručne zhotovené pozdravy nielen prekvapia, ale aj potešia a pripomenú, že niekde je niekto, kto na nás myslí a má nás rád.

Samozrejme všetky moje pohľadnice sú určené ako „malý darček“ niekomu, kto má práve nejaký sviatok. Najčastejšie sú to sviatky narodenín. Ak viem o akého konkrétneho človeka ide, tak mu prispôsobím pohľadnicu, napr. k jeho záľubám alebo v jeho obľúbenej farbe. Inak dominantou takýchto pohľadníc sú kvety. Sviatky Vianoce a Veľkej noci – tomu nemôže chýbať zelená farba, motív stromčeka, hviezdy, ligotavé ozdoby alebo kuriatko, zajace, slnko a iné.
Pozdravy, ktoré dokážeš zhotoviť, okrem toho, že prekvapia, nám môžu poslúžiť aj ako malá dekorácia.
Ak by niekto z obdarovaných uznal, že tento „darček“ je natoľko dobrý, nie je problém si ho zarámovať a vystaviť. Ale úplne stačí, keď si ho uchová a pri pohľade naň si spomenie na ten svoj sviatok alebo ma človeka, ktorý ho vytvoril…
Som veľmi rada, že sa môžem osobne porozprávať a spoznávať ľudí, ktorí svojou zručnosťou, šikovnosťou a vlastným umom dokážu potešiť okolie. Sú to ľudia, ktorí navonok pôsobia skromne, ale vo svojom vnútri sú nesmierne bohatí.
Zhovárala sa D. Červenáková
{gallery}kultura/pohladnice/salamonova{/gallery}
{jcomments on}

































Je naša obec Gemerská Poloma malá alebo veľká? Počtom šikovných rúk iste veľká. Dnes vám z nej chceme predstaviť mladú mamičku Danku Šalamonovú, ktorá svoje šikovné ruky nenechá zaháľať. Tvorí darčekové pohľadnice, obdarúva nimi najbližších príbuzných i známych. Pohľadnice sú malými dielkami, každá je jedinečná, vyrobená vlastnými rukami a v každej cítiť srdce tvorkyne.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a