dostupného materiálu?
Na tvorbu mojich pohľadníc používam okrem nakúpeného materiálu i taký, ktorý by sa mohol nazvať „čo dom dá“. Ja som vlastne vždy odkladala niečo, čo sa mi páčilo, i keď som vtedy netušila, že to môžem ešte použiť. Na začiatku také menšie kúsky látok boli použité na šitie rôznych užitočných vecí do domu a neskôr som to ešte zužitkovala práve na pohľadnice. Okrem látok to boli i rôzne čipky – bavlnené, umelé, biele i farebné, zaujímavo riešené gombíky, stužky z čohokoľvek, organtín, ktorým kedysi bola zdobená kytica a iný materiál.
Mnoho vecí nájdeme v galantérii, papiernictve, v bazáre... I napriek tomu si myslím, že najviac sa toho nájde práve doma, inými slovami, staré veci majú nové využitie.

Áno, staré alebo nepoužité veci vždy nájdu uplatnenie – ale to je na fantázii toho ktorého človeka. Čo však bolo nevyhnutné, aby vznikla pohľadnica, bol materiál, ktorý som musela kúpiť. Jedná sa o tvrdý farebný papier s veľkou gramážou, vlnkované kartóny, lepidlá, rôzne ozdôbky, flitre, ozdobné nožnice, perá na ozdobné písanie, samolepiace, hodvábne, kriedové papiere, rôzne motívy z balzového dreva… U mňa to je tak, že kupujem spontánne. Niečo ma zaujme, poviem si, že to sa tiež môže hodiť na pohľadnicu a kúpim to. Plánovaná tvorba to bola na začiatku a nákup smeroval skoro vždy do papiernictva. Neskôr som sa našla i v iných obchodíkoch.
Skôr než sa pustíš do práce je potrebné vykonať niekoľko potrebných úkonov, nie každý si vie predstaviť, čo všetko tomu predchádza.
Možno sa to bude zdať smiešne, ale mojou predprípravou je len to, že potrebujem mať priestor na tvorbu. Ak by som ho mala stále, tak tvorím vlastne po celý rok. Takto sa musím nejako dohodnúť s deťmi, nech mi poskytnú ten priestor. Potrebujem totiž veľmi veľa miesta, keď sa ja „rozložím“. Potom je to samotné meranie a strihanie. Základ pohľadnice (rôzna veľkosť, tvar i farebnosť), no a čo potom nasleduje, to je momentálny výplod mojej fantázie – nemám rada meranie, tak všetko je tak „akurát“ – či už to je látka, papier ozdoby, stužky… Keďže ide o rôznorodé pohľadnice nestáva sa, že by som používala tie isté materiály i postupy. Tvorba niektorých mi trvá krátko a iných aj veľmi dlho, kým sa mi to páči. Samozrejme je to len môj subjektívny pohľad na také „dielo“.
Farba jesenných listov je oku lahodiaca, jar ako začiatok všetkého v nás prebúdza znovuzrodenie, atmosféra Vianoc v nás umocňuje čaro domova a vlastnoručne zhotovené pozdravy nielen prekvapia, ale aj potešia a pripomenú, že niekde je niekto, kto na nás myslí a má nás rád.

Samozrejme všetky moje pohľadnice sú určené ako „malý darček“ niekomu, kto má práve nejaký sviatok. Najčastejšie sú to sviatky narodenín. Ak viem o akého konkrétneho človeka ide, tak mu prispôsobím pohľadnicu, napr. k jeho záľubám alebo v jeho obľúbenej farbe. Inak dominantou takýchto pohľadníc sú kvety. Sviatky Vianoce a Veľkej noci – tomu nemôže chýbať zelená farba, motív stromčeka, hviezdy, ligotavé ozdoby alebo kuriatko, zajace, slnko a iné.
Pozdravy, ktoré dokážeš zhotoviť, okrem toho, že prekvapia, nám môžu poslúžiť aj ako malá dekorácia.
Ak by niekto z obdarovaných uznal, že tento „darček“ je natoľko dobrý, nie je problém si ho zarámovať a vystaviť. Ale úplne stačí, keď si ho uchová a pri pohľade naň si spomenie na ten svoj sviatok alebo ma človeka, ktorý ho vytvoril…
Som veľmi rada, že sa môžem osobne porozprávať a spoznávať ľudí, ktorí svojou zručnosťou, šikovnosťou a vlastným umom dokážu potešiť okolie. Sú to ľudia, ktorí navonok pôsobia skromne, ale vo svojom vnútri sú nesmierne bohatí.
Zhovárala sa D. Červenáková
{gallery}kultura/pohladnice/salamonova{/gallery}
{jcomments on}

































Je naša obec Gemerská Poloma malá alebo veľká? Počtom šikovných rúk iste veľká. Dnes vám z nej chceme predstaviť mladú mamičku Danku Šalamonovú, ktorá svoje šikovné ruky nenechá zaháľať. Tvorí darčekové pohľadnice, obdarúva nimi najbližších príbuzných i známych. Pohľadnice sú malými dielkami, každá je jedinečná, vyrobená vlastnými rukami a v každej cítiť srdce tvorkyne.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-