stránke sa mne osobne páči, že nie je na nej ani náznak bulváru. Toho máme dosť v bežných novinách, časopisoch. Nedominujú tu ani tragické udalosti, ako to robia televízne stanice. V podstate stránka je sám život, ktorý nás denne sprevádza. Život z tej krajšej stránky, ktorý obohacuje náš citový rozvoj.
Návštevnosť na stránke je chvályhodná. Svedčí o tom, že plní svoje zameranie, cieľ. Stránka fantasticky propaguje obce, mestá, ľudí celého Gemera. Upevňuje dobré vzťahy medzi Gemerčanmi. Šíri dobré meno Gemera po celom svete. To nie je len konštatovanie, ale pravda pravdúca. Čítajú ju po celej Európe, v Ázii, Amerike atď. Reagujú na ňu. Komunikujú. Pri rozhovore s niekoľkými občanmi z Rakovnice, ktorí pracujú v zahraničí, sme sa veľa dozvedeli. Okrem iného svorne konštatujú, že pri čítaní a prezeraní stránky majú príjemný, hrejivý pocit pri srdci. Často ich chytá nostalgia. Zvlášť prijímajú správy, články o tom, čo nového sa udialo v obci, regióne a ďakujú za to.
„Poďakujte aj za nás pánovi Ondrejovi Dobošovi za jeho záslužnú a ničím iným nahraditeľnú prácu. Držíme mu palce. Želáme dobré zdravie.“ To sú slová, ktoré boli vyslovené úprimne a nezištne.
Do venca gratulácií sa radi pripájame. Milý Ondrej, už pár rokov spolupracujeme. Sme v častom kontakte. Tvoja ochota šíriť dobré meno aj našej Rakovnice nás zaväzuje a motivuje. Vždy si nájdeš čas pre nás, i miesto na webe. Robíš to s nadšením, s elánom, láskou k rodnému Gemeru. Srdečná vďaka!
Dr. Jozef Sabo
{jcomments on}

































Maj Gemer. Webová stránka, ktorá prešla svojím osobitým vývojom. Z rýdzo osobnej (rodinnej) sa stala „našou – gemerskou“. Je to niečo úžasné. Navzájom nás to zblížilo. Každý príspevok čítame s mimoriadnym záujmom. Prezeráme si fotografie a tešíme sa z tej krásy, ktorú fotografi zachytili.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a