Druhou zvláštnosťou bol orech. Nie ako celok, ale niektoré jeho plody. Bežne sú po jednom, dvoch, troch na jednom výhonku. On mal, pre neho i nás, zvláštnosť. Na výhonku ich bolo päť. Vyzeralo to akoby to bol malý strapček hrozna. Berieme to ako zvláštnosť a to z toho dôvodu, že si to on všimol.
Veľakrát ovocie pestujeme a bežne si nevšímame ako rastie, dozrieva, vyzerá. Berieme z neho len úžitok.
Netvrdíme, že je to unikát. Možno, a dosť pravdepodobne, to je tak aj inde. Zaujalo nás to a tak vám to dávame na vedomie. Oplatí sa lepšie všímať si všetko, čo sa deje okolo nás. Obohatíme sa pestrosťou prejavu prírody.Treťou, dnes už temer samozrejmosťou, je pestovanie kivi. Už sme o tom trochu aj písali. Pán Ivan kivi hladkoplodé pestuje roky. A tak isto celý čas berie úrodu. Má ich na záhrade, ktorá je slnečná, teplá, otočená na juh. Ker je usporiadaný do štvorca a pôsobí dojmom prírodného altánku. Celá rodina sa už teší na vlastné plody, na ktorých si pochutí.
Ak vás to zaujalo, napíšte aj vy o niečom zvláštnom, hoci len pre vás, na tejto web stránke. Radi si to prečítame.
Text a foto: Dr. Sabo
{gallery}obsah/rakovnica/hencel/2{/gallery}
{jcomments on}

































Pán Ivan Hencel z Rakovnice sa môže pochváliť nielen predzáhradkou, ale aj záhradou, o ktorú sa vzorne stará. Udržuje ju v dobrej kondícii. Pri pestovaní rastlín má veľkú výhodu. Má vlastný zdroj vody, ktorá je pitná a používa ju aj na zálievku rastlín. Vody je toľko, že sa nepamätá, že by aj v najhorúcejších letách chýbala.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a