Členovia sa v ďalších bodoch venovali hodnoteniu činnosti nového výboru v roku 2012 na čele s predsedom Ladislavom Matejom, ktoré sa zameriavalo na najdôležitejšie problémy, hlavne na zabezpečenie jarných prehliadok včelstiev, zabezpečovanie liečiv a dotácií na opeľovaciu činnosť (dotácia na včelstvo oproti r. 2009 bola len 1/3) a audiovizuálnu techniku. V roku 2012 klesol aj počet včelstiev, keď naši včelári zaznamenali 22 včelárov s 350 včelstvami, čo znamená oproti roku 2009 (33 včelárov so 634 včelstvami) postupný každoročný pokles. Najviac včelstiev má Stanislav Furman – 64 rodín. Najmladším členom je Otto Oravec (47 rokov), najstarším je 88-ročný bývalý dlhoročný predseda Jozef Lopušek.
Dôležitou súčasťou práce organizácie je zdravotná starostlivosť o včelstvá, ktorú metodicky usmerňuje Regionálna veterinárna a potravinová správa Rimavská Sobota. Liečivá si naši včelári zabezpečujú prostredníctvom MVDr. Františka Šafařa z Bátky. Liečivá sú drahé a v poslednom období sa propaguje aj kyselina mravčia.
Záverom včelári hodnotili aj svoju predchádzajúcu vzdelávaciu a osvetovú prácu. Stretávať sa a získavať nové poznatky je pre ďalšie fungovanie organizácie veľmi dôležité. Riešenie problémov včelárstva v Európe si vyžaduje spoločný prístup najmä v oblasti boja s chorobami a ochrane spoločného trhu. Včelárom svitá nádej, že v poslednom období sú včelie produkty zásluhou prostriedkov z EÚ čoraz viac propagované a myslia si, že slovenský med si postupne získava pevnú pozíciu na trhu a vo výžive. Je to zásluhou SZV, masmédií, ale aj radových včelárov, ktorí sa tejto ťažkej práci venujú.
Podľa hodnotiacej správy spracovala A.S.
{jcomments on}

































Členovia Slovenského zväzu včelárov, Základnej organizácie v Jelšave sa v sobotu 23. marca 2013 zišli na výročnej členskej schôdzi v priestoroch Klubu dôchodcov v Jelšave. Tajomník ZO Ing. Marian Laciak vo svojej správe zhodnotil minulé obdobie a oboznámil priateľov včelárov s prebiehajúcim jubilejným rokom, v ktorom si pripomenú 85. výročie vzniku svojej základnej organizácie. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a