A mne dnes ide práve o to meno, ktoré je v správe uvedené na záver textu – Dr. Štefan Burčo. Štefana som spoznal ešte za môjho pôsobenia v Rožňave pred vyše 30 rokmi. Už vtedy sa prejavil ako ambiciózny absolvent vysokej školy s mimoriadnym záujmom o výtvarné umenie. Po rokoch jeho záujem prerástol až tak ďaleko, že dnes ho poznáme ako umelca a ako odborníka, ktorý sa prejavuje aj medzi filatelistami, najmä vypracovaním umeleckých návrhov rôznych príležitostných pečiatok a obálok. Povedzme si niečo bližšie o ňom.
Štefan Burčo, pedagóg, výtvarník, cestovateľ, filatelista sa narodil 16.7.1947 v Dobšinej. Absolvent Pedagogickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, odbor výtvarná výchova pod vedením akademických maliarov J. Háka, Š. Hapáka, A. Gaja a I. Šafranka (1969). Doktorát z pedagogiky, psychológie a estetiky získal v roku 1984. Od roku 1969 pôsobil ako vedúci oddelenia estetiky v Okresnom dome pionierov a mládeže v Rožňave. V rokoch 1976-1990 ako riaditeľ tohto mimoškolského výchovno-vzdelávacieho zariadenia sa zaslúžil najmä o rozvoj telovýchovy, športu a turistiky, a to i založením TJ Elán.
Do odchodu do dôchodku v roku 2009 pôsobil i ako učiteľ a zástupca vedúceho odboru školstva v Rožňave. V tejto funkcii, najmä v spolupráci s Maticou slovenskou, inicioval čestné pomenovania škôl po významných osobnostiach Gemera. Z tohto obdobia je i jeho značná časť publikačnej činnosti, týkajúca sa pedagogiky, tvorivosti detí a regionálnej histórie (napr. Výpravy za poznaním, Malá vlastiveda povodia Slanej pre základné a stredné školy a i.). V oblasti výtvarnej tvorby sa venuje krajinomaľbe, ale najmä drobnej úžitkovej grafike. Je autorom desiatok návrhov na logá (napr. Nemocnica sv. Barbory v Rožňave), odznaky (zimné zrazy turistov), plagáty a ilustrácie (Vranová: Dvanásť mesiačikov). Viackrát samostatne vystavoval a na pedagogickom Chalupkovom Brezne získal najvyššie zlaté ocenenie. Je autorom návrhov na reliéf-medailón S. Tomášika na budove školy, reliéf Rozprávkové dedičstvo P. E. Dobšinského na budove Gemerskej knižnice v Rožňave. Jeho záľuba vo filatelii (pôsobil i ako funkcionár SZF) ho priviedla aj k navrhovaniu príležitostných poštových pečiatok. Medzi pozoruhodné patria najmä pečiatky k uvedeniu známok: Návšteva pápeža Jána Pavla II., P. Dobšinský, Kaštieľ Betliar, Muránska planina a i. Ako dlhoročný tajomník klubu turistov TJ Elán organizoval každoročné putovania po pohoriach Európy s výstupmi na najvyššie vrcholy. Doteraz spolu s rodinou precestoval takmer všetky štáty Európy. Za svoju činnosť bol viackrát ocenený rôznymi poctami a v roku 2009 i Cenou primátora mesta Rožňava - za významnú mimoškolskú pedagogicko-výchovnú prácu, za výtvarnú a grafickú návrhársku prácu, za rozvoj telovýchovného hnutia a filatelie v Rožňave. 
Maj Gemer
{jcomments on}
Umelecký vzťah Štefana Burča ku Gemeru sa prejavuje aj v jeho filatelistickej tvorbe Doporučený
Napísal(a) admin
Nedávno sa v slovenskej tlači objavila takáto správa: „Dňa 15. októbra 2010 vydá Slovenská pošta dve poštové známky. Známky sú vydané v tradičnej emisii „Ochrana prírody“ a námetom je Muránska planina. V deň uvedenia známky sa uskutoční inaugurácia pod záštitou Správy Národného parku Muránska planina, Slovenskej pošty – POFIS, Mikroregiónu Muránska planina a mesta Tisovec. V Informačnom stredisku národného parku v Muráni bude v používaní i príležitostná pečiatka a zvláštna obálka s prítlačou s motívom symbolov Muránskej planiny (Muránsky hrad, hradné bralo Cigánka, Lykovec muránsky). Autorom pečiatky a kresby na obálke je Dr. Štefan BURČO.
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.