A mne dnes ide práve o to meno, ktoré je v správe uvedené na záver textu – Dr. Štefan Burčo. Štefana som spoznal ešte za môjho pôsobenia v Rožňave pred vyše 30 rokmi. Už vtedy sa prejavil ako ambiciózny absolvent vysokej školy s mimoriadnym záujmom o výtvarné umenie. Po rokoch jeho záujem prerástol až tak ďaleko, že dnes ho poznáme ako umelca a ako odborníka, ktorý sa prejavuje aj medzi filatelistami, najmä vypracovaním umeleckých návrhov rôznych príležitostných pečiatok a obálok. Povedzme si niečo bližšie o ňom.
Štefan Burčo, pedagóg, výtvarník, cestovateľ, filatelista sa narodil 16.7.1947 v Dobšinej. Absolvent Pedagogickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, odbor výtvarná výchova pod vedením akademických maliarov J. Háka, Š. Hapáka, A. Gaja a I. Šafranka (1969). Doktorát z pedagogiky, psychológie a estetiky získal v roku 1984. Od roku 1969 pôsobil ako vedúci oddelenia estetiky v Okresnom dome pionierov a mládeže v Rožňave. V rokoch 1976-1990 ako riaditeľ tohto mimoškolského výchovno-vzdelávacieho zariadenia sa zaslúžil najmä o rozvoj telovýchovy, športu a turistiky, a to i založením TJ Elán.
Do odchodu do dôchodku v roku 2009 pôsobil i ako učiteľ a zástupca vedúceho odboru školstva v Rožňave. V tejto funkcii, najmä v spolupráci s Maticou slovenskou, inicioval čestné pomenovania škôl po významných osobnostiach Gemera. Z tohto obdobia je i jeho značná časť publikačnej činnosti, týkajúca sa pedagogiky, tvorivosti detí a regionálnej histórie (napr. Výpravy za poznaním, Malá vlastiveda povodia Slanej pre základné a stredné školy a i.). V oblasti výtvarnej tvorby sa venuje krajinomaľbe, ale najmä drobnej úžitkovej grafike. Je autorom desiatok návrhov na logá (napr. Nemocnica sv. Barbory v Rožňave), odznaky (zimné zrazy turistov), plagáty a ilustrácie (Vranová: Dvanásť mesiačikov). Viackrát samostatne vystavoval a na pedagogickom Chalupkovom Brezne získal najvyššie zlaté ocenenie. Je autorom návrhov na reliéf-medailón S. Tomášika na budove školy, reliéf Rozprávkové dedičstvo P. E. Dobšinského na budove Gemerskej knižnice v Rožňave. Jeho záľuba vo filatelii (pôsobil i ako funkcionár SZF) ho priviedla aj k navrhovaniu príležitostných poštových pečiatok. Medzi pozoruhodné patria najmä pečiatky k uvedeniu známok: Návšteva pápeža Jána Pavla II., P. Dobšinský, Kaštieľ Betliar, Muránska planina a i. Ako dlhoročný tajomník klubu turistov TJ Elán organizoval každoročné putovania po pohoriach Európy s výstupmi na najvyššie vrcholy. Doteraz spolu s rodinou precestoval takmer všetky štáty Európy. Za svoju činnosť bol viackrát ocenený rôznymi poctami a v roku 2009 i Cenou primátora mesta Rožňava - za významnú mimoškolskú pedagogicko-výchovnú prácu, za výtvarnú a grafickú návrhársku prácu, za rozvoj telovýchovného hnutia a filatelie v Rožňave. 
Maj Gemer
{jcomments on}
pondelok, 24 január 2011 16:53
Umelecký vzťah Štefana Burča ku Gemeru sa prejavuje aj v jeho filatelistickej tvorbe Doporučený
Napísal(a) admin
Nedávno sa v slovenskej tlači objavila takáto správa: „Dňa 15. októbra 2010 vydá Slovenská pošta dve poštové známky. Známky sú vydané v tradičnej emisii „Ochrana prírody“ a námetom je Muránska planina. V deň uvedenia známky sa uskutoční inaugurácia pod záštitou Správy Národného parku Muránska planina, Slovenskej pošty – POFIS, Mikroregiónu Muránska planina a mesta Tisovec. V Informačnom stredisku národného parku v Muráni bude v používaní i príležitostná pečiatka a zvláštna obálka s prítlačou s motívom symbolov Muránskej planiny (Muránsky hrad, hradné bralo Cigánka, Lykovec muránsky). Autorom pečiatky a kresby na obálke je Dr. Štefan BURČO.
Zverejnené v
Záujmová činnosť


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a