Kvetiny netvoria len súčasť prírody, zvykli sme si, že kvetina pri akejkoľvek príležitosti vypovie za nás, nepotrebuje slová. Má dôležitú úlohu v citovom svete každého človeka, myslím, že u Teba zvlášť. Ako som už prezradila, sprevádzajú Ťa popri práci zdravotnej sestry.
Vždy som túžila podnikať aj v tejto oblasti, bol to môj sen (v súčasnosti aj potreba), priviedla ma k tomu láska k prírode a kvetom. Takto relaxujem - od ťažko chorých ku kvetom – dodávajú mi energiu a každodenné pohladenie.
Predpokladom dobrej práce je znalosť rastlinného materiálu: kvetín, zelene, suchého materiálu a hlavne mať talent a záujem o tvorivú činnosť. Príprava rastlín a ostatného materiálu pred výrobou samotného výrobku – kytice, aranžmán tvorí dôležitú súčasť tejto práce.
Práca s rastlinami v tejto oblasti je o to náročnejšia, že pracujem so živým a krehkým materiálom. Pred samotným aranžovaním je potrebné každú rastlinku patrične ošetriť, pripraviť potrebný materiál, až potom viazať. Dôležitým úkonom je aj spôsob uloženia jednotlivých druhov kvetov a samotné uskladnenie.
V staroveku rastliny využívali nielen na okrasu, ale aj ako životné symboly, stromy života a obetné predmety – napríklad venčenie nevesty myrtou. Aj dnes kvety tvoria súčasť ozdoby človeka – kvetinové ozdoby do vlasov, či na ruku, čelenky, diadémy, kvetinové náramky – sú žiadané aj u nás v obci?
Zatiaľ v našej obci takáto požiadavka nebola. Mne osobne je veľmi blízka a v súčasnosti veľmi moderná a zaujímavá práca s kvetinou.
Človek sa už oddávna snaží zlepšovať svoje bývanie, okolie a spríjemňuje si chvíle strávené so svojimi najbližšími, priateľmi. Neviem si predstaviť vhodnejší spôsob než využiť na akýkoľvek účel rastliny, kvety v podobe viazaných kytíc, rôznych viazaných alebo vypichovaných vencov, či girlánd.
Ponúkame viazanie kytíc na akúkoľvek príležitosť, aj svadobných kytíc, kvetináčové i suché ikebany, smútočné viazania. Ponúkame úpravy bohaté a pestré, ale aj strohé a jednoduché s uplatnením rôznych doplnkov, umelé kvety, darčekové predmety (sklo, porcelán), výročné poháre, blahoželania, hračky, sviečky, kahance, prírodný materiál a tiež črepové kvety.
Hovorí sa, že ruža je kráľovnou kvetín. Ruže patria bohyni Afrodite, oliva Aténe, vavrín Apolónovi, palmové listy Poseidonovi. V republikánskom Ríme charakterizovala ruža aj mužskú odvahu, neskôr sa stáva kvetinou lásky a osláv, vence z ruží sa nosili na osvieženie pri jedení a tancovaní. Dnes ruže patria medzi kvetiny, ktoré si udržali vážnosť. Úprava rastlinného materiálu, príprava zelene na viazanie s ružami vyžadujú um, zručnosť, ale hlavne znalosť, pretože je to rastlina krásna, no starostlivosť o ňu je náročná. Ak si domov prinesieme kyticu ruží a chceme sa z nej dlho tešiť, mali by sme poznať niekoľko zásad pri ich ošetrení.
Rada poradím: ružu je potrebné zastrihnúť do šikma; denne vymieňať vodu a poskytnúť im čerstvú; vázu s kvetinou by sme nemali umiestniť na priame slnko alebo k tepelnému zdroju.
Vstupná pozvánka pre kupujúceho je samotný výklad obchodu. Je to veľmi dôležitá súčasť a je tu vystavený tovar, ktorý by mal zaujať, upútať a vyvolať u predávajúceho túžbu kúpiť chcený, možno aj nechcený tovar. Teda buď priláka, no môže aj odlákať.
Je to tak, a preto náš výklad pravidelne meníme spoločne s mojou dcérou tematicky – Pamiatka zosnulých, Veľká noc, Vianoce, tiež sezónne podľa ročného obdobia.
Ikebany majú svoj pôvod v Japonsku. Je to krása v detailoch, symbolika. V súčasnosti sa využíva mnoho moderných prvkov, napr. kov, voľné aranžmány. Mnoho milovníkov kvetín obdivuje a možno by aj chcelo vlastniť ikebany do rôznych váz, závesných nádob, alebo vlastniť zaranžované ovocie, či zeleninu. Máš aj takéto požiadavky zo strany zákazníkov?
Máme aj takéto požiadavky. Vytvorili sme množstvo objednávok na prianie našich zákazníkov, veď náš zákazník - náš pán. Žiadané sú živé aranžmány v závesných nádobách (v letnom období) a ikebany do rôznych nádob.
Najmilšia kvetina?
Všetky, najmä podľa ročného obdobia.
V dnešných časoch nie je ľahké podnikať a tobôž nie v oblasti, kde tovar je krehký a náročný na starostlivosť, je to umenie. V našej obci sa občania nemusia za kyticou kvetín na akúkoľvek príležitosť náhliť do iného mesta, či obce - pokojne môžu využiť služby ponúkané pani Editou priamo v Gemerskej Polome. Ďakujem za čas venovaný tomuto rozhovoru a prajem mnoho zákazníkov, tvorivých nápadov a posledné slová nech vypovedia to ostatné: Marcus Aurelius („filozof na tróne“) v Piatej knihe Myšlienky k sebe napísal: „Zo všetkého na svete cti to, čo je najmocnejšie. Je ním to, čo všetko ovláda a čo všetko spravuje. Podobne aj v sebe cti to, čo je v tebe najmocnejšie, lebo je s oným súrodé. To, čo ovláda iných, je aj pri tebe a aj tvoj život sa ním spravuje.“
D. Červenáková
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).