Spomenul som si na ňu, keď mi náš prispievateľ Jozef Kubaško poslal príspevok o ocenení, ktoré získala agátovica, vypálená práve v spomínanej pálenici.
Tohto roku sa totiž v Komárne organizoval už siedmy ročník súťaže o Zlatý destilát Dunaja 2016, ktorý prilákal do tohto mesta na južnom Slovensku výrobcov ovocných destilátov z piatich štátov - z Maďarska, zo Srbska, Rumunska, Čiech a Rakúska. Už tradične sa súťaže zúčastnili i domáci výrobcovia a pestovateľské pálenice, kde sa kvalitné suroviny menia na kvalitný mok.
V spomínanom príspevku sa píše: "Včielka sadá v máji na sladký kvet agátu a nosí chuť kvetu do úľa, kde včelár vyberie to najlepšie z prírody. Tak aj dvaja muži Pavel a Jozef vidiac včielku, ktorá znáša z kvietkov silu prírody do úľa, zúročili svojou prácou a vypálili v Gemerskej Hôrke v pálenici Febora pálenku „AGÁTOVICU“. Vzorka tohto liehu putovala na medzinárodnú súťaž do Komárna, kde obsadila z 270 vzoriek 2. miesto. Predsedníčka medzinárodná poroty degustátorov uznala jedinečnú chuť a vôňu tohto destilátu, ktorú ešte nikto neprezentoval.
Ocenenie od „Rádu rytierov destilátov“ si boli slávnostne prevziať Jozef Kubaško a Pavel Antal 17.9.2016 v Komárne na Námestí generála Klapku, za prítomnosti primátora mesta a pred širokou verejnosťou asi 1500 obyvateľov Komárna, hostí a medzinárodnej poroty."
Ako sme sa dozvedeli, na súťaži v Komárne sa hodnotilo 50 bodovým systémom. V degustačnej komisii zasadalo 16 hodnotiteľov, pred ktorých prišli súťažné vzorky anonymne. Výhercovia získali nielen diplom a uznanie, ale prvých 12 destilátov, ktoré získali najviac bodov dostalo šancu postupne prezentovať výherné ovocné destiláty, ako aj samotné pálenice. Šampiónom sa stala Trnkovica domáceho výrobcu spoločnosti Delícia Destileria z Holanova.
(MG od)


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a