tomuto umeniu venuje a s dovolením ktorej sa pozrieme na jej šikovné ruky.
♣
Ako si sa dostala k tvorbe stromčekov šťastia? Ktorý bol ten okamih, keď si si povedala: „To je to, čomu sa budem vo voľnom čase venovať.“
Ten prvý moment oslovenia si veľmi dobre pamätám. Tvorbou korálkových stromčekov ma zaujali deti z integrovaného centra Slunečnice v Zlíne, kde som realizovala výskum počas štúdia na vysokej škole. Je totiž výborným cvikom jemnej motoriky a mnohí ergoterapeuti ju zaraďujú medzi rehabilitačné aktivity v sociálnych zariadeniach. Možno poznáte ten pocit, keď stojíte v obchode a hľadáte originálny darček pre svojho známeho, no nič vás nezaujme. Každý ručný výrobok je originálny, nesie v sebe niečo z vás a môžete ním vyjadriť aj také pocity, na ktoré len ťažko nájdete vhodné slová.♣
V úvode som spomínala, že ide o čínske umenie. Pri tvorbe Tvojich stromčekov šťastia venuješ dôraz tomuto využitiu, alebo sa prispôsobuješ a zohľadňuješ iné faktory?
Ladenie interiéru a aranžovanie kvetín boli mojou záľubou už od strednej školy, k čomu ma okrem vlastného záujmu viedla stará mama spolu s mamkou. Zistila som, že aj pekne a moderne zariadený byt môže na človeka pôsobiť pusto a neosobne, pokiaľ nie je doplnený vhodnými drobnosťami. Dnes sa snažíme naše bývanie ladiť do určitých farebných kombinácií, a to od nábytku až po najmenšie doplnky. Práve filozofia feng-shui sa venuje tomu, aké doplnky, farebné kombinácie a tvary sa k sebe hodia a naplnia náš domov pozitívnou energiou. Výber konkrétnych doplnkov však ponecháva na vkuse každého jedného z nás. Keďže stromčeky vyrábam len pre známych a priateľov, pri ich tvorbe sa riadim hlavne osobnosťou obdarovaného.♣
Pri prezentácii Tvojich výtvorov som si všimla, že každý je iný. Farebné prevedenie i tvar sú dané, alebo sa riadiš vkusom a vlastnou fantáziou? Podľa čoho ich zhotovuješ a kde čerpáš zdroj nápadov?
Mojím cieľom je práve to, aby bol každý stromček iný. Nikdy som nevytvorila dva rovnaké, čím sa snažím zachovať originalitu výrobkov. Ako som spomínala na začiatku, mojím učiteľom boli hodiny strávené s deťmi v kreatívnej dielni v Slunečnici, kde som si osvojila základnú techniku motania drôtikov. Zo začiatku som sa snažila inšpirovať na internete, kde skutočne nájdete veľa kreatívnych nápadov. Neskôr som to ponechala na vlastné nápady.♣
Materiál, ktorý používaš je rôznorodý, je s ním ťažko pracovať? Nájdeme niečo aj doma, alebo sa jedná výlučne o vybraný materiál, prípadne kde ho možno zohnať?
Všetok materiál si kupujem v špecializovaných predajniach. I na Slovensku nájdeme predajne korálkov (tzv. korálkárne), kde býva skutočne široký výber korálkov, drôtikov a rôznych pomôcok (ako napríklad nožnice na drôtiky, modelovacie hmoty a pod.). Najviac používam sklenené korálky, sú farebnejšie a ľahšie kombinovateľné. Drôtiky si vyberám podľa veľkosti a farby korálkov v rozmere od 0,3 do ♣
Ak by som chcela zhotoviť stromček šťastia aj ja, potrebujem špeciálny kurz alebo mi postačia nejaké knihy a iné dostupné zdroje? Ako na to? Ako dlho trvá naučiť sa pliesť stromčeky?
Myslím si, že žiadny kurz vás nemôže naučiť niečo, k čomu nemáte vzťah. Základom je, aby vás bavilo navliekanie korálok a nenechali ste sa odradiť prvými nepodarkami. Pokiaľ vám niekto ukáže základnú techniku navliekania, potom je to už len o vašej fantázii. Meníte materiály, farby, tvary podľa svojich predstáv a zdokonaľujete sa každým ďalším stromčekom. Na začiatok by som doporučila inšpirovať sa na internetových stránkach, kde nájdete okrem hotových výrobkov i postupy navliekania.♣
Stromčekov je iste nespočetne veľa, niektoré daruješ. Nájdu sa i také, s ktorými sa nedokážeš rozlúčiť?
Bude to znieť asi zvláštne, ale práve stromčeky, ktoré sa mi najviac páčili, som rozdala ako prvé. Je to tým, že som na seba veľmi prísna a pokiaľ stromček nie je presne podľa mojich predstáv, nemôžem ho podarovať. Keď som sa prešla po byte, našla som akurát moje prvé výtvory, prípadne stromčeky, ktoré čakajú na darovanie. Asi poznáte ten pocit, keď niečo kúpite, chystáte sa to podarovať a nakoniec sa vám to tak zapáči, že si to chcete nechať pre seba. Občas prežívam podobnú dilemu, ale nakoniec i tak víťazí potreba obdarovať blízkeho a vyčariť na jeho tvári úsmev.Zhovárala sa D. Červenáková
{gallery}obsah/poloma/kolesarova{/gallery}
{jcomments on}
































Šťastie, hojnosť, bohatstvo – kto by netúžil po kombinácii sily týchto slov? Stromčeky šťastia sa využívajú v rámci feng-shui, na zlepšenie našich životov a pracovného prostredia vzhľadom k oblastiam: zdravie; vzťahy, rodina, priatelia; kariéra, životná cesta; blahobyt, bohatstvo. Je to staroveké čínske umenie a veda o tom, ako žiť v súlade s prostredím, ako využiť pôsobenie priestoru a energií vo svoj prospech. Každopádne stromčeky šťastia urobia radosť nielen vám, ale aj priateľom a príbuzným, nakoľko oživia každý priestor vo vašom dome, či byte a postarajú sa o príjemné prostredie. Naša redakcia našla aj medzi našimi mladými slečnami v Gemerskej Polome šikovnú Katku Kolesárovú, ktorá sa
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).