tomuto umeniu venuje a s dovolením ktorej sa pozrieme na jej šikovné ruky.
♣
Ako si sa dostala k tvorbe stromčekov šťastia? Ktorý bol ten okamih, keď si si povedala: „To je to, čomu sa budem vo voľnom čase venovať.“
Ten prvý moment oslovenia si veľmi dobre pamätám. Tvorbou korálkových stromčekov ma zaujali deti z integrovaného centra Slunečnice v Zlíne, kde som realizovala výskum počas štúdia na vysokej škole. Je totiž výborným cvikom jemnej motoriky a mnohí ergoterapeuti ju zaraďujú medzi rehabilitačné aktivity v sociálnych zariadeniach. Možno poznáte ten pocit, keď stojíte v obchode a hľadáte originálny darček pre svojho známeho, no nič vás nezaujme. Každý ručný výrobok je originálny, nesie v sebe niečo z vás a môžete ním vyjadriť aj také pocity, na ktoré len ťažko nájdete vhodné slová.♣
V úvode som spomínala, že ide o čínske umenie. Pri tvorbe Tvojich stromčekov šťastia venuješ dôraz tomuto využitiu, alebo sa prispôsobuješ a zohľadňuješ iné faktory?
Ladenie interiéru a aranžovanie kvetín boli mojou záľubou už od strednej školy, k čomu ma okrem vlastného záujmu viedla stará mama spolu s mamkou. Zistila som, že aj pekne a moderne zariadený byt môže na človeka pôsobiť pusto a neosobne, pokiaľ nie je doplnený vhodnými drobnosťami. Dnes sa snažíme naše bývanie ladiť do určitých farebných kombinácií, a to od nábytku až po najmenšie doplnky. Práve filozofia feng-shui sa venuje tomu, aké doplnky, farebné kombinácie a tvary sa k sebe hodia a naplnia náš domov pozitívnou energiou. Výber konkrétnych doplnkov však ponecháva na vkuse každého jedného z nás. Keďže stromčeky vyrábam len pre známych a priateľov, pri ich tvorbe sa riadim hlavne osobnosťou obdarovaného.♣
Pri prezentácii Tvojich výtvorov som si všimla, že každý je iný. Farebné prevedenie i tvar sú dané, alebo sa riadiš vkusom a vlastnou fantáziou? Podľa čoho ich zhotovuješ a kde čerpáš zdroj nápadov?
Mojím cieľom je práve to, aby bol každý stromček iný. Nikdy som nevytvorila dva rovnaké, čím sa snažím zachovať originalitu výrobkov. Ako som spomínala na začiatku, mojím učiteľom boli hodiny strávené s deťmi v kreatívnej dielni v Slunečnici, kde som si osvojila základnú techniku motania drôtikov. Zo začiatku som sa snažila inšpirovať na internete, kde skutočne nájdete veľa kreatívnych nápadov. Neskôr som to ponechala na vlastné nápady.♣
Materiál, ktorý používaš je rôznorodý, je s ním ťažko pracovať? Nájdeme niečo aj doma, alebo sa jedná výlučne o vybraný materiál, prípadne kde ho možno zohnať?
Všetok materiál si kupujem v špecializovaných predajniach. I na Slovensku nájdeme predajne korálkov (tzv. korálkárne), kde býva skutočne široký výber korálkov, drôtikov a rôznych pomôcok (ako napríklad nožnice na drôtiky, modelovacie hmoty a pod.). Najviac používam sklenené korálky, sú farebnejšie a ľahšie kombinovateľné. Drôtiky si vyberám podľa veľkosti a farby korálkov v rozmere od 0,3 do ♣
Ak by som chcela zhotoviť stromček šťastia aj ja, potrebujem špeciálny kurz alebo mi postačia nejaké knihy a iné dostupné zdroje? Ako na to? Ako dlho trvá naučiť sa pliesť stromčeky?
Myslím si, že žiadny kurz vás nemôže naučiť niečo, k čomu nemáte vzťah. Základom je, aby vás bavilo navliekanie korálok a nenechali ste sa odradiť prvými nepodarkami. Pokiaľ vám niekto ukáže základnú techniku navliekania, potom je to už len o vašej fantázii. Meníte materiály, farby, tvary podľa svojich predstáv a zdokonaľujete sa každým ďalším stromčekom. Na začiatok by som doporučila inšpirovať sa na internetových stránkach, kde nájdete okrem hotových výrobkov i postupy navliekania.♣
Stromčekov je iste nespočetne veľa, niektoré daruješ. Nájdu sa i také, s ktorými sa nedokážeš rozlúčiť?
Bude to znieť asi zvláštne, ale práve stromčeky, ktoré sa mi najviac páčili, som rozdala ako prvé. Je to tým, že som na seba veľmi prísna a pokiaľ stromček nie je presne podľa mojich predstáv, nemôžem ho podarovať. Keď som sa prešla po byte, našla som akurát moje prvé výtvory, prípadne stromčeky, ktoré čakajú na darovanie. Asi poznáte ten pocit, keď niečo kúpite, chystáte sa to podarovať a nakoniec sa vám to tak zapáči, že si to chcete nechať pre seba. Občas prežívam podobnú dilemu, ale nakoniec i tak víťazí potreba obdarovať blízkeho a vyčariť na jeho tvári úsmev.Zhovárala sa D. Červenáková
{gallery}obsah/poloma/kolesarova{/gallery}
{jcomments on}
































Šťastie, hojnosť, bohatstvo – kto by netúžil po kombinácii sily týchto slov? Stromčeky šťastia sa využívajú v rámci feng-shui, na zlepšenie našich životov a pracovného prostredia vzhľadom k oblastiam: zdravie; vzťahy, rodina, priatelia; kariéra, životná cesta; blahobyt, bohatstvo. Je to staroveké čínske umenie a veda o tom, ako žiť v súlade s prostredím, ako využiť pôsobenie priestoru a energií vo svoj prospech. Každopádne stromčeky šťastia urobia radosť nielen vám, ale aj priateľom a príbuzným, nakoľko oživia každý priestor vo vašom dome, či byte a postarajú sa o príjemné prostredie. Naša redakcia našla aj medzi našimi mladými slečnami v Gemerskej Polome šikovnú Katku Kolesárovú, ktorá sa
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-