Šťastie, hojnosť, bohatstvo – kto by netúžil po kombinácii sily týchto slov? Stromčeky šťastia sa využívajú v rámci feng-shui, na zlepšenie našich životov a pracovného prostredia vzhľadom k oblastiam: zdravie; vzťahy, rodina, priatelia; kariéra, životná cesta; blahobyt, bohatstvo. Je to staroveké čínske umenie a veda o tom, ako žiť v súlade s prostredím, ako využiť pôsobenie priestoru a energií vo svoj prospech. Každopádne stromčeky šťastia urobia radosť nielen vám, ale aj priateľom a príbuzným, nakoľko oživia každý priestor vo vašom dome, či byte a postarajú sa o príjemné prostredie. Naša redakcia našla aj medzi našimi mladými slečnami v Gemerskej Polome šikovnú Katku Kolesárovú, ktorá sa tomuto umeniu venuje a s dovolením ktorej sa pozrieme na jej šikovné ruky.
♣
Ako si sa dostala k tvorbe stromčekov šťastia? Ktorý bol ten okamih, keď si si povedala: „To je to, čomu sa budem vo voľnom čase venovať.“
Ten prvý moment oslovenia si veľmi dobre pamätám. Tvorbou korálkových stromčekov ma zaujali deti z integrovaného centra Slunečnice v Zlíne, kde som realizovala výskum počas štúdia na vysokej škole. Je totiž výborným cvikom jemnej motoriky a mnohí ergoterapeuti ju zaraďujú medzi rehabilitačné aktivity v sociálnych zariadeniach. Možno poznáte ten pocit, keď stojíte v obchode a hľadáte originálny darček pre svojho známeho, no nič vás nezaujme. Každý ručný výrobok je originálny, nesie v sebe niečo z vás a môžete ním vyjadriť aj také pocity, na ktoré len ťažko nájdete vhodné slová.♣
V úvode som spomínala, že ide o čínske umenie. Pri tvorbe Tvojich stromčekov šťastia venuješ dôraz tomuto využitiu, alebo sa prispôsobuješ a zohľadňuješ iné faktory?
Ladenie interiéru a aranžovanie kvetín boli mojou záľubou už od strednej školy, k čomu ma okrem vlastného záujmu viedla stará mama spolu s mamkou. Zistila som, že aj pekne a moderne zariadený byt môže na človeka pôsobiť pusto a neosobne, pokiaľ nie je doplnený vhodnými drobnosťami. Dnes sa snažíme naše bývanie ladiť do určitých farebných kombinácií, a to od nábytku až po najmenšie doplnky. Práve filozofia feng-shui sa venuje tomu, aké doplnky, farebné kombinácie a tvary sa k sebe hodia a naplnia náš domov pozitívnou energiou. Výber konkrétnych doplnkov však ponecháva na vkuse každého jedného z nás. Keďže stromčeky vyrábam len pre známych a priateľov, pri ich tvorbe sa riadim hlavne osobnosťou obdarovaného.♣
Pri prezentácii Tvojich výtvorov som si všimla, že každý je iný. Farebné prevedenie i tvar sú dané, alebo sa riadiš vkusom a vlastnou fantáziou? Podľa čoho ich zhotovuješ a kde čerpáš zdroj nápadov?
Mojím cieľom je práve to, aby bol každý stromček iný. Nikdy som nevytvorila dva rovnaké, čím sa snažím zachovať originalitu výrobkov. Ako som spomínala na začiatku, mojím učiteľom boli hodiny strávené s deťmi v kreatívnej dielni v Slunečnici, kde som si osvojila základnú techniku motania drôtikov. Zo začiatku som sa snažila inšpirovať na internete, kde skutočne nájdete veľa kreatívnych nápadov. Neskôr som to ponechala na vlastné nápady.♣
Materiál, ktorý používaš je rôznorodý, je s ním ťažko pracovať? Nájdeme niečo aj doma, alebo sa jedná výlučne o vybraný materiál, prípadne kde ho možno zohnať?
Všetok materiál si kupujem v špecializovaných predajniach. I na Slovensku nájdeme predajne korálkov (tzv. korálkárne), kde býva skutočne široký výber korálkov, drôtikov a rôznych pomôcok (ako napríklad nožnice na drôtiky, modelovacie hmoty a pod.). Najviac používam sklenené korálky, sú farebnejšie a ľahšie kombinovateľné. Drôtiky si vyberám podľa veľkosti a farby korálkov v rozmere od 0,3 do ♣
Ak by som chcela zhotoviť stromček šťastia aj ja, potrebujem špeciálny kurz alebo mi postačia nejaké knihy a iné dostupné zdroje? Ako na to? Ako dlho trvá naučiť sa pliesť stromčeky?
Myslím si, že žiadny kurz vás nemôže naučiť niečo, k čomu nemáte vzťah. Základom je, aby vás bavilo navliekanie korálok a nenechali ste sa odradiť prvými nepodarkami. Pokiaľ vám niekto ukáže základnú techniku navliekania, potom je to už len o vašej fantázii. Meníte materiály, farby, tvary podľa svojich predstáv a zdokonaľujete sa každým ďalším stromčekom. Na začiatok by som doporučila inšpirovať sa na internetových stránkach, kde nájdete okrem hotových výrobkov i postupy navliekania.♣
Stromčekov je iste nespočetne veľa, niektoré daruješ. Nájdu sa i také, s ktorými sa nedokážeš rozlúčiť?
Bude to znieť asi zvláštne, ale práve stromčeky, ktoré sa mi najviac páčili, som rozdala ako prvé. Je to tým, že som na seba veľmi prísna a pokiaľ stromček nie je presne podľa mojich predstáv, nemôžem ho podarovať. Keď som sa prešla po byte, našla som akurát moje prvé výtvory, prípadne stromčeky, ktoré čakajú na darovanie. Asi poznáte ten pocit, keď niečo kúpite, chystáte sa to podarovať a nakoniec sa vám to tak zapáči, že si to chcete nechať pre seba. Občas prežívam podobnú dilemu, ale nakoniec i tak víťazí potreba obdarovať blízkeho a vyčariť na jeho tvári úsmev.Zhovárala sa D. Červenáková
{gallery}obsah/poloma/kolesarova{/gallery}
{jcomments on}
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.