tomuto umeniu venuje a s dovolením ktorej sa pozrieme na jej šikovné ruky.
♣
Ako si sa dostala k tvorbe stromčekov šťastia? Ktorý bol ten okamih, keď si si povedala: „To je to, čomu sa budem vo voľnom čase venovať.“
Ten prvý moment oslovenia si veľmi dobre pamätám. Tvorbou korálkových stromčekov ma zaujali deti z integrovaného centra Slunečnice v Zlíne, kde som realizovala výskum počas štúdia na vysokej škole. Je totiž výborným cvikom jemnej motoriky a mnohí ergoterapeuti ju zaraďujú medzi rehabilitačné aktivity v sociálnych zariadeniach. Možno poznáte ten pocit, keď stojíte v obchode a hľadáte originálny darček pre svojho známeho, no nič vás nezaujme. Každý ručný výrobok je originálny, nesie v sebe niečo z vás a môžete ním vyjadriť aj také pocity, na ktoré len ťažko nájdete vhodné slová.♣
V úvode som spomínala, že ide o čínske umenie. Pri tvorbe Tvojich stromčekov šťastia venuješ dôraz tomuto využitiu, alebo sa prispôsobuješ a zohľadňuješ iné faktory?
Ladenie interiéru a aranžovanie kvetín boli mojou záľubou už od strednej školy, k čomu ma okrem vlastného záujmu viedla stará mama spolu s mamkou. Zistila som, že aj pekne a moderne zariadený byt môže na človeka pôsobiť pusto a neosobne, pokiaľ nie je doplnený vhodnými drobnosťami. Dnes sa snažíme naše bývanie ladiť do určitých farebných kombinácií, a to od nábytku až po najmenšie doplnky. Práve filozofia feng-shui sa venuje tomu, aké doplnky, farebné kombinácie a tvary sa k sebe hodia a naplnia náš domov pozitívnou energiou. Výber konkrétnych doplnkov však ponecháva na vkuse každého jedného z nás. Keďže stromčeky vyrábam len pre známych a priateľov, pri ich tvorbe sa riadim hlavne osobnosťou obdarovaného.♣
Pri prezentácii Tvojich výtvorov som si všimla, že každý je iný. Farebné prevedenie i tvar sú dané, alebo sa riadiš vkusom a vlastnou fantáziou? Podľa čoho ich zhotovuješ a kde čerpáš zdroj nápadov?
Mojím cieľom je práve to, aby bol každý stromček iný. Nikdy som nevytvorila dva rovnaké, čím sa snažím zachovať originalitu výrobkov. Ako som spomínala na začiatku, mojím učiteľom boli hodiny strávené s deťmi v kreatívnej dielni v Slunečnici, kde som si osvojila základnú techniku motania drôtikov. Zo začiatku som sa snažila inšpirovať na internete, kde skutočne nájdete veľa kreatívnych nápadov. Neskôr som to ponechala na vlastné nápady.♣
Materiál, ktorý používaš je rôznorodý, je s ním ťažko pracovať? Nájdeme niečo aj doma, alebo sa jedná výlučne o vybraný materiál, prípadne kde ho možno zohnať?
Všetok materiál si kupujem v špecializovaných predajniach. I na Slovensku nájdeme predajne korálkov (tzv. korálkárne), kde býva skutočne široký výber korálkov, drôtikov a rôznych pomôcok (ako napríklad nožnice na drôtiky, modelovacie hmoty a pod.). Najviac používam sklenené korálky, sú farebnejšie a ľahšie kombinovateľné. Drôtiky si vyberám podľa veľkosti a farby korálkov v rozmere od 0,3 do ♣
Ak by som chcela zhotoviť stromček šťastia aj ja, potrebujem špeciálny kurz alebo mi postačia nejaké knihy a iné dostupné zdroje? Ako na to? Ako dlho trvá naučiť sa pliesť stromčeky?
Myslím si, že žiadny kurz vás nemôže naučiť niečo, k čomu nemáte vzťah. Základom je, aby vás bavilo navliekanie korálok a nenechali ste sa odradiť prvými nepodarkami. Pokiaľ vám niekto ukáže základnú techniku navliekania, potom je to už len o vašej fantázii. Meníte materiály, farby, tvary podľa svojich predstáv a zdokonaľujete sa každým ďalším stromčekom. Na začiatok by som doporučila inšpirovať sa na internetových stránkach, kde nájdete okrem hotových výrobkov i postupy navliekania.♣
Stromčekov je iste nespočetne veľa, niektoré daruješ. Nájdu sa i také, s ktorými sa nedokážeš rozlúčiť?
Bude to znieť asi zvláštne, ale práve stromčeky, ktoré sa mi najviac páčili, som rozdala ako prvé. Je to tým, že som na seba veľmi prísna a pokiaľ stromček nie je presne podľa mojich predstáv, nemôžem ho podarovať. Keď som sa prešla po byte, našla som akurát moje prvé výtvory, prípadne stromčeky, ktoré čakajú na darovanie. Asi poznáte ten pocit, keď niečo kúpite, chystáte sa to podarovať a nakoniec sa vám to tak zapáči, že si to chcete nechať pre seba. Občas prežívam podobnú dilemu, ale nakoniec i tak víťazí potreba obdarovať blízkeho a vyčariť na jeho tvári úsmev.Zhovárala sa D. Červenáková
{gallery}obsah/poloma/kolesarova{/gallery}
{jcomments on}
































Šťastie, hojnosť, bohatstvo – kto by netúžil po kombinácii sily týchto slov? Stromčeky šťastia sa využívajú v rámci feng-shui, na zlepšenie našich životov a pracovného prostredia vzhľadom k oblastiam: zdravie; vzťahy, rodina, priatelia; kariéra, životná cesta; blahobyt, bohatstvo. Je to staroveké čínske umenie a veda o tom, ako žiť v súlade s prostredím, ako využiť pôsobenie priestoru a energií vo svoj prospech. Každopádne stromčeky šťastia urobia radosť nielen vám, ale aj priateľom a príbuzným, nakoľko oživia každý priestor vo vašom dome, či byte a postarajú sa o príjemné prostredie. Naša redakcia našla aj medzi našimi mladými slečnami v Gemerskej Polome šikovnú Katku Kolesárovú, ktorá sa
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-