Odkedy sa zaoberáte pečením tort a ako ste prišli k tomuto koníčku?
K pečeniu tort som sa dostala náhodne, pred dvoma rokmi oslavovala sesternica okrúhle narodeniny a spomenula, že nebude mať tortu. Pochádzam z malej dedinky Rakovnica, ale už 9 rokov žijem i pracujem v Rožňave, a u nás v rodine sa vypekalo odkedy sa pamätám. Každú nedeľu bol nejaký zákusok či koláč, tak som jej tortu upiekla ja. Vtedy som upiekla svoju prvú poťahovanú tortu, bola dvojposchodová, žltá s gerberami a keď som ju dokončila, tak som si povedala, že to budem skúšať ďalej. Minulý rok som sa prihlásila do školy, spravila si výučný list cukrárky a pečiem dodnes.
Aké sú to torty? Majú svoje názvy podľa zloženia ingrediencií, alebo môžete ich bližšie opísať?
Väčšinou pečiem torty poťahované hmotou podobnou marcipánu, no pravým marcipánom sa nedá dosiahnuť taká farebná pestrosť, nakoľko je tam zastúpený veľký pomer mandlí. Túto poťahovú hmotu farbím podľa potreby a tvarujem. Potom sú to aj čokoládové torty, čiže potiahnuté čokoládou a čokoládou aj zdobené, no a samozrejme zákusky, perníčky a pralinky, ktoré sa však vyrábať len učím. Torty pečiem z klasického piškótového cesta a plním rôznymi plnkami. Potom rôzne ovocné, šľahačkové a pod.
Podľa čoho robíte ich formu? Máte nejaké predlohy, alebo si ich robíte podľa vlastnej predstavy?
Sú torty, ktoré robím podľa vlastných predstáv, no sú aj také, na ktoré dostanem presnú predlohu alebo mi približne povedia, čo by si predstavovali. Najradšej som keď mám voľnú ruku, čiže môžem realizovať vlastné nápady. Formy mám len tie základné, kruh, štvorec, obdĺžnik, ovál, srdce, potom tortu tvarujem podľa potreby.
Kto všetko sa na Vás obracia o pomoc, alebo aké podujatia sa Vašimi tortami skrášľujú? Zrejme máte rôznych záujemcov. Kto taký sa na Vás obrátil, že by si to zaslúžilo spomenúť?
Keďže je to zatiaľ moje hobby, pečiem pre rodinu, priateľov, známych a ich odporúčanie, sú to svadobné, narodeninové, detské a aj rôzne netradičné torty.
Pomáha Vám niekto z domácnosti pri tejto činnosti, alebo ako prijímate pomoc Vašich najbližších?
Zatiaľ pečiem sama, no sú dni, keby sa mi pomoc veru zišla. Do budúcnosti však mám pomoc prisľúbenú, ponúkla sa mi neter, je však ešte školopovinná, tak snáď si to nerozmyslí, pečenie ju veľmi baví a realizuje sa doma v plnej miere.
Pani Fabiánovej želáme pri jej práci veľa spokojnosti a veľa ďalších potešených oslávencov a obdivovateľov jej pozoruhodných cukrárskych výrobkov.
Za rozhovor ďakuje
Ondrej Doboš
{gallery}skuska/hobby/torty{/gallery}

































Aj Vám sa už stalo, že ste chceli spraviť príjemné prekvapenie pri oslavách svojich blízkych? Niečím originálnym, jedinečným, praktickým a zároveň pekným? Krásna torta aranžovaná na slávnostnom stole oblaží nielen chuťové poháriky, ale už pri prvom pohľade na krásny umelecký výrobok poteší a rozžiari všetky oči. Originálna torta je skvelý darček. Nie všetci však máme vlohy na jej výrobu, preto náš obdiv patrí všetkým šikovným rukám, ktoré prvotný nápad pretvoria do takej podoby, ktorá je vhodná pri každej príležitosti. Jednou z takýchto vzácnych cukrárok je aj pani Janette Fabiánová z Rožňavy. Pre jej bližšie spoznanie sme jej položili pár otázok a priložili aj pár fotografií - 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a