Odkedy sa zaoberáte pečením tort a ako ste prišli k tomuto koníčku?
K pečeniu tort som sa dostala náhodne, pred dvoma rokmi oslavovala sesternica okrúhle narodeniny a spomenula, že nebude mať tortu. Pochádzam z malej dedinky Rakovnica, ale už 9 rokov žijem i pracujem v Rožňave, a u nás v rodine sa vypekalo odkedy sa pamätám. Každú nedeľu bol nejaký zákusok či koláč, tak som jej tortu upiekla ja. Vtedy som upiekla svoju prvú poťahovanú tortu, bola dvojposchodová, žltá s gerberami a keď som ju dokončila, tak som si povedala, že to budem skúšať ďalej. Minulý rok som sa prihlásila do školy, spravila si výučný list cukrárky a pečiem dodnes.
Aké sú to torty? Majú svoje názvy podľa zloženia ingrediencií, alebo môžete ich bližšie opísať?
Väčšinou pečiem torty poťahované hmotou podobnou marcipánu, no pravým marcipánom sa nedá dosiahnuť taká farebná pestrosť, nakoľko je tam zastúpený veľký pomer mandlí. Túto poťahovú hmotu farbím podľa potreby a tvarujem. Potom sú to aj čokoládové torty, čiže potiahnuté čokoládou a čokoládou aj zdobené, no a samozrejme zákusky, perníčky a pralinky, ktoré sa však vyrábať len učím. Torty pečiem z klasického piškótového cesta a plním rôznymi plnkami. Potom rôzne ovocné, šľahačkové a pod.
Podľa čoho robíte ich formu? Máte nejaké predlohy, alebo si ich robíte podľa vlastnej predstavy?
Sú torty, ktoré robím podľa vlastných predstáv, no sú aj také, na ktoré dostanem presnú predlohu alebo mi približne povedia, čo by si predstavovali. Najradšej som keď mám voľnú ruku, čiže môžem realizovať vlastné nápady. Formy mám len tie základné, kruh, štvorec, obdĺžnik, ovál, srdce, potom tortu tvarujem podľa potreby.
Kto všetko sa na Vás obracia o pomoc, alebo aké podujatia sa Vašimi tortami skrášľujú? Zrejme máte rôznych záujemcov. Kto taký sa na Vás obrátil, že by si to zaslúžilo spomenúť?
Keďže je to zatiaľ moje hobby, pečiem pre rodinu, priateľov, známych a ich odporúčanie, sú to svadobné, narodeninové, detské a aj rôzne netradičné torty.
Pomáha Vám niekto z domácnosti pri tejto činnosti, alebo ako prijímate pomoc Vašich najbližších?
Zatiaľ pečiem sama, no sú dni, keby sa mi pomoc veru zišla. Do budúcnosti však mám pomoc prisľúbenú, ponúkla sa mi neter, je však ešte školopovinná, tak snáď si to nerozmyslí, pečenie ju veľmi baví a realizuje sa doma v plnej miere.
Pani Fabiánovej želáme pri jej práci veľa spokojnosti a veľa ďalších potešených oslávencov a obdivovateľov jej pozoruhodných cukrárskych výrobkov.
Za rozhovor ďakuje
Ondrej Doboš
{gallery}skuska/hobby/torty{/gallery}
































Aj Vám sa už stalo, že ste chceli spraviť príjemné prekvapenie pri oslavách svojich blízkych? Niečím originálnym, jedinečným, praktickým a zároveň pekným? Krásna torta aranžovaná na slávnostnom stole oblaží nielen chuťové poháriky, ale už pri prvom pohľade na krásny umelecký výrobok poteší a rozžiari všetky oči. Originálna torta je skvelý darček. Nie všetci však máme vlohy na jej výrobu, preto náš obdiv patrí všetkým šikovným rukám, ktoré prvotný nápad pretvoria do takej podoby, ktorá je vhodná pri každej príležitosti. Jednou z takýchto vzácnych cukrárok je aj pani Janette Fabiánová z Rožňavy. Pre jej bližšie spoznanie sme jej položili pár otázok a priložili aj pár fotografií -
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-