samorasty začal hľadať. Bolo to v roku 1969. Zdalo sa mi, že to bude úplne ľahké, veď na svojich prechádzkach, najmä dobšinskou prírodou, v mojich spomienkach sa vynárali rôzne útvary dreva a myslel som si, že príroda je nimi priam posiata. Aký omyl! Raz to bolo príliš veľké, potom zasa malé, či nevýrazné. Zistil som, že na samorasty je potrebné sa pozerať úplne inými očami. Viem o ľuďoch, ktorí sú takýmito výtvormi nadšení, ale v živote nenašli ani jeden.
Môj prvý „úlovok“ pochádza zo dňa 10.10.1969 a dodnes mu neviem dať meno, hoci ďalšie nálezy dostali pomenovania. Tento nazývam jednoducho Prvý. Dá sa povedať, že od toho dňa sa mi otvoril zrak na samorasty a pokiaľ chce byť človek trocha úspešný, nemôže sa vybrať do prírody aspoň bez malej pílky a na detaily prírody pozerať trošku inak. Stávalo sa, že pílka v mnohých prípadoch nebola potrebná, samorasty ozaj ležali ako na dlani, ale niekedy časť trčala z odhnitých koreňov, ktorú nebolo možné vybrať inak, ako odrezaním.
Chcem milým čitateľom predstaviť aspoň časť mojej zbierky vo fotografiách. Možno podnietim aj touto cestou niekoho na zaujímavé hobby, ktoré poteší pri samotnom nájdení samorastu, ale aj pri práci so samotným drevom – teda už samorastom, ktorý možno určitým spôsobom tvarovať, opracovávať a dávať mu tvar, aký už človek videl v prírode na mieste samom v prírode, na mieste nálezu.
Spočiatku som samorasty moril a lakoval. Teraz by som to už neurobil, pretože takto strácajú svoju pôvodnú farbu a krásu. Maximálne je vhodné to takzvane šmrcnúť bezfarebným lakom. Keď človek už pracuje s drevom, potrebuje na to určité nástroje, ako škrabku, rôzne skalpely, a neodmysliteľne k tomu patrí aj značné množstvo šmirgľového papiera. Robil som to vlastne na kolene, kto má k dispozícii aspoň malú drevársku dielničku, ten má vyhraté a mohol by na tom aj pekne zarábať.
S tým, že som začal pracovať s drevom, som sa pokúsil urobiť aj niektoré úžitkové predmety z dreva, prípadne menšie dielko z obyčajného kolíka, ale pretože na kolene to bolo pomerne prácne, tak som od toho upustil. Z času načas ešte aj v terajšej dobe nájdem kúsok krásneho dreva – samorastu, pre ktorý sa jednoducho iba zohnem a zoberiem. Dá sa to aj v staršom veku a netreba loziť po rôznych roklinách, stačí, keď sa prejdete po mieste ťažby v lese a len sa trocha lepšie rozhliadnete. Takto som našiel aj ten môj ostatný.
V Košiciach 20. 6.2010
Rudolf Pellionis
FOTOGALÉRIA
{gallery}kultura/samo{/gallery}
{jcomments on}
nedeľa, 20 jún 2010 18:16
Keď som videl zbierku samorastov, nechcelo sa mi veriť, že v prírode čosi také existuje
Napísal(a) Rudolf Pellionis
Každý, kto miluje prírodu, dobre vie, že sú v nej ukryté krásy, ktoré sú na prvý pohľad neviditeľné, a ktoré je potrebné trošku poodhaliť, prípadne sa na ne pozrieť z iného uhla pohľadu, aby ich človek vôbec našiel. Ide viac-menej o určité detaily, či už samotného potôčika na fotografii, prípadne len kúska skaly, ale úplne zvláštnu kapitolu samu osebe tvoria tzv. samorasty dreva. Bývajú to časti stromov, konárov, koreňov, deformované časti kmeňov, či kríkov.
Keď som vo svojej mladosti prvý raz videl zbierku samorastov, nechcelo sa mi veriť, že v prírode čosi také vôbec existuje. To ma podnietilo, aby som
Zverejnené v
Zberateľstvo


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a