jedna vec, skladovanie druhá. Vyžaduje si to miesto, priestor. Naša Zlatka takéto problémy či starosti nemá. Zbiera, zhromažďuje, triedi, kompletizuje, ukladá a často opravuje. Čím je toho viac, objaví sa aj potreba triediť to. To zaberie dosť času, ale stojí to za to. „Čo ma veľmi teší, že moji známi, priatelia, kolegovia sa mi snažia robiť radosť tým, že ma milo prekvapia novými perami. Medzi nich patria lekári, starostovia, primátori, spolupracovníci, celá rodina a mohla by som menovať celú plejádu ochotných a milých ľudí, ktorí ma vedia potešiť a zároveň rozšíriť moju zbierku,“ konštatovala. „Všetkým srdečne ďakujem za to, že majú pochopenie pre moju, a teda aj ich účasť na zbierke a teším sa na každý jeden kus,“ oznámila. Na otázku koľko pier pribudlo do zbierky odkedy bola uverejnená prvá informácia o zberateľke, uviedla zaujímavé číslo. To číslo je okolo dvoch tisíc nových exemplárov. Čo je naozaj super číslo. Celkovo vlastní temer 7 tisíc kusov. Držíme jej palce, aby čo najskôr dosiahla magickú hranicu 10 tisíc kusov.
Text a foto Dr. Sabo
{gallery}volnycas/zberatelstvo/zh{/gallery}
{jcomments on}

































O Zlatici Halkovej z Rožňavy, zberateľke pier, prepisovačiek sme už na tejto webovej stránke písali. Od tej doby sa toho veľa zmenilo. „Na uverejnený článok reagovali mnohí. To ma potešilo a zároveň rozšírilo moju zbierku,“ konštatovala zberateľka. Obdivujeme na nej, že svojej zberateľskej vášni je stále verná. Počet exemplárov sa stále rozrastá a pribúdajú aj skvosty. To sú také kusy, ktoré stoja za obdiv. Medzi také patria napríklad guličkové perá v tvare lampičky, injekcie, dáždnika, zapaľovača, lampy, sfingy, náramku, aktu, športky... Je treba pripomenúť, že vo svojom zberateľstve nemá konkurenciu. V zberateľstve treba vidieť viac ako sa javí. Pravdu povediac, zbieranie je 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a