Firma, aby prežila, potrebovala vymyslieť nové využitie bavlníkového oleja. Záchrana prišla v podobe chemického procesu, známeho pod názvom hydrogenácia tukov. Výsledkom je premena tekutého oleja na bielu pastu podobnú masti. Na svete bola novinka s názvom Crisco. Nový produkt však bolo treba náležite spropagovať a hlavne predať. Spoločnosť spustila nevídanú kampaň, ktorá sa dodnes objavuje v učebniciach marketingu. Firma zasielala zdarma vzorky do škôl a nemocníc, rozdávala kuchárske knihy, po prvýkrát v histórii reklám sa práve tu objavila formulka: 9 z 10 lekárov odporúča, ľudia vymýšľali slogany, básničky a súťažili v reláciách rádií. Hlavné reklamné posolstvo bolo: Nahraďte nezdravú bravčovú masť zdravým Criscom. Jeden z reklamných sloganov znel: „Žalúdok víta Crisco“, ďalší : „Darček pre váš tráviaci systém“, či dokonca: „Výrobok, na ktorý Židia čakali 4000 rokov“. Bravčová masť nemala šancu, hoci žiadne z týchto negatívnych tvrdení sa neopieralo o seriózne vedecké výskumy.
Aká je bravčová masť naozaj?
1. Masť je tradičná.
Poznáme ju už celé stáročia, kedy bola masť hlavným zdrojom tuku pri varení a pečení v mnohých krajinách sveta a bola považovaná za rovnako cennú ako bravčové mäso. Boli časy, keď sa majetok zemepánov meral počtom sudov bravčovej masti a na trhoch sa vymieňala za drahé kožušiny.
2. Masť je zdravá.
Masť má približne 48% nenasýtených tukov, 40% nasýtených tukov a 12% polynenasýtených tukov. Práve nasýtením tukom sa v minulosti pripisoval podiel na tvorbe cholesterolu a vzniku srdcovo-cievnych chorôb, čo poznatky posledných desaťročí vyvracajú. Oveľa podstatnejší je vzájomný pomer týchto tukov a ich vyvážená konzumácia. Bravčová masť má veľmipriaznivý pomer mastných kyselín.Tvorí ich pre náš organizmus veľmi prospešná olejová mastná kyselina (znižuje hladinu cholesterolu), linolová mastná kyselina (6-omega) a linolenová mastná kyselina (3-omega). Paradoxne štúdie potvrdili, že diéta s nízkym obsahom tukov zvyšuje tvorbu triglyceridov, čo je rizikový faktor pre srdcové ochorenia. Navyše tuky sú lepším zdrojom energie ako cukry, a preto by mali tvoriť až 35% denného príjmu energie. Bravčová masť účinne zbavuje naše telo ťažkých kovov. Pomáha pri pľúcnych chorobách a lieči pečeň. Už naše prababičky používali bravčovú masť na účinný boj proti hlístam a iným parazitom. Bravčová masť sa používa odpradávna v ľudovom liečiteľstve na mnohé ďalšie choroby: pri bolestiach kĺbov, zubov, k zlepšeniu mobility pri zranení kostí, pri prechladnutí, detskej kolike, proti ekzémom, a ktovie na čo všetko ešte.
3. Masť je prírodný produkt.
Narozdiel od výroby margarínov, výroba masti nie je žiaden chemický proces. Masť nepotrebuje žiadne dochucovadlá, stužovadlá ani farbivá. Paradoxne práve na obaloch margarínov nájdeme symbol srdca a piktogram fitnes štýlu, zatiaľčo z obalu masti sa na nás väčšinou usmieva iba prasacia hlava. Škoda. Podľa niektorých názorov je výroba masti enviromentálne dlhodobo udržateľná narozdiel od výroby rastlinných olejov, pri ktorých pestovaní sa spotrebuje značné množstvo hnojív a pesticídov. Transkontinentálne presuny komodít na ich výrobu zase zanechávajú výraznú uhlíkovú stopu na našej planéte.
4. Masť je všestranná.
Narozdiel od iných tukov na varenie, ako je olivový alebo kokosový olej, masť nemá výraznú chuť. Vďaka svojej neutrálnej chuti, vôni a optimálnym fyzikálnym vlastnostiam sa masť dá použiť v studenej kuchyni, na varenie, pečenie, fritovanie aj vyprážanie. Masť, naopak, pridáva do pokrmov bohatosť a hĺbku chuti a necháva vyniknúť chuť pôvodnej suroviny. Masť je výnimočná pri pečení pečiva alebo sušienok, a stále častejšie je uprednostňovaná mnohými pekárskymi výrobcami pred
rastlinným olejom a maslom.
5. Masť má vysoký bod prehriatia (Smoke Point).
Tepelný bod prehriatia je teplota, pri ktorej sa tuk tzv. prepečie. Tento je pri bravčovej masti na úrovni 182 °C (maslo 177, olivový olej 160,kokosový olej 177). Práve táto vlastnosť predurčuje masť ako vhodné médium na dlhé vyprážanie. Pri prepálení oleja sa tvoria karcinogénne látky a zároveň to spôsobuje, že jedlo má trpkú a pripálenú chuť.
6. Masť je lacná.
V porovnaní s inými tukmi na varenie, ako je maslo, kvalitný olivový olej alebo kokosový olej, je masť jedným z najlacnejších tukov. Ak sa navyše rozhodnete pre domácu výrobu masti, bude jej cena ešte výrazne nižšia. Návod, ako si pripraviť domácu masť, nájdete tu.
7. Masť je lokálna.
Sotva by sme mohli predpokladať, že v našich končinách nájdeme lokálny palmový, kokosový, olivový alebo bavlníkový olej. Bravčová masť však je takmer vždy lokálna, v najhoršom prípade môže pochádzať z okolitých štátov.
8. Masť je síce iba masť, ale zasa vždy rovnaká.
Rastlinné oleje môžu mať rôznu kvalitu a nikdy nemôžete mať istotu, v akej kvalite ich kupujete. Napríklad olivový olej sa predáva v celej kvalitatívnej škále a v obrovskom cenovom rozpätí, podobne je to aj s margarínmi. Naproti tomu pri bravčovej masti máte 100% istotu, čo kupujete – jednoducho, masť.
9. Masť je bohatá na vitamín D.
Vitamín D, ktorý sa v našom tele tvorí pod kožou pri pôsobení slnečného žiarenia, môžeme rovnako dobre získať aj konzumáciou masti. Tá obsahuje približne 1 000 IU v jednej lyžici. U ošípaných, ktoré majú prístup k slnečnému žiareniu, sa vitamín D ukladá vo vrstve podkožného tuku, a tak je masť z takýchto ošípaných druhým najväčším prirodzeným zdrojom vitamínu D hneď po tresčej pečeni. Okrem vitamínu D nájdeme v masti aj vitamín A, E.
10. Masť je dobre skladovateľná.
Masť vydrží celé mesiace, nie je ani nutné ju skladovať v chladničke, postačí chladné, tmavé miesto a to všetko bez jediného jedného éčka. Naviac samotná masť slúži ako konzervačná látka pre mäso a mäsové výrobky.
Čo ste o bravčovej masti nevedeli:
● V čase tureckých nájazdov na naše územia bola bravčová masť jednou z mála potravín, ktorou moslimskí dobyvatelia pohŕdali, a tak sa stala cenným zdrojom energie, do ktorej sa dali schovať aj iné druhy mias.
● Masť ako prenosný zdroj energie využívali aj polárne expedície.
● V USA získala masť negatívnu publicitu už v roku 1906, keď vyšiel román UptonaSinclaira - TheJungle, ktorý opisoval pomery chudobných pracujúcich v mäsopriemysle a opísal fiktívny príbeh o mužovi, ktorý spadol do kade na topenie masti a bol predaný ako masť.
● Bravčová masť je doslova energetická bomba, 100g obsahuje 3600 KJ, čo priemernému mužovi vystačí napríklad na 2 hodiny plávania.
● Bravčová masť obsahuje kyselinu hyalurónovú, ktorá má schopnosť vyhladzovať vrásky, preto sa dá využiť aj ako pleťová maska.
● Masťou sa dá výborne impregnovať aj koža, napríklad na topánkach.
● Veterinár vám môže odporúčať bravčovú masť na ošetrenie psích labiek či konských kopýt.
● Masť tvorí nosné médium v ľudovom mastičkárstve. Dobre sa v nej macerujú najrôznejšie bylinky a masť spoľahlivo dokáže uchovať ich vôňu aj účinné látky.
Na záver
Tak ako s ničím, ani s konzumáciou bravčovej masti to, samozrejme, netreba preháňať. Jej najväčšie negatívum je to, čo bolo v minulosti na nej najcennejšie, a síce jej vysoká energetická hodnota. Dnes už nemáme taký energetický výdaj ako naši predkovia, a preto si musíme strážiť príjem kalórií. Na druhej strane aktívni ľudia nájdu v masti jedinečný a ešte k tomu chutný zdroj energie. V spojení so zdravým životným štýlom, vyváženou stravou bohatou na vlákninu, sa v žiadnom prípade nemusíte obávať skonzumovať sem-tam napríklad krajec čerstvého chleba, natretý dobrou domácou masťou a posypaný čerstvou cibuľkou. Mňam.
Spracoval: Ing. Boris Halaj,
zdroje použité v článku:
http://www.cholesterol-and- health.com/Vitamin-D.html#1
https://envisioningtheamericandream.com/2013/12/18/transformative-power- of-trans- fats/
https://www.healthline.com/nutrition/6-graphs- the-war- on-fat- was-a- mistake#section2
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.