gulášové, osso bucco (s kosťou). (V článku používame aj nespisovný, ale zľudovený názov kližka.)
A keď sme už pri názvosloví, uvedieme teda aj cudzojazyčné názvy: v angličtine je to shank, v nemčine hesse, u Maďarov to je marhalábszár a v Taliansku geretto anteriore. Mnohí z vás ste možno ani netušili, že všetky tieto názvy označujú jeden a ten istý druh mäsa, spisovne zvaný hovädzí močing. A rovnako veľa ľudí zrejme netuší, aký kulinársky zážitok sa ukrýva medzi svalmi tohto druhu mäsa.
Trochu anatómie
Močing je vlastne svalovina z predkolenia nohy, ktorá obopína vretennú kosť hovädzieho dobytka. Z anatomického hľadiska je močing tvorený skupinou viacerých svalov, ktoré sú pomenované ako naťahovače a ohýbače prstov a zápästia. Močing zo zadnej končatiny je väčší, hrubší a obsahuje aj viac mäsa ako ten z prednej nohy. Na samotnom močingu možno ešte rozoznať tzv. karabáčik, čo je hrubší, a teda aj viac cenený sval.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Vzhľad a vlastnosti
Na pultoch sa objavuje väčšinou kližka už rozdelená. Celý sval je pokrytý tenkou polopriesvitnou blanou. V celku má tvar klinovitého valca s priemerom 15 - 20 cm a dĺžkou cca 25 - 30 cm. Tieto hodnoty sú však značne pohyblivé v závislosti od pohlavia, veku a plemena zvieraťa. Keďže končatiny hovädzieho dobytka sú v permanentnom pohybe, mäso je tvorené dlhými vláknami, svalovina je silno prerastená spojivovým tkanivom a šľachami. Práve spojivové tkanivo je tvorené elastickými kolagénnymi vláknami. Po tepelnej úprave tieto tkanivá zmäknú a dodávajú mäsu šťavnatosť, vláčnosť a jemnosť. Uvoľnený kolagén zasa dodáva glejovitú konzistenciu. Kuchári vedia, že ak má mať ich omáčka perfektnú štruktúru a lesk, musia ju pripraviť z vývaru práve z močingu. Mimochodom, glej, po česky klih, tvorí slovný základ českého názvu kliška, ktorý sme si osvojili aj na Slovensku a pretvorili na kližku. Močing prekvapivo neobsahuje veľa tuku, a tak za svoje peniaze dostávate v podstate čisté mäso. Vo verzii s kosťou sa nám zasa obnažuje špik z kosti, ktorý je priam nabitý minerálmi a vitamínmi.
Ako upraviť
Vrchnú blanu je vhodné odstrániť. Najmä pri mäse zo starších kusov je tuhá a mení farbu na nepriehľadnú až tmavožltú. Ak sme kúpili celý kus močingu, najskôr ho nakrájame pozdĺž svalových vlákien. Celý močing sa dá rozdeliť na jednotlivé tenké, dlhé svaly. Tieto potom krájame naprieč vláknami na kocky požadovanej veľkosti. Na kližke zo zadnej nohy nájdeme aj tuhú šľachu, ktorú odstránime.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Ako variť
Močing je svojimi vlastnosťami priam predurčený na prípravu výdatných a silných gulášov. Vo viacerých receptoch sa pritom odporúča kombinovať ho s hovädzím krkom, prípadne plecom, aby vývar nebol až príliš glejovitý. Ak by ste si však mysleli, že využiteľnosť kližky končí za hranicami gulášového hrnca, budete asi prekvapení šírkou a rozmanitosťou receptov, kde všade ju môžeme upotrebiť. Najmä v krajinách okolo Stredozemného mora nájdeme množstvo receptov na jeho dusenie či pečenie v celku. Pre naše končiny ešte stále netradičnou úpravou je močing s kosťou (osso bucco), ktorý sa najčastejšie dusí so zeleninou.
Odporúčané recepty:
https://www.masodomov.sk/recept/hovadzie-na-taliansky-sposob
https://www.masodomov.sk/recept/osso-bucco
https://www.masodomov.sk/recept/madarsky-gulas-s-haluskami
https://www.masodomov.sk/recept/pomaly-peceny-mocing-so-sampinonmi













































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-