gulášové, osso bucco (s kosťou). (V článku používame aj nespisovný, ale zľudovený názov kližka.)
A keď sme už pri názvosloví, uvedieme teda aj cudzojazyčné názvy: v angličtine je to shank, v nemčine hesse, u Maďarov to je marhalábszár a v Taliansku geretto anteriore. Mnohí z vás ste možno ani netušili, že všetky tieto názvy označujú jeden a ten istý druh mäsa, spisovne zvaný hovädzí močing. A rovnako veľa ľudí zrejme netuší, aký kulinársky zážitok sa ukrýva medzi svalmi tohto druhu mäsa.
Trochu anatómie
Močing je vlastne svalovina z predkolenia nohy, ktorá obopína vretennú kosť hovädzieho dobytka. Z anatomického hľadiska je močing tvorený skupinou viacerých svalov, ktoré sú pomenované ako naťahovače a ohýbače prstov a zápästia. Močing zo zadnej končatiny je väčší, hrubší a obsahuje aj viac mäsa ako ten z prednej nohy. Na samotnom močingu možno ešte rozoznať tzv. karabáčik, čo je hrubší, a teda aj viac cenený sval.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Vzhľad a vlastnosti
Na pultoch sa objavuje väčšinou kližka už rozdelená. Celý sval je pokrytý tenkou polopriesvitnou blanou. V celku má tvar klinovitého valca s priemerom 15 - 20 cm a dĺžkou cca 25 - 30 cm. Tieto hodnoty sú však značne pohyblivé v závislosti od pohlavia, veku a plemena zvieraťa. Keďže končatiny hovädzieho dobytka sú v permanentnom pohybe, mäso je tvorené dlhými vláknami, svalovina je silno prerastená spojivovým tkanivom a šľachami. Práve spojivové tkanivo je tvorené elastickými kolagénnymi vláknami. Po tepelnej úprave tieto tkanivá zmäknú a dodávajú mäsu šťavnatosť, vláčnosť a jemnosť. Uvoľnený kolagén zasa dodáva glejovitú konzistenciu. Kuchári vedia, že ak má mať ich omáčka perfektnú štruktúru a lesk, musia ju pripraviť z vývaru práve z močingu. Mimochodom, glej, po česky klih, tvorí slovný základ českého názvu kliška, ktorý sme si osvojili aj na Slovensku a pretvorili na kližku. Močing prekvapivo neobsahuje veľa tuku, a tak za svoje peniaze dostávate v podstate čisté mäso. Vo verzii s kosťou sa nám zasa obnažuje špik z kosti, ktorý je priam nabitý minerálmi a vitamínmi.
Ako upraviť
Vrchnú blanu je vhodné odstrániť. Najmä pri mäse zo starších kusov je tuhá a mení farbu na nepriehľadnú až tmavožltú. Ak sme kúpili celý kus močingu, najskôr ho nakrájame pozdĺž svalových vlákien. Celý močing sa dá rozdeliť na jednotlivé tenké, dlhé svaly. Tieto potom krájame naprieč vláknami na kocky požadovanej veľkosti. Na kližke zo zadnej nohy nájdeme aj tuhú šľachu, ktorú odstránime.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Ako variť
Močing je svojimi vlastnosťami priam predurčený na prípravu výdatných a silných gulášov. Vo viacerých receptoch sa pritom odporúča kombinovať ho s hovädzím krkom, prípadne plecom, aby vývar nebol až príliš glejovitý. Ak by ste si však mysleli, že využiteľnosť kližky končí za hranicami gulášového hrnca, budete asi prekvapení šírkou a rozmanitosťou receptov, kde všade ju môžeme upotrebiť. Najmä v krajinách okolo Stredozemného mora nájdeme množstvo receptov na jeho dusenie či pečenie v celku. Pre naše končiny ešte stále netradičnou úpravou je močing s kosťou (osso bucco), ktorý sa najčastejšie dusí so zeleninou.
Odporúčané recepty:
https://www.masodomov.sk/recept/hovadzie-na-taliansky-sposob
https://www.masodomov.sk/recept/osso-bucco
https://www.masodomov.sk/recept/madarsky-gulas-s-haluskami
https://www.masodomov.sk/recept/pomaly-peceny-mocing-so-sampinonmi













































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a