pohybom dvoch mušľovitých polovíc, ktoré sa po podráždení zovrú. Ostatné druhy majú pasce pasívne, lepkavé listy, na ktoré sa korisť prilepí (Drosera, Pinguicula, Byblis, Drosophyllum), lieviky a nádrže, do ktorých korisť spadne a utopí sa (Sarracenia, Heliamphora, Nepenthes, Cephalotus) a podtlakové mechúriky, do ktorých je korisť nasatá (Utricularia).

Rozmanitosť našej neživej prírody, podnebia a mnoho iných činiteľov vytvorili vhodné životné podmienky pre pestré rastlinné aj živočíšne populácie, ktoré sa tvarmi i farbami neraz približujú exotickým druhom. Pre nás neodborníkov sú aj mäsožravé rastliny „exotickými druhmi“. Kde v najbližšom okolí ich môžeme vidieť a ako ich spoznáme?

Presné lokality v okolí nebudem radšej zverejňovať kvôli „vykrádaniu“, alevšeobecne na Slovensku rastie celkovo cca 13 druhov mäsožravých rastlín z rodov Pinguicula, Drosera a Utricularia. Ich biotopy tvoria prevažne rašeliniská, podmáčané vlhké pôdy, vlhké skalné steny, jazierka a vodné nádrže. Rozmerovo sú to pomerne malé rastlinky a v prírode ich ľahko prehliadneme, pokiaľ nevieme čo hľadať. Podotýkam, že všetky u nás sa vyskytujúce mäsožravé rastliny sú zákonom chránené.

Rastlina je živá bytosť, niet presného návodu ako ju pestovať, vždy je potrebné uplatniť aj improvizáciu, experiment, ale i fantáziu, takže pestovanie rastlín spĺňa všetky podmienky dobrej „zábavy“. V Tvojom prípade ide o zábavu, alebo profesionálne pestovanie?

Pestovanie mám ako hobby, ktoré niekedy prerastá cez hlavu, najmä s príchodom zimy, keď je potrebné rastliny zazimovať.

Ale predsa mi nedá, ak chceme pestovať tieto rastliny, je potrebné osvojiť si aspoň základné, hlavné zásady pestovania. Poradíš prípadným záujemcom, s čím začať a ako?

Všeobecný návod na pestovanie neexistuje, keďže množstvo druhov, ktoré spadajú do tejto skupiny, pochádza z rôznych kontinentov a obýva rôzne biotopy. Základné druhy sú však na pestovanie nenáročné a dajú sa pestovať na okennom parapete (v lete ich môžeme umiestniť aj vonku). Pestujeme ich v čistej rašeline, podľa druhu môžeme do substrátu pridať kremičitý piesok, perlit, štrk, kúsky molitanu, alebo rašeliník. Rastliny zalievame výhradne mäkkou dažďovou vodou (výnimkou sú vápnomilné druhy) tak, aby bol substrát stále vlhký (u väčšiny druhov môže stáť kvetináč aj trvalo vo vode s nie príliš vysokou hladinou). Pre správny rast a prežitie je potrebné zabezpečiť vyššiu vzdušnú vlhkosť cca 60-90%.

Ako si začal a ktoré rastlinky sú pre Teba naj?

S pestovaním som začal veľmi dávno, ako prvé som pestoval kaktusy, potom rôzne tropické rastliny, až neskôr, keď som natrafil v kvetinárstve na mucholapku podivnú (Dionaea muscipula), som začal pestovať mäsožravé rastliny. Naj? Každá rastlinka je niečím výnimočná, ale moje najobľúbenejšie sú druhy z Austrálie, najmä rod Byblis (viac na www.exotikplantae.eu).

Na svete hádam ani niet miesta, ktoré by sústreďovalo na tak obmedzenom priestore toľko prírodných krás koľko ich má naše malé Slovensko. Pestrosť našej prírody vytvorila vhodné podmienky aj pre pestovanie tohto druhu rastlinstva, a preto je dobre, že načrieme aj do tajov týchto rastliniek. Umožnil nám to mladý pestovateľ, ktorému sa chcem poďakovať za prijaté pozvanie k rozhovoru, veď dnešný uponáhľaný človek ani nemá čas poláskať sa s kvietkom a obdivovať jeho krásu, možno ani vtedy, keď sú na dosah ruky, aj napriek tomu, že má k prírode blízko. Som rada, že sme mohli odhaliť časť tajomstva prírody z domáckeho prostredia.

Zhovárala sa Dana Červenáková