ďalej prvý ocenený zlatou medailou MUDr. Jánskeho v okrese Rimavská Sobota, účastník SNP Ondrej SÝKORA, ani o prvých držiteľoch diamantovej a briliantovej plakety nebola ani reč.
Reč nebola ani o pani MUDr. Ľudmile Polakovičovej, viceprezidentke federálneho ČK, ani slovo nepadlo o MUDr. Štefanovi Cifrušovi, ktorý osobne prispel finančne na odkúpenie budovy SČK v Rimavskej Sobote (súčasné vedenie odovzdalo budovu do vlastníctva ústredia SČK v Bratislave!). Nepadlo ani slovo o MUDr. Losovi, MUDr. Jánovi Maňovskom.., ktorí ako prví na Slovensku založili klub darcov krvi v roku 1990 a mal vyše 60 členov! Dnes to už nie je pravda! Nikto si nespomenul ani na MUDr. Annu Kučákovú.
Po oficiálnom odovzdaní príslušných plakiet mnohonásobným darcom krvi, ktorých mená podľa "kocúrkovského" zákona nemôžeme bez ich súhlasu zverejniť, uvádzame suché čísla. (Poznámka MG: Prečo to vedeli zariadiť a uverejniť aj s menami ocenených darcov v iných okresoch Slovenska?)
V roku 2019 ku dňu 12.12. na Hematologicko-transfúznom oddelení v Rimavskej Sobote sa dostavilo darovať krv 2.260 darcov. Po základnom vyšetrení bola krv odobratá 2.026 darcom z toho bolo 167 prvodarcov.
Ku koncu roka 2018 ÚzS SČK v Rimavskej Sobote evidoval spolu 20 držiteľov Medaily MUDr. Kňazovického, za viac ako 100 bezplatných odberov krvi u mužov a za 80 u žien.
Územný spolok k tomuto dátumu eviduje 105 držiteľov diamantovej plakety MUDr. Jana Jánskeho (za 80 bezplatných odberov u mužov a 60 bezplatných odberov u žien), 779 držiteľov zlatej plakety MUDr. Jánskeho (za 40 bezplatných odberov u mužov a 30 bezplatných odberov u žien), 1.731 držiteľov striebornej plakety a 3.086 držiteľov bronzovej plakety MUDr. Jánskeho.
V spomínaný deň k týmto počtom pribudli traja držitelia plakety MUDr. Kňazovického, dvaja diamantovej, 17 zlatej, 37 striebornej a 55 bronzovej plakety MUDr. Jana Jánskeho.
Po slávnostnom odovzdaní plakiet nasledovala diskusia, v ktorej za ÚzS SČK v Rimavskej Sobote poďakovala oceneným darcom krvi a hosťom za účasť na slávnostnom ocenení mnohonásobných darcov krvi pani predsedníčka ÚzS SČK.
Po ukončená aktívu všetci účastníci boli pozvaní na slávnostný obed.
Foto autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.