ďalej prvý ocenený zlatou medailou MUDr. Jánskeho v okrese Rimavská Sobota, účastník SNP Ondrej SÝKORA, ani o prvých držiteľoch diamantovej a briliantovej plakety nebola ani reč.
Reč nebola ani o pani MUDr. Ľudmile Polakovičovej, viceprezidentke federálneho ČK, ani slovo nepadlo o MUDr. Štefanovi Cifrušovi, ktorý osobne prispel finančne na odkúpenie budovy SČK v Rimavskej Sobote (súčasné vedenie odovzdalo budovu do vlastníctva ústredia SČK v Bratislave!). Nepadlo ani slovo o MUDr. Losovi, MUDr. Jánovi Maňovskom.., ktorí ako prví na Slovensku založili klub darcov krvi v roku 1990 a mal vyše 60 členov! Dnes to už nie je pravda! Nikto si nespomenul ani na MUDr. Annu Kučákovú.
Po oficiálnom odovzdaní príslušných plakiet mnohonásobným darcom krvi, ktorých mená podľa "kocúrkovského" zákona nemôžeme bez ich súhlasu zverejniť, uvádzame suché čísla. (Poznámka MG: Prečo to vedeli zariadiť a uverejniť aj s menami ocenených darcov v iných okresoch Slovenska?)
V roku 2019 ku dňu 12.12. na Hematologicko-transfúznom oddelení v Rimavskej Sobote sa dostavilo darovať krv 2.260 darcov. Po základnom vyšetrení bola krv odobratá 2.026 darcom z toho bolo 167 prvodarcov.
Ku koncu roka 2018 ÚzS SČK v Rimavskej Sobote evidoval spolu 20 držiteľov Medaily MUDr. Kňazovického, za viac ako 100 bezplatných odberov krvi u mužov a za 80 u žien.
Územný spolok k tomuto dátumu eviduje 105 držiteľov diamantovej plakety MUDr. Jana Jánskeho (za 80 bezplatných odberov u mužov a 60 bezplatných odberov u žien), 779 držiteľov zlatej plakety MUDr. Jánskeho (za 40 bezplatných odberov u mužov a 30 bezplatných odberov u žien), 1.731 držiteľov striebornej plakety a 3.086 držiteľov bronzovej plakety MUDr. Jánskeho.
V spomínaný deň k týmto počtom pribudli traja držitelia plakety MUDr. Kňazovického, dvaja diamantovej, 17 zlatej, 37 striebornej a 55 bronzovej plakety MUDr. Jana Jánskeho.
Po slávnostnom odovzdaní plakiet nasledovala diskusia, v ktorej za ÚzS SČK v Rimavskej Sobote poďakovala oceneným darcom krvi a hosťom za účasť na slávnostnom ocenení mnohonásobných darcov krvi pani predsedníčka ÚzS SČK.
Po ukončená aktívu všetci účastníci boli pozvaní na slávnostný obed.
Foto autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a