Darcovstvo krvi (24)
Slovanská kvapka krvi a spomienka k 80. výročiu SNP v Čiernom Potoku
Napísal(a) Jozef Pupala
Dňa 19.8.2024 od 7.30 do 10.30 hod. sa v Kultúrnom Dome v obci Čierny Potok v spolupráci s Národnou transfúznou službou, pracovisko Banská Bystrica, Obecným úradom v Čiernom Potoku a ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku, uskutočnil tradičný odber krvi Slovanská kvapka krvi SNP, bol to už jej 19. ročník pod mottom "Nech krv tečie k záchrane života v mieri a nie vo vojnových požiaroch".
Na transfúzke v rimavskosobotskej nemocnici oslávili Svetový deň darcov krvi
Napísal(a) Bianka Krejčíová
Každoročne si 14. júna na transfúzkach pripomíname Svetový deň darcov krvi. Tento sviatok je príležitosťou vyjadriť vďaku všetkým darcom, ktorí darovaním tej najvzácnejšej tekutiny zachraňujú ľudské životy a nezištne pomáhajú pacientom.
Práve preto minulý piatok pripravili na hematologicko-transfúziologickom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici pre darcov sviatočný odberový deň. Nechýbala výzdoba, tematické darčeky či chutné občerstvenie. Slávnostnú atmosféru si v tento deň užilo až 45 darcov. Medzi darcami nechýbal ani prvodarca, ktorý prišiel na svoj prvý odber so svojím otcom. Všetkým darcom, našim hrdinom, patrí obrovská vďaka.
Darcovia krvi v rimavskosobotskej nemocnici zažijú netradičný valentínsky odber
Napísal(a) Bianka Krejčíová
Valentínska výzdoba, drobné darčeky pre páry aj jednotlivcov, sladké prekvapenia i občerstvenie. To všetko bude vo valentínskom období pripravené pre darcov, ktorí prídu darovať krv na hematologicko-transfúziologické oddelenie v rimavskosobotskej nemocnici v rámci akcie SOM TVOJ TYP?
Zdravotníci na hematologicko-transfúziologických oddeleniach sa častokrát stretávajú s tým, že darcovia nepoznajú svoju krvnú skupinu. Počas príjemnej odberovej atmosféry bude mať každý darca možnosť zistiť aj svoju krvnú skupinu.
Na transfúzke v Rožňave veselo znelo - V krvi sa zachová tá naša stužková
Napísal(a) B. Krejčíová
Študenti v rožňavskej nemocnici tento rok opäť zažili už tradično-netradičnú stužkovú - na transfúzke. Nemocnica Penta Hospitals Rožňava pripravila pre maturantov ďalší špeciálny deň.
Keďže november je obdobie stužkových slávností a osláv Dňa študentstva, v nemocnici sa rozhodli, že chcú pre maturantov pripraviť niečo špeciálne a ich symbolickú stužkovú chcú zachovať aj v krvi a aspoň takto im poďakovať za to, že myslia na ostatných.
Tento nápad vznikol v sieti nemocníc Penta Hospitals SK ešte pred tromi rokmi v čase pandémie, keď maturanti nemohli zažiť skutočnú stužkovú. A pre veľký úspech u študentov sa z toho stala každoročná tradícia.
Tradično-netradičná stužková – na transfúzke Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota
Napísal(a) B. Krejčíová
Študenti v rimavskosobotskej nemocnici tento rok opäť zažili už tradično-netradičnú stužkovú – na transfúzke. Nemocnica Penta Hospitals Rimavská Sobota pripravila pre maturantov ďalší špeciálny deň. Keďže november je obdobie stužkových slávností a osláv Dňa študentstva, v nemocnici sa rozhodli, že chcú pre maturantov pripraviť niečo špeciálne a ich symbolickú stužkovú chcú zachovať aj v krvi a aspoň takto im poďakovať za to, že myslia na ostatných.
Tento nápad vznikol v sieti nemocníc Penta Hospitals SK ešte pred tromi rokmi v čase pandémie, keď maturanti nemohli zažiť skutočnú stužkovú. A pre veľký úspech u študentov sa z toho stala každoročná tradícia.
Slávnostne vyzdobené priestory, drobné darčeky, občerstvenie či deň voľna. To všetko čakalo na maturantov – prvodarcov, v rimavskosobotskej nemocnici 13. a 14. novembra. Za oba dni na transfúzke privítali až 42 študentov, ktorí svojím hrdinským činom ukázali, že majú odvahu a chuť pomáhať.
Slovanskú kvapku krvi SNP zorganizovali v Čiernom Potoku už po osemnástykrát
Napísal(a) J. Pupala
Slovanskú kvapku krvi SNP už tradične v mesiaci august, v čase dovoleniek, organizujú v obci Čierny Potok na juhozápade Gemera Obecný úrad v Čiernom Potoku a darcovia krvi ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v spolupráci s NTS SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici. Tento rok spomínaný odber krvi zorganizovali už po 18. raz.
Táto akcia je už v povedomí takmer po celom Slovensku, veď darovať krv chodia dobrovoľní darcovia od Hurbanova, Žiliny, Michaloviec. Napríklad generál v. v. Ing. Peter Vojtek bol darovať 21.8.2023 krv v Čiernom Potoku už po 10-ty krát. Sprevádzali ho aj motorkári klubu „Despatch Riders LE MC Slovak Republic“, ktorých viedol prezident klubu Tomáš Lévai.
Tradične chodí darovať krv aj skupina železničiarov, ktorých privádza zástupca prednostu železničnej stanice v Jesenskom Ing. Miroslav Hukel. S ním darovali krv Dianka Šimonová, Pavel Peranci, Štefan Szaraz, Zoltán Szabó, Peter Gibala, Zuzka Tóthová, Karoslav Zauška, ThDr. Marian Bodolló, PhDr. gen v. v. Ing. Peter Vojtek, plk. JUDr. Jozef Blaho z Michaloviec, Marian Markus z Vígľaša, Štefan Kapec st. z Kalinova.
V roku 2022 bolo v okrese Revúca ocenených 5 darcov zlatou Jánskeho plaketou
Napísal(a) D Hladovcová
- Bronzová plaketa – ženy 10 odberov, muži 10 odberov
- Strieborná plaketa – ženy 20 odberov, muži 20 odberov
- Zlatá plaketa – ženy 30 odberov, muži 40 odberov
- Diamantová plaketa – ženy 60 odberov, muži 80 odberov
- Kňazovického medaila – ženy 80 odberov, muži 100 odberov.
Stačí len milovať, chvíľu si venovať, svoju krv darovať
Napísal(a) B. Krejčíová
Toto heslo sa bude v pondelok 14. februára, priamo na sv. Valentína, niesť transfúziologickým oddelením rimavsko-sobotskej nemocnice. Oslavovať sa nebude iba láska medzi zamilovanými dvojicami, ale aj láska k pacientom. Na páry bude čakať romantická výzdoba a chutné cukrovinky, symbolické šály, certifikáty, či náramky lásky, ktoré pre zaľúbených vyrobili pacienti psychiatrického oddelenia. Taktiež sa budú môcť odfotiť s rôznymi rekvizitami vo valentínskej tematike a zvečniť si tak pamiatku na tento okamih. Ale to nie je všetko. Svoju lásku si zaľúbení môžu v nemocnici aj navždy uzamknúť zámkom lásky. Zdravotníci týmto spôsobom darujú lásku zamilovaným a oni zas krv, a tým lásku, pacientom, ktorí to potrebujú.
Keď sú dvaja šťastní, krv dostane tretí! Takto nemocnice v Rožňave a Rimavskej Sobote pozývajú zamilovaných na darovanie krvi
Napísal(a) J. Fedáková
Rožňava a Rimavská Sobota 11. februára - Keď sú dvaja šťastní, krv dostane tretí! Takto vyzývajú hematologicko-transfúziologické oddelenia siete nemocníc Svet zdravia, vrátane rožňavskej a rimavskosobotskej nemocnice, všetky zamilované dvojice, aby prišli darovať krv.
Napriek pandémii sa v nemocniciach stále operuje a zdravotníci potrebujú ošetriť akútnych pacientov. Krvi je však málo.
Pri príležitosti sv. Valentína pre zaľúbencov, ktorí prídu krv darovať spoločne, preto v nemocniciach pripravili špeciálny darček. Všetky páry dostanú červené zamilované rúška s nápisom LO-VE. Spoločnú fotku vo valentínskych rúškach môžu zdieľať na sociálnych sieťach s odkazom #valentinnatransfuzke.
V nemocniciach sa bude valentínske darovanie krvi konať od 12. do 19. februára.
Rožňavská nemocnica má odberové dni v utorky a piatky od 7.00 do 10.00 h, rimavskosobotská v pondelky, utorky a piatky od 7.00 do 10.00, resp. do 11.00 h.
Bratislava, 19. október 2020 – Rád sa miešaš druhým do života? Väčšina z nás sa občas mieša do života druhých ľudí – niekedy radou, inokedy pomocou. Slogan tohtoročnej Študentskej kvapky krvi chce pripomenúť, že každý, kto daruje krv, výrazne mení a zlepšuje zdravie a život druhého človeka. Zamiešajte sa aj vy, pridajte sa k tohtoročnej kampani a darujte krv!
26. ročník kampane potrvá päť týždňov – začína 19. októbra a končí 20. novembra 2020. Študentská kvapka krvi prebieha v čase, keď sa kvôli pandémii COVID-19 sprísňujú opatrenia v celej krajine. V tejto situácii sú však pravidelní darcovia krvi ešte dôležitejší. Mobilné odbery krvi boli síce v celej krajine zrušené, krv je však stále možné darovať na odberových pracoviskách Národnej transfúznej služby SR a na hematologicko-transfúznych oddeleniach nemocníc. „Ak ste zdraví a spĺňate aj ďalšie podmienky darovania krvi, neodkladajte svoje rozhodnutie na neskôr, teraz je vaša pomoc mimoriadne dôležitá,“ zdôrazňuje Zuzana Rosiarová, generálna sekretárka Slovenského Červeného kríža.
Viac...
V Čiernom Potoku na počesť 76. výročia SNP od dobrovoľných darcov tiekla opäť krv
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 14.8.2020 v malej obci Čierny Potok, okres Rimavská Sobota, v piatok 14. augusta 2020 tiekla opäť krv.
Napriek opatreniam v súvislosti s koronavírusom, miestna Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu v spolupráci s Obecným úradom, Klubom darcov krvi v spolupráci a Národnou transfúznou službou SR, pracovisko Banská Bystrica zorganizovali už XV. ročník Slovanskej kvapky krvi na počesť SNP.
Napriek horúčave prišlo darovať krv celkom viac ako 30 dobrovoľníkov od Bratislavy, Žiliny, Mošoviec, Michaloviec, Prešova...
Samozrejme, že organizátori akcie mali plné ruky práce už predchádzajúci deň. Obecný úrad v obci zabezpečil dezinfekciu priestorov, kde sa krv odoberala, vrátane čakárne pred odberom, sociálnych zariadení... certifikovaným odborníkom.
Darcov krvi od koronavírusu ochránila v Tornali bohyňa Lada
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Nadšenci, darcovia krvi bez nároku na odmenu dňa 9.3.2020 darovali v Tornali bezplatne krv. Termín odberu krvi bol dohodnutý už pred koncom minulého roka. Nikto nepredpokladal, že sa rozšírí epidémia „KORONAVÍRUSU“. Napriek striktným opatreniam a zrušeniu pôvodného miesta odberu, vyšlo v ústrety mesto Tornaľa – miestna časť Šafárikovo a umožnilo na poslednú chvíľu odber krvi v Mestskom kultúrnom stredisku v Tornali. Takmer z hodiny na hodinu vyhlasovali príslušné orgány zákaz organizovaniu spoločenských akcií. Napriek tomu prichádzali viac ako 2 desiatky ľudí ochotných darovať krv. No striktné reguly boli nekompromisné.
Prečo nemá bezpríspevkový darca krvi nárok na verejné ocenenie?
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 12.12.2019 Územný spolok Slovenského červeného kríža v Rimavskej Sobote oceňoval mnohonásobných bezpríspevkových darcov krvi tohto okresu. Podujatie sa uskutočnilo v budove protestantskej cirkvi v Rimavskej Sobote, ktorá nesie názov, ktorému nerozumiem, lebo nie som maďarskej národnosti, narodil som sa v Čechách. Bolo mi však prezentované, že je to dom PROTESTANTSKEJ CIRKVI, ktorá podlieha pod „episkurát“ v Madarsku.
Pri referátoch pani tajomníčky a podpredsedníčky Územného spolku SČK v Rimavskej Sobote mi chýbala spomienka na niektoré osobnosti, ktoré by si v tomto prejave zaslúžili pozornosť, napr. pani Knapčoková, prvá Slovenka, rodáčka z Tisovca, ocenená Mezinárodným červenným krížom medailou Florence Nightingalovej,
Jaroslav Krivda z Revúcej si prevzal diamantovú plaketu za 80 bezpríspevkových odberov krvi
Napísal(a) Katarína Kvetková
Človek už dokáže vyrobiť všeličo, len krv nie. Je to vzácna tekutina, ktorá zachraňuje ľudské životy aj vďaka bezpríspevkovým darcom krvi. Práve týmto ľuďom patrilo slávnostné dopoludnie v stredu 4. decembra 2019 v obradnej sieni Mestského úradu v Revúcej. Zorganizoval ho Územný spolok Slovenského Červeného kríža v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestom Revúca a nemocnicou v Revúcej pri príležitosti odovzdávania Plakiet profesora MUDr. Jana Janského viacnásobným bezpríspevkovým darcom krvi.
Zlaté plakety sa udeľujú pri 40 odberoch u mužov a 30 u žien, strieborné pri 20 a bronzové pri 10 bezplatných odberoch krvi.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-