Žiaľ, aj keď darcovstvo krvi je vysoko humána činnosť, musela starostka za dezinfekciu zaplatiť 200,- € ! Čítate dobre – dvesto Eur.
Od 07.30 do 10.30 hod. pracovníci NTS B. Bystrica po odmeraní teploty (kde došlo k prvej selexii) z 33 ochotných dobrovoľných darcov krvi zaregistrovali pracovníci NTS 26 darcov, z ktorých krv odobrali 18-tim. Z uvedeného počtu boli 4 prvodarcovia. Akousi perličkou bol darca krvi, ktorý mal telesnú teplotu „len“ 33 stupňov, za čo si vyslúžil podozrenie, že práve „vystúpil z chladničky“.
Vzhľadom na problematické dopravné spojenie do obce, darcovia a hostia, ktorí prišli podporiť túto akciu, pricestovali vlastnými autami a dokonca desiatka darcov na motocykloch. Sedem z nich bolo z najvzdialenejších miest. Gen. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova, gen. Ján Baránek zo Žiliny, Marcel Lévai zo Senca, Jozef Blaho z Prešova, Štefan Soos z Michaloviec...
Ochotní darovať krv boli nasledovní darcovia:
Ing. Marie Kissová, Mária Legátová z Tornale, Mgr. Zuzana Marčeková z Mochoviec, Ing. Iveta Nikušová zo Suchej nad Parnou, plk. Ing. Mgr. Pavel Švelka zo Žiliny, Marcel Kušnír z Lučenca, gen. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova, Marian Gall z Lehoty nad Rimavicou, Karina Emingrová a ThDr. Marian Bodolló z Hnúšte, Adriana Kapcová a Štefan Kapec z Kalinova pri Lučenci, Slavomír Skalák zo Včeliniec, ThDr. David Varga-Eštók z Bratislavy, Anna Ivanová a Jaroslav Ivan z Rimavskej Bane, Jaroslav Petrinec z Rimavských Janoviec, JUDr. Martina Lakotová z Banskej Bystrice, Mgr. Miloš Zverina z Nitry, Ing. Miroslav Hukel z Blhoviec, Ing. Veronika Rízová, Dušan Krnáč, Róbert Gál z Rimavskej Soboty, Ing. Mária Lakotová, Alžbeta Bibláková, Denisa Vilhanová, Eva Hryhová, Mgr. Adriana Hriňová, Andrej Očenáš, Ľuboš Zauška z Čierneho Potoka.
Darcov krvi prišli pozdraviť: za Klub generálov SR gen. Ing. František Blanárik, bývalý minister pôdohospodárstva Ing. Pavol Koncoš a akademik Juraj Hraško, bývalý predseda Trnavského VÚC Dr. h. c. Ing. Tibor Mikuš, PhD...
V rámci debaty pri posedení po odberoch krvi padol návrh, že by Obecné zastupiteľstvo v Čiernom Potoku malo obec premenovať na „Krvavý“, alebo „ČERVENÝ" POTOK. Veď za 15 rokov organizovania odberu krvi pod logom „KVAPKA KRVI SNP“ darovalo krv vyše 300 darcov, medzi nimi aj darcovia z Poľska a Ruskej federácie.
Pre každého účastníka čakalo po odbere občerstvenie a chutný guľáš, ktorý „ukuchtili“, ako tradične, Martinka Kureková a Silvia Hriňová.
Po skončení odberu krvi o 11.00 hodine sa konalo spomienkové zhromaždenie pri príležitosti 76. výročia SNP a jednotlivé delegácie a hostia za Pochodu „Buchenwaldského chóru“, položili vence a kytice k pamätníku obetí maďarských fašistov zo 4.11.1944, kedy hortyovskí fašisti odvliekli do koncentračného tábora z obce a okolitých osád 15 mužov, z ktorých zahynulo v koncentračnom tábore Flossenbürg 12 našich predkov. (V rovnakom tábore pravdepodobne boli popravení aj povstaleckí generáli Golian, Jurech, Malár a Viest.)
Vďaka Klubu generálov SR, ktorí z uvedeneného koncentračného tábora doniesli a obci venovali symbolickú prsť zeme, rovnako ako v rodisku gen. Jurecha v Bošácej, gen. Viesta v Revúcej a gen. Golianovi v Trenčíne.
Vence k pamätníku položili ako prví potomkovia zavraždeného Štefana Kapca, rodiny Golianovcov, za obec Čierny Potok a ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu predseda JUDr. Jozef Pupala, Ing. Julius Boršoš, Ing. Ján Sebíň, Ing. Zdenek Pupala, nasledovali Marija Weschina, tretia tajomníčka veľvyslanectva RF v SR a jej asistentka Olina Brodneva, Klub generálov SR. Za Sláviu Nitra Mgr. Miloš Zverina, akademik Juraj Hraško a Rudolf Jurenka, za Oblastný výbor SZPB arm. generála Rudolfa Viesta Revúca JUDr. Ján Kochan, Pavol Hruška a Ján Lacko, za ZO SZPB plk. Perschlovej Martin, Božena a Imrich Zollerovci a pplk. Ing. Ján Puchoň, za KVV Žilina Ján Riecky, za USÚ Žilina plk. Ing. Mgr. Pavel Švelka, za ObV SZPB Lučenec a ZO SZPB Poltár Ing. Jozef Cérovský, Rudolf Václavík, Viera a Ján Iždínskí, za ObV SZPB v Rimavskej Sobote JUDr. Štefan Baláž, Ing. Pavol Koncoš a Mgr. Koloman Migra, potomkovia bojov proti fašizmu – rodina Juraja Lakotu, gen. Imricha Gibalu, Júliusa Patúša, Václava Fajčíka, Jozefa Sebíňa, Františka Hriňa...
Po kladení vencov zaznela slovenská hymna a hymna Ruskej federácie.
Po hymnách si účastníci pri pamätníku obetí fašizmu uctili minútou ticha zosnulého gen. Pavla Honzeka – člena KG SR a predsedu Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote a člena NR SZPB Ing. Pavla Brndiara. Po príhovoroch hostí, predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku odovzdal členské legitimácie novým členom základnej organizácie: Mgr. Zuzane Marčekovej z Mošoviec, Dr. h. c. Ing. Tiborovi Mikušovi, PhD., Jurajovi Kozárovi z Ivanky pri Dunaji, ThDr. Marianovi Bodollóvi z Hnúšte, Ing. Radke a Ing. Petrovi Štokovcom z Košíc, Mgr. Milošovi Zverinovi z Nitry, Alžbete Nociarovej z Rimavskej Soboty.
Na základe osobnej žiadosti bola odsúhlasená prihláška nových členov, a to akademika prof. Juraja Hraška, DrSc. a Rudolfa Jurenka z Nitry.
Na záver stretnutia predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu poďakoval menovite všetkým, ktorí sa podieľali na zabezpečení uvedených akcií.
Foto: autor príspevku, pplk. J. Puchoň, Božena Zollerová, Alžbeta Pupalová.
JUDr. Jozef Pupala
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-