Žiaľ, aj keď darcovstvo krvi je vysoko humána činnosť, musela starostka za dezinfekciu zaplatiť 200,- € ! Čítate dobre – dvesto Eur.
Od 07.30 do 10.30 hod. pracovníci NTS B. Bystrica po odmeraní teploty (kde došlo k prvej selexii) z 33 ochotných dobrovoľných darcov krvi zaregistrovali pracovníci NTS 26 darcov, z ktorých krv odobrali 18-tim. Z uvedeného počtu boli 4 prvodarcovia. Akousi perličkou bol darca krvi, ktorý mal telesnú teplotu „len“ 33 stupňov, za čo si vyslúžil podozrenie, že práve „vystúpil z chladničky“.
Vzhľadom na problematické dopravné spojenie do obce, darcovia a hostia, ktorí prišli podporiť túto akciu, pricestovali vlastnými autami a dokonca desiatka darcov na motocykloch. Sedem z nich bolo z najvzdialenejších miest. Gen. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova, gen. Ján Baránek zo Žiliny, Marcel Lévai zo Senca, Jozef Blaho z Prešova, Štefan Soos z Michaloviec...
Ochotní darovať krv boli nasledovní darcovia:
Ing. Marie Kissová, Mária Legátová z Tornale, Mgr. Zuzana Marčeková z Mochoviec, Ing. Iveta Nikušová zo Suchej nad Parnou, plk. Ing. Mgr. Pavel Švelka zo Žiliny, Marcel Kušnír z Lučenca, gen. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova, Marian Gall z Lehoty nad Rimavicou, Karina Emingrová a ThDr. Marian Bodolló z Hnúšte, Adriana Kapcová a Štefan Kapec z Kalinova pri Lučenci, Slavomír Skalák zo Včeliniec, ThDr. David Varga-Eštók z Bratislavy, Anna Ivanová a Jaroslav Ivan z Rimavskej Bane, Jaroslav Petrinec z Rimavských Janoviec, JUDr. Martina Lakotová z Banskej Bystrice, Mgr. Miloš Zverina z Nitry, Ing. Miroslav Hukel z Blhoviec, Ing. Veronika Rízová, Dušan Krnáč, Róbert Gál z Rimavskej Soboty, Ing. Mária Lakotová, Alžbeta Bibláková, Denisa Vilhanová, Eva Hryhová, Mgr. Adriana Hriňová, Andrej Očenáš, Ľuboš Zauška z Čierneho Potoka.
Darcov krvi prišli pozdraviť: za Klub generálov SR gen. Ing. František Blanárik, bývalý minister pôdohospodárstva Ing. Pavol Koncoš a akademik Juraj Hraško, bývalý predseda Trnavského VÚC Dr. h. c. Ing. Tibor Mikuš, PhD...
V rámci debaty pri posedení po odberoch krvi padol návrh, že by Obecné zastupiteľstvo v Čiernom Potoku malo obec premenovať na „Krvavý“, alebo „ČERVENÝ" POTOK. Veď za 15 rokov organizovania odberu krvi pod logom „KVAPKA KRVI SNP“ darovalo krv vyše 300 darcov, medzi nimi aj darcovia z Poľska a Ruskej federácie.
Pre každého účastníka čakalo po odbere občerstvenie a chutný guľáš, ktorý „ukuchtili“, ako tradične, Martinka Kureková a Silvia Hriňová.
Po skončení odberu krvi o 11.00 hodine sa konalo spomienkové zhromaždenie pri príležitosti 76. výročia SNP a jednotlivé delegácie a hostia za Pochodu „Buchenwaldského chóru“, položili vence a kytice k pamätníku obetí maďarských fašistov zo 4.11.1944, kedy hortyovskí fašisti odvliekli do koncentračného tábora z obce a okolitých osád 15 mužov, z ktorých zahynulo v koncentračnom tábore Flossenbürg 12 našich predkov. (V rovnakom tábore pravdepodobne boli popravení aj povstaleckí generáli Golian, Jurech, Malár a Viest.)
Vďaka Klubu generálov SR, ktorí z uvedeneného koncentračného tábora doniesli a obci venovali symbolickú prsť zeme, rovnako ako v rodisku gen. Jurecha v Bošácej, gen. Viesta v Revúcej a gen. Golianovi v Trenčíne.
Vence k pamätníku položili ako prví potomkovia zavraždeného Štefana Kapca, rodiny Golianovcov, za obec Čierny Potok a ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu predseda JUDr. Jozef Pupala, Ing. Julius Boršoš, Ing. Ján Sebíň, Ing. Zdenek Pupala, nasledovali Marija Weschina, tretia tajomníčka veľvyslanectva RF v SR a jej asistentka Olina Brodneva, Klub generálov SR. Za Sláviu Nitra Mgr. Miloš Zverina, akademik Juraj Hraško a Rudolf Jurenka, za Oblastný výbor SZPB arm. generála Rudolfa Viesta Revúca JUDr. Ján Kochan, Pavol Hruška a Ján Lacko, za ZO SZPB plk. Perschlovej Martin, Božena a Imrich Zollerovci a pplk. Ing. Ján Puchoň, za KVV Žilina Ján Riecky, za USÚ Žilina plk. Ing. Mgr. Pavel Švelka, za ObV SZPB Lučenec a ZO SZPB Poltár Ing. Jozef Cérovský, Rudolf Václavík, Viera a Ján Iždínskí, za ObV SZPB v Rimavskej Sobote JUDr. Štefan Baláž, Ing. Pavol Koncoš a Mgr. Koloman Migra, potomkovia bojov proti fašizmu – rodina Juraja Lakotu, gen. Imricha Gibalu, Júliusa Patúša, Václava Fajčíka, Jozefa Sebíňa, Františka Hriňa...
Po kladení vencov zaznela slovenská hymna a hymna Ruskej federácie.
Po hymnách si účastníci pri pamätníku obetí fašizmu uctili minútou ticha zosnulého gen. Pavla Honzeka – člena KG SR a predsedu Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote a člena NR SZPB Ing. Pavla Brndiara. Po príhovoroch hostí, predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku odovzdal členské legitimácie novým členom základnej organizácie: Mgr. Zuzane Marčekovej z Mošoviec, Dr. h. c. Ing. Tiborovi Mikušovi, PhD., Jurajovi Kozárovi z Ivanky pri Dunaji, ThDr. Marianovi Bodollóvi z Hnúšte, Ing. Radke a Ing. Petrovi Štokovcom z Košíc, Mgr. Milošovi Zverinovi z Nitry, Alžbete Nociarovej z Rimavskej Soboty.
Na základe osobnej žiadosti bola odsúhlasená prihláška nových členov, a to akademika prof. Juraja Hraška, DrSc. a Rudolfa Jurenka z Nitry.
Na záver stretnutia predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu poďakoval menovite všetkým, ktorí sa podieľali na zabezpečení uvedených akcií.
Foto: autor príspevku, pplk. J. Puchoň, Božena Zollerová, Alžbeta Pupalová.
JUDr. Jozef Pupala
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.