„Čo keby si tento rok pre svojho partnera/ku nekupoval/a sladkosti v tvare srdiečka, červené ruže, voňavky či prestal/a na internete gugliť ten zaručene najoriginálnejší darček? Prejavte si tento rok lásku s priateľkou či manželom tak, že ju pošlete ďalej! Darujte spoločne kúsok seba tam, kde je to veľmi potrebné a kde niekomu inému dáte šancu znova žiť. Darujte spoločne krv,“ vyzýva sieť nemocníc.
Počet darcov pre pandémiu koronavírusu značne klesol a nemocnice potrebujú doplniť zásoby krvi pre pacientov, u ktorých dochádza k veľkým stratám krvi, napríklad onkologickí pacienti, mamičky s ťažkým pôrodom či akútne úrazy. Nemocnice potrebujú krv všetkých krvných skupín, výrazný nedostatok však evidujú najmä s negatívnym Rh faktorom. V období okolo sv. Valentína chcú osloviť najmä zamilované dvojice. Nemocnice však, samozrejme, uvítajú aj ostatných darcov.
Z epidemiologických dôvodov pre maximálnu bezpečnosť darcov je potrebné sa na darovanie krvi objednať telefonicky. Pre rožňavské hematologicko-transfúziologické oddelenie je darcom k dispozícii číslo 058/777 1344 alebo 0908 974 792, pre rimavskosobotské 047/5612 252 alebo 0911 780 633.
Aké pravidlá platia pre darcov krvi v súvislosti s COVID-19?
Darca, ktorý prekonal COVID-19 alebo akúkoľvek inú infekciu dýchacích ciest či zápal pľúc, nemôže darovať krv 28 dní po kompletnom vyliečení.
Darca, ktorý bol v kontakte s chorým človekom nakazeným koronavírusom, nemôže darovať krv 14 dní od posledného kontaktu s týmto chorým.
Darca krvi, ktorý absolvoval očkovanie proti ochoreniu COVID-19, nemôže darovať krv 14 dní po očkovaní.
Darca, ktorý pracuje v zahraničí alebo býva v zahraničí a denne prechádza cez slovenské hranice, je vyradený z darovania krvi a jej zložiek do odvolania.
Darca, ktorý sa vrátil zo zahraničia, zostáva v karanténe a nemôže darovať 14 dní krv, aj keď sa cíti zdravý a nemá žiadne ochorenie dýchacích ciest.
Zoznam hematologicko-transfúziologických pracovísk siete nemocníc Svet zdravia, odberné dni a časy i telefonický kontakt nájdu záujemcovia na stránke https://www.procare.sk/darujemkrv/ . Rovnako tam nájdu aj mnoho užitočných informácií ohľadom darovania krvi.
„Ďakujeme, že lásku pošlete ďalej,“ odkazujú darcom nemocnice.
Jana Fedáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.