Krv prišli darovať Martin Kušnír zo Zemplinskej Šíravy, Andrejka a Jozef Mikolajevovci z Pohorelej, PhDr. Marian Bodolló z Hnúšte, Mgr. Gabriela Šusteková z Utekáča, Mgr. Katrin Janišová z Poltára, Róbert Gál, Peter Gál, Michaela Hertwigová a Miroslav Varga z Rimavskej Soboty, Barnabás Cselény z Tornale, Adrianka Svinčiaková z Lipovian, Zuzka Tóthová, Marian Hukel a Ing. Mária Lakotová z Čierneho Potoka a dokonca Katarína Kunz pri tejto príležitosti darovala krv v meste Rokwill vo Švajčiarsku, Bc. Peter Dúbrava ml. z Banskej Bystrice daroval krv v Prahe, kde chodí do školy a pracuje. Ján Gordík z Martina daroval krv v Martine a poslal o darovaní krvi potvrdenie.
Darcov krvi okrem domácich pozdravili aj delegácie Výsadkárov vo výslužbe zo Žiliny a Martina, za Klub Veteránov jeho predseda plk. v. v. Pavel Marko z Vlkanovej a gen. Svetozár Naďovič za Klub generálov SR, nakoľko gen. Peter Vojtek a gen. Juraj Baránek z dôvodu nemoci sa akcie nemohli zúčastniť.
Po odbere nasledovalo kladenie vencov k pamätníku obetí maďarských fašistov zo 4.11.1944, kedy odvliekli 15 osôb do koncentračného tábora Flossenbürg, z ktorých 13 zahynulo.
Okrem úvodného slova predsedu ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu pplk. v. v. JUDr. Jozefa Pupalu vystúpil aj gen. Svetozár Naďovič, ktorý vysoko vyzdvihol aktivity tunašej malej obe (majúcej 140 obyvateľov), darcov krvi a starostku obce, že dokážu už takmer 20 rokov organizovať takéto záslužné podujatie. Gen. Svetozár Naďoviť zdôraznil, že opakovane navštívil koncentračný tábor Flossenbürg, kde okrem občanov Čierneho Potoka a okolia zahynuli aj gen. Ján Golian, gen. Rudolf Viest, gen. Marcel Jurech a gen. Augustín Malár. Navrhol riaditeľovi múzea v koncentračnom tábore, kde spomínaní generáli majú inštalované pamätné dosky, aby takúto dosku odhalili aj občanom Čierneho Potoka, čo pán riaditeľ odmietol zrealizovať.
V pozitívnom duchu vystúpil aj MUDr. Peter Braginskij, ktorého otecko ako bulharský študent taktiež prežil koncentračný tábor a predseda Klubu veteránov plk. Pavel Marko.
Po ukončení akcie prítomní boli pohostení gulášom, ktorý pripravili „gulášmajstri" Mgr. Ruženka Sládeková a Ing. Júlis Boršoš.
Na záver sa všetci lúčili a rozchádzali s pozdravom "Dovidenia 18.8.2025 pri XX. ročníku Slovanskej kvapky krvi SNP“.
pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala,
predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/zdravie/422/darcovstvo-krvi/12733/slovanska-kvapka-krvi-a-spomienka-k-80-vyrociu-snp-v-ciernom-potoku#sigProGalleria944754161c


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a