Krv prišli darovať Martin Kušnír zo Zemplinskej Šíravy, Andrejka a Jozef Mikolajevovci z Pohorelej, PhDr. Marian Bodolló z Hnúšte, Mgr. Gabriela Šusteková z Utekáča, Mgr. Katrin Janišová z Poltára, Róbert Gál, Peter Gál, Michaela Hertwigová a Miroslav Varga z Rimavskej Soboty, Barnabás Cselény z Tornale, Adrianka Svinčiaková z Lipovian, Zuzka Tóthová, Marian Hukel a Ing. Mária Lakotová z Čierneho Potoka a dokonca Katarína Kunz pri tejto príležitosti darovala krv v meste Rokwill vo Švajčiarsku, Bc. Peter Dúbrava ml. z Banskej Bystrice daroval krv v Prahe, kde chodí do školy a pracuje. Ján Gordík z Martina daroval krv v Martine a poslal o darovaní krvi potvrdenie.
Darcov krvi okrem domácich pozdravili aj delegácie Výsadkárov vo výslužbe zo Žiliny a Martina, za Klub Veteránov jeho predseda plk. v. v. Pavel Marko z Vlkanovej a gen. Svetozár Naďovič za Klub generálov SR, nakoľko gen. Peter Vojtek a gen. Juraj Baránek z dôvodu nemoci sa akcie nemohli zúčastniť.
Po odbere nasledovalo kladenie vencov k pamätníku obetí maďarských fašistov zo 4.11.1944, kedy odvliekli 15 osôb do koncentračného tábora Flossenbürg, z ktorých 13 zahynulo.
Okrem úvodného slova predsedu ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu pplk. v. v. JUDr. Jozefa Pupalu vystúpil aj gen. Svetozár Naďovič, ktorý vysoko vyzdvihol aktivity tunašej malej obe (majúcej 140 obyvateľov), darcov krvi a starostku obce, že dokážu už takmer 20 rokov organizovať takéto záslužné podujatie. Gen. Svetozár Naďoviť zdôraznil, že opakovane navštívil koncentračný tábor Flossenbürg, kde okrem občanov Čierneho Potoka a okolia zahynuli aj gen. Ján Golian, gen. Rudolf Viest, gen. Marcel Jurech a gen. Augustín Malár. Navrhol riaditeľovi múzea v koncentračnom tábore, kde spomínaní generáli majú inštalované pamätné dosky, aby takúto dosku odhalili aj občanom Čierneho Potoka, čo pán riaditeľ odmietol zrealizovať.
V pozitívnom duchu vystúpil aj MUDr. Peter Braginskij, ktorého otecko ako bulharský študent taktiež prežil koncentračný tábor a predseda Klubu veteránov plk. Pavel Marko.
Po ukončení akcie prítomní boli pohostení gulášom, ktorý pripravili „gulášmajstri" Mgr. Ruženka Sládeková a Ing. Júlis Boršoš.
Na záver sa všetci lúčili a rozchádzali s pozdravom "Dovidenia 18.8.2025 pri XX. ročníku Slovanskej kvapky krvi SNP“.
pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala,
predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/zdravie/422/darcovstvo-krvi/12733/slovanska-kvapka-krvi-a-spomienka-k-80-vyrociu-snp-v-ciernom-potoku#sigProGalleria944754161c
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.