Darovať krv prišlo celkom 40 darcov, z ktorých po vyšetrení darovalo krv 35, z toho bolo 12 žien. Z 35 darcov krv darovalo po prvýkrát celkom 7 prvodarcov (Miroslav Barinka z Hrachova-Svetlej, Lena Máteová z Tornale, Beata Ondrejsíková z Lenky, Michaela Mlináriková z Rimavskej Soboty).
Stalo sa už tradíciou, že koncom roka prídu aj prvodarcovia - maturanti tamojšieho gymnázia, ktorí už dovŕšili 18 rokov veku. Tento raz boli traja (Csaba Límar z Tornale, BálintKalas z Vyšných Valíc a Patrik Sajkó z Aboviec). Okrem nich darovali opakovane krv traja študenti tohto gymnázia.
Ďalšími darcami boli: Jaroslav Pinzík z Tornale (daroval krv už po 106 krát), Miroslav Kochan, Matej Škvarka z Hrachova, Martin Gombos, Štefan Jánkošík, Ján Budaj, Attila Cselényi, Patrícia Almaiová z Gemera, Bianka Andrejšíková, Marian Habovčík, Róbert Lenkey z Lenky, Pavol Galko z Držkoviec, Martin Spodniak, Štefan Kóšik z Aboviec, Ľudovít Samko z Hucína, Gergely Pál z Tácht, István Róbert Országh z Vlkyne, Daniel Fedák z Čičaroviec, Lukás Foltán zo Včeliniec, Tibor Volggyi, Peter Gál, Bernadeta Mlinariková, Róbert Gál z Rimavskej Soboty, Alžbeta Pupalová, Silvia Pusztaiová, Peter Nociarik, Mária Jakubovská, Monika Huslík, Milena Demeterová, Zuzana Ujpálová, Gábor Oros, Beata Simonová, Eva Kvetková a Erika Dobiasová z Tornale.
Za perfektné organizačné zvládnutie akcie treba poďakovať vedeniu DDASS v Tornali, Ing.Štefanovi Juhászovi z Chanavy, Jozefovi Legátovi z Tornale a Marianovi Habovčíkovi z Lenky a samozrejme v mene bezmenných pacientov, ktorým darovaná krv prispeje k záchrane života, či obnove zdravia všetkým, ktorí boli ochotní najvzácnejšiu tekutinu krv bezplatne darovať.
JUDr. Jozef Pupala


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a