Róbert Štefan Országh z Vlkyne, Attila Cselényi, Ján Budaj z Gemera, Gregor Seres, Tibor Volgyi, Róbert Gál z Rimavskej Soboty, Gyula Fálin Včelince, Bianka Ondrejšíková z Lenky, Gabriela Kvetková, Alžbeta Pupalová, Júlia Trenková, Jaroslav Bizon, Elena Máteová, Peter Nociarik, Július Folin, Róbert Pósza, Vivien Pénteková, Kristian Káli, Csaba Tímár, Barbara Pálová, Mgr. Jaroslav Szoltz z Tornale. Všetkým darcom krvi aj touto cestou patrí poďakovanie. Poďakovanie patrí aj všetkým, ktorí prispeli k úspešnému priebehu odberu krvi.
Podnet k darovaniu krvi na počesť MDŽ práve v Tornali prišiel od samotných darcov krvi, ktorí pracovali v tamojšej textilnej fabrike „OZETA“, v ktorej pracovalo vyše 900 zamestnancov, väčšina žien. Žiaľ po „nežnej revolúcii“ v roku 1989 prišlo postupne k prepúšťaniu pracovníkov a neskôr k likvidácii fabriky. Aký symbolický jav: ženy z Tornale a okolia prišli o prácu a na prežitie museli hľadať nový spôsob obživy. Podobne ako v druhej polovici 19. storočia ženy v textilných fabrikách v USA bojovali za svoje práva, skrátenie pracovnej doby zo 14 hodín na 8 hodín, zákaz práce detí, zlepšenie pracovných podmienok...
Prvá taká masová demonštrácia žien v textilných fabrikách práve 8. marca 1857 rozohnala polícia streľbou. Viac ako 15.000 žien (niektoré pramene uvádzajú viac ako 40.000) usporiadalo 8. marca 1908 demonštráciu pri výročí štrajku žien z roku 1857 v New Yorku štrajk za svoje nesplnené práva, rozšírené o volebné právo žien, ktoré už príslušné miesta nemohli ignorovať. O dva roky neskôr v roku 1910 medzinárodný kongres žien v Kodani vyhlásil 8. marec za medzinárodný deň boja žien za svoje práva - MDŽ. (OSN tento sviatok uznala až v roku 1975.) Tento nerovný boj s kapitálom vyvrcholil 25. marca 1911, kedy v niekoľkoposchodovej textilnej fabrike Tringle Factory v New Yorku vypukol požiar, pri ktorom zahynulo 146 krajčírok, poväčšine migrantiek z Európy vo veku 16 - 23 rokov! Obetí nemuselo byť toľko, keby zamestnávateľ nezamykal dvere medzi jednotlivými podlažiami. Súd zamestnávateľa uznal za nevinného a ten pozostalým na osobu priznal odškodné 75 dolárov. Taká bola hodnota krajčírky!
Po zatvorení textilnej fabriky v Tornali museli stovky žien z Tornale a okolia hľadať prácu v zahraničí, najmä v Rakúsku, Nemecku... a zamestnať sa bez ohľadu na kvalifikáciu ako opatrovateľky, samozrejme za horších podmienok ako domáce ošetrovateľky.
V Tornali 25.3.2018
JUDr. Jozef Pupala
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-