
Darcovstvo krvi (24)
Slovanská kvapka krvi a spomienka k 80. výročiu SNP v Čiernom Potoku
Napísal(a) Jozef Pupala
Dňa 19.8.2024 od 7.30 do 10.30 hod. sa v Kultúrnom Dome v obci Čierny Potok v spolupráci s Národnou transfúznou službou, pracovisko Banská Bystrica, Obecným úradom v Čiernom Potoku a ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku, uskutočnil tradičný odber krvi Slovanská kvapka krvi SNP, bol to už jej 19. ročník pod mottom "Nech krv tečie k záchrane života v mieri a nie vo vojnových požiaroch".
Na transfúzke v rimavskosobotskej nemocnici oslávili Svetový deň darcov krvi
Napísal(a) Bianka Krejčíová
Každoročne si 14. júna na transfúzkach pripomíname Svetový deň darcov krvi. Tento sviatok je príležitosťou vyjadriť vďaku všetkým darcom, ktorí darovaním tej najvzácnejšej tekutiny zachraňujú ľudské životy a nezištne pomáhajú pacientom.
Práve preto minulý piatok pripravili na hematologicko-transfúziologickom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici pre darcov sviatočný odberový deň. Nechýbala výzdoba, tematické darčeky či chutné občerstvenie. Slávnostnú atmosféru si v tento deň užilo až 45 darcov. Medzi darcami nechýbal ani prvodarca, ktorý prišiel na svoj prvý odber so svojím otcom. Všetkým darcom, našim hrdinom, patrí obrovská vďaka.
Darcovia krvi v rimavskosobotskej nemocnici zažijú netradičný valentínsky odber
Napísal(a) Bianka Krejčíová
Valentínska výzdoba, drobné darčeky pre páry aj jednotlivcov, sladké prekvapenia i občerstvenie. To všetko bude vo valentínskom období pripravené pre darcov, ktorí prídu darovať krv na hematologicko-transfúziologické oddelenie v rimavskosobotskej nemocnici v rámci akcie SOM TVOJ TYP?
Zdravotníci na hematologicko-transfúziologických oddeleniach sa častokrát stretávajú s tým, že darcovia nepoznajú svoju krvnú skupinu. Počas príjemnej odberovej atmosféry bude mať každý darca možnosť zistiť aj svoju krvnú skupinu.
Na transfúzke v Rožňave veselo znelo - V krvi sa zachová tá naša stužková
Napísal(a) B. Krejčíová
Študenti v rožňavskej nemocnici tento rok opäť zažili už tradično-netradičnú stužkovú - na transfúzke. Nemocnica Penta Hospitals Rožňava pripravila pre maturantov ďalší špeciálny deň.
Keďže november je obdobie stužkových slávností a osláv Dňa študentstva, v nemocnici sa rozhodli, že chcú pre maturantov pripraviť niečo špeciálne a ich symbolickú stužkovú chcú zachovať aj v krvi a aspoň takto im poďakovať za to, že myslia na ostatných.
Tento nápad vznikol v sieti nemocníc Penta Hospitals SK ešte pred tromi rokmi v čase pandémie, keď maturanti nemohli zažiť skutočnú stužkovú. A pre veľký úspech u študentov sa z toho stala každoročná tradícia.
Tradično-netradičná stužková – na transfúzke Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota
Napísal(a) B. Krejčíová
Študenti v rimavskosobotskej nemocnici tento rok opäť zažili už tradično-netradičnú stužkovú – na transfúzke. Nemocnica Penta Hospitals Rimavská Sobota pripravila pre maturantov ďalší špeciálny deň. Keďže november je obdobie stužkových slávností a osláv Dňa študentstva, v nemocnici sa rozhodli, že chcú pre maturantov pripraviť niečo špeciálne a ich symbolickú stužkovú chcú zachovať aj v krvi a aspoň takto im poďakovať za to, že myslia na ostatných.
Tento nápad vznikol v sieti nemocníc Penta Hospitals SK ešte pred tromi rokmi v čase pandémie, keď maturanti nemohli zažiť skutočnú stužkovú. A pre veľký úspech u študentov sa z toho stala každoročná tradícia.
Slávnostne vyzdobené priestory, drobné darčeky, občerstvenie či deň voľna. To všetko čakalo na maturantov – prvodarcov, v rimavskosobotskej nemocnici 13. a 14. novembra. Za oba dni na transfúzke privítali až 42 študentov, ktorí svojím hrdinským činom ukázali, že majú odvahu a chuť pomáhať.
Slovanskú kvapku krvi SNP zorganizovali v Čiernom Potoku už po osemnástykrát
Napísal(a) J. Pupala
Slovanskú kvapku krvi SNP už tradične v mesiaci august, v čase dovoleniek, organizujú v obci Čierny Potok na juhozápade Gemera Obecný úrad v Čiernom Potoku a darcovia krvi ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v spolupráci s NTS SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici. Tento rok spomínaný odber krvi zorganizovali už po 18. raz.
Táto akcia je už v povedomí takmer po celom Slovensku, veď darovať krv chodia dobrovoľní darcovia od Hurbanova, Žiliny, Michaloviec. Napríklad generál v. v. Ing. Peter Vojtek bol darovať 21.8.2023 krv v Čiernom Potoku už po 10-ty krát. Sprevádzali ho aj motorkári klubu „Despatch Riders LE MC Slovak Republic“, ktorých viedol prezident klubu Tomáš Lévai.
Tradične chodí darovať krv aj skupina železničiarov, ktorých privádza zástupca prednostu železničnej stanice v Jesenskom Ing. Miroslav Hukel. S ním darovali krv Dianka Šimonová, Pavel Peranci, Štefan Szaraz, Zoltán Szabó, Peter Gibala, Zuzka Tóthová, Karoslav Zauška, ThDr. Marian Bodolló, PhDr. gen v. v. Ing. Peter Vojtek, plk. JUDr. Jozef Blaho z Michaloviec, Marian Markus z Vígľaša, Štefan Kapec st. z Kalinova.
V roku 2022 bolo v okrese Revúca ocenených 5 darcov zlatou Jánskeho plaketou
Napísal(a) D Hladovcová
- Bronzová plaketa – ženy 10 odberov, muži 10 odberov
- Strieborná plaketa – ženy 20 odberov, muži 20 odberov
- Zlatá plaketa – ženy 30 odberov, muži 40 odberov
- Diamantová plaketa – ženy 60 odberov, muži 80 odberov
- Kňazovického medaila – ženy 80 odberov, muži 100 odberov.
Stačí len milovať, chvíľu si venovať, svoju krv darovať
Napísal(a) B. Krejčíová
Toto heslo sa bude v pondelok 14. februára, priamo na sv. Valentína, niesť transfúziologickým oddelením rimavsko-sobotskej nemocnice. Oslavovať sa nebude iba láska medzi zamilovanými dvojicami, ale aj láska k pacientom. Na páry bude čakať romantická výzdoba a chutné cukrovinky, symbolické šály, certifikáty, či náramky lásky, ktoré pre zaľúbených vyrobili pacienti psychiatrického oddelenia. Taktiež sa budú môcť odfotiť s rôznymi rekvizitami vo valentínskej tematike a zvečniť si tak pamiatku na tento okamih. Ale to nie je všetko. Svoju lásku si zaľúbení môžu v nemocnici aj navždy uzamknúť zámkom lásky. Zdravotníci týmto spôsobom darujú lásku zamilovaným a oni zas krv, a tým lásku, pacientom, ktorí to potrebujú.
Keď sú dvaja šťastní, krv dostane tretí! Takto nemocnice v Rožňave a Rimavskej Sobote pozývajú zamilovaných na darovanie krvi
Napísal(a) J. Fedáková
Rožňava a Rimavská Sobota 11. februára - Keď sú dvaja šťastní, krv dostane tretí! Takto vyzývajú hematologicko-transfúziologické oddelenia siete nemocníc Svet zdravia, vrátane rožňavskej a rimavskosobotskej nemocnice, všetky zamilované dvojice, aby prišli darovať krv.
Napriek pandémii sa v nemocniciach stále operuje a zdravotníci potrebujú ošetriť akútnych pacientov. Krvi je však málo.
Pri príležitosti sv. Valentína pre zaľúbencov, ktorí prídu krv darovať spoločne, preto v nemocniciach pripravili špeciálny darček. Všetky páry dostanú červené zamilované rúška s nápisom LO-VE. Spoločnú fotku vo valentínskych rúškach môžu zdieľať na sociálnych sieťach s odkazom #valentinnatransfuzke.
V nemocniciach sa bude valentínske darovanie krvi konať od 12. do 19. februára.
Rožňavská nemocnica má odberové dni v utorky a piatky od 7.00 do 10.00 h, rimavskosobotská v pondelky, utorky a piatky od 7.00 do 10.00, resp. do 11.00 h.

Bratislava, 19. október 2020 – Rád sa miešaš druhým do života? Väčšina z nás sa občas mieša do života druhých ľudí – niekedy radou, inokedy pomocou. Slogan tohtoročnej Študentskej kvapky krvi chce pripomenúť, že každý, kto daruje krv, výrazne mení a zlepšuje zdravie a život druhého človeka. Zamiešajte sa aj vy, pridajte sa k tohtoročnej kampani a darujte krv!
26. ročník kampane potrvá päť týždňov – začína 19. októbra a končí 20. novembra 2020. Študentská kvapka krvi prebieha v čase, keď sa kvôli pandémii COVID-19 sprísňujú opatrenia v celej krajine. V tejto situácii sú však pravidelní darcovia krvi ešte dôležitejší. Mobilné odbery krvi boli síce v celej krajine zrušené, krv je však stále možné darovať na odberových pracoviskách Národnej transfúznej služby SR a na hematologicko-transfúznych oddeleniach nemocníc. „Ak ste zdraví a spĺňate aj ďalšie podmienky darovania krvi, neodkladajte svoje rozhodnutie na neskôr, teraz je vaša pomoc mimoriadne dôležitá,“ zdôrazňuje Zuzana Rosiarová, generálna sekretárka Slovenského Červeného kríža.
Viac...
V Čiernom Potoku na počesť 76. výročia SNP od dobrovoľných darcov tiekla opäť krv
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 14.8.2020 v malej obci Čierny Potok, okres Rimavská Sobota, v piatok 14. augusta 2020 tiekla opäť krv.
Napriek opatreniam v súvislosti s koronavírusom, miestna Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu v spolupráci s Obecným úradom, Klubom darcov krvi v spolupráci a Národnou transfúznou službou SR, pracovisko Banská Bystrica zorganizovali už XV. ročník Slovanskej kvapky krvi na počesť SNP.
Napriek horúčave prišlo darovať krv celkom viac ako 30 dobrovoľníkov od Bratislavy, Žiliny, Mošoviec, Michaloviec, Prešova...
Samozrejme, že organizátori akcie mali plné ruky práce už predchádzajúci deň. Obecný úrad v obci zabezpečil dezinfekciu priestorov, kde sa krv odoberala, vrátane čakárne pred odberom, sociálnych zariadení... certifikovaným odborníkom.
Darcov krvi od koronavírusu ochránila v Tornali bohyňa Lada
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Nadšenci, darcovia krvi bez nároku na odmenu dňa 9.3.2020 darovali v Tornali bezplatne krv. Termín odberu krvi bol dohodnutý už pred koncom minulého roka. Nikto nepredpokladal, že sa rozšírí epidémia „KORONAVÍRUSU“. Napriek striktným opatreniam a zrušeniu pôvodného miesta odberu, vyšlo v ústrety mesto Tornaľa – miestna časť Šafárikovo a umožnilo na poslednú chvíľu odber krvi v Mestskom kultúrnom stredisku v Tornali. Takmer z hodiny na hodinu vyhlasovali príslušné orgány zákaz organizovaniu spoločenských akcií. Napriek tomu prichádzali viac ako 2 desiatky ľudí ochotných darovať krv. No striktné reguly boli nekompromisné.
Prečo nemá bezpríspevkový darca krvi nárok na verejné ocenenie?
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 12.12.2019 Územný spolok Slovenského červeného kríža v Rimavskej Sobote oceňoval mnohonásobných bezpríspevkových darcov krvi tohto okresu. Podujatie sa uskutočnilo v budove protestantskej cirkvi v Rimavskej Sobote, ktorá nesie názov, ktorému nerozumiem, lebo nie som maďarskej národnosti, narodil som sa v Čechách. Bolo mi však prezentované, že je to dom PROTESTANTSKEJ CIRKVI, ktorá podlieha pod „episkurát“ v Madarsku.
Pri referátoch pani tajomníčky a podpredsedníčky Územného spolku SČK v Rimavskej Sobote mi chýbala spomienka na niektoré osobnosti, ktoré by si v tomto prejave zaslúžili pozornosť, napr. pani Knapčoková, prvá Slovenka, rodáčka z Tisovca, ocenená Mezinárodným červenným krížom medailou Florence Nightingalovej,
Jaroslav Krivda z Revúcej si prevzal diamantovú plaketu za 80 bezpríspevkových odberov krvi
Napísal(a) Katarína Kvetková
Človek už dokáže vyrobiť všeličo, len krv nie. Je to vzácna tekutina, ktorá zachraňuje ľudské životy aj vďaka bezpríspevkovým darcom krvi. Práve týmto ľuďom patrilo slávnostné dopoludnie v stredu 4. decembra 2019 v obradnej sieni Mestského úradu v Revúcej. Zorganizoval ho Územný spolok Slovenského Červeného kríža v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestom Revúca a nemocnicou v Revúcej pri príležitosti odovzdávania Plakiet profesora MUDr. Jana Janského viacnásobným bezpríspevkovým darcom krvi.
Zlaté plakety sa udeľujú pri 40 odberoch u mužov a 30 u žien, strieborné pri 20 a bronzové pri 10 bezplatných odberoch krvi.
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-