Pre pandémiu koronavírusu sme však v marci museli sprísniť hygienicko-epidemiologický režim a pre bezpečnosť pacientov i zdravotníkov aj zakázať návštevy. Pacienti tak ostali odlúčení a so svojimi rodinami sa mnohí nevideli už týždne. To sme sa rozhodli zmeniť,“ vysvetľuje generálny riaditeľ siete nemocníc Svet zdravia a siete polikliník ProCare Vladimír Dvorový.
Sieť prišla s nápadom v rámci aktuálnych podmienok opätovne spojiť pacientov s ich blízkymi. V spolupráci s telekomunikačným operátorom Orange Slovensko začali v nemocniciach poskytovať pacientom možnosť uskutočniť s ich rodinou a blízkymi videohovor. Pre nemocnice siete Orange zapožičal tablety spolu s možnosťou neobmedzeného dátovania. Tablet môžu pacienti využiť kedykoľvek, keď sa dohodnú s rodinou na videohovore, pričom starším pacientom pri hovore asistuje sestra alebo iný zdravotník. Dohodne s rodinou deň a čas telefonátu a keď treba, tlmočí aj emócie pacienta.
„Na druhej strane sa často stretne viac generácií rodiny, aby starého otca či mamu po týždňoch znova videli, mohli pozdraviť a podporiť. V mnohých prípadoch je to pre rodiny jediná možnosť ako sa porozprávať so starkými, tieto technické možnosti totiž sami nemajú. Zároveň dobrá psychická nálada prispieva aj k zlepšeniu zdravotného stavu pacientov a napomáha liečbe,“ podotkol Dvorový.
Bábätko ukázala oteckovi
V rožňavskej nemocnici tablet využívajú aj na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Mamičke Evke z Rožňavy sa v nedeľu 26. apríla narodilo prvé dieťatko, dcérka Evka. Zdravé a krásne dievčatko s váhou 4060 gramov a dĺžkou 52 centimetrov tak vďaka telehovoru mohol vidieť aj otecko, ktorý bol za túto možnosť veľmi vďačný.
„Mladí ľudia sú síce v spojení cez mobilný telefón, ale s radosťou prijali možnosť videohovoru, keďže otecko sa už nevie dočkať svojej vytúženej princeznej. Pozorovať šťastnú rodinku bolo neopísateľné, ich radosť sme prežívali spolu s nimi a každý po ukončení odchádzal s úsmevom na tvári. Otecko bol šťastný a zároveň dojatý, celý čas opakoval, aká je maličká krásna po maminke a ako sa už teší na moment, keď ju už bude držať v náručí,“ opísali radostnú chvíľu sestry z gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia rožňavskej nemocnice.
V siedmich nemocniciach
Videohovory uskutočňujú nemocnice siete Svet zdravia okrem tej rožňavskej aj v Trebišove, Michalovciach, Topoľčanoch, Svidníku, Dunajskej Strede a v Spišskej Novej Vsi. Všade tam spoločnosť Orange tablet zapožičala.
„Nič prirodzenejšie a zodpovednejšie, ako umožniť komunikáciu pacientom v nemocniciach, ktorí momentálne nemajú inú možnosť, ako byť v kontakte so svojimi blízkymi, sme v tejto situácii ani nemohli urobiť. Sme radi, že k profesionálnej starostlivosti lekárov a zdravotníkov môžeme prispieť aj my a pacientom aspoň čiastočne spríjemniť ich cestu za zdravím,“ dodal Martin Hromkovič, riaditeľ rezidenčného marketingu a značky v spoločnosti Orange Slovensko.
Jana Fedáková
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.