To znamená, že každý deň vyšetríme vyše sto pacientov. Digitalizácia nám pomáha skvalitniť diagnostické možnosti nemocnice i služby pre pacienta a týmto smerom sa chceme uberať aj naďalej,“ povedal riaditeľ Nemocnice Svet zdravia Rožňava MUDr. Dušan Suchý.
Na röntgenové pracovisko v rožňavskej nemocnici prichádzajú mladší pacienti najčastejšie so zraneniami horných a dolných končatín, tí starší naopak so zraneniami chrbtice. Po novom by mali na röntgen čakať kratšie. Zatiaľ čo dosiaľ trvalo jedno kompletné vyšetrenie v priemere sedem až osem minút, vďaka novému röntgenovému prístroju by sa mal tento čas skrátiť na tri až štyri minúty, teda na polovicu. Výhodou nového 
digitalizovaného RTG prístroja je tiež presnejšia diagnostika, jednotlivé snímky majú totiž oproti starším typom prístrojov vyššiu kvalitu vďaka väčšiemu rozlíšeniu.
„Vďaka modernému RTG prístroju, ktorého dva ploché detektory sú citlivejšie, tiež dokážeme získať výsledky s použitím nižšej dávky žiarenia. Tým menej zaťažujeme organizmus pacienta a riziko potenciálnych komplikácií sa znižuje,“ vysvetľuje primár rádiodiagnostického oddelenia nemocnice MUDr. Ľudovít Chalányi. Dávka žiarenia u pacienta sa meria z každého RTG vyšetrenia a vďaka novému prístroju je nižšia približne o polovicu.
Digitálny RTG prístroj zároveň umožňuje snímky okamžite zasielať do systému PACS, v ktorom si ich lekár môže zväčšovať, zmenšovať, meniť jas či kontrast alebo merať veličiny. Snímky sú zároveň dostupné pre ďalšie oddelenia. Pri nepriamej digitalizácii rádiologický technik musel využívať kazety a špeciálnu čítačku, čo proces spomaľovalo.
Ambasádormi nového röntgenového pracoviska sa stali futbalisti z MFK Rožňava. „Dostupná a kvalitná diagnostika je pre športovcov nevyhnutnosťou. Aj preto ma teší, že sa rožňavská nemocnica v tomto smere posúva ďalej a starostlivosť o našich futbalistov sa dostáva na stále vyššiu úroveň,“ podotkol tréner MFK Rožňava Ladislav Dávid.
Nemocnica spolu s montážou nového prístroja zrekonštruovala za vyše 54-tisíc i všetky priestory röntgenového pracoviska. Kompletne sa vymenili podlahy, vnútorné omietky spolu so stropom, pribudli nové svetlá, nová kabínka pre imobilných, zrekonštruovala sa elektroinštalácia či štruktúrovaná kabeláž a podobne. Pracovisko sa zároveň stalo bezbariérovým.
Nemocnica plánuje v budúcnosti vymeniť aj druhý RTG prístroj za plne digitalizovaný.
Jana Fedáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.