Mamičky sa na pôrod pripravujú
Mamičky spolu s oteckami majú v rimavskosobotskej nemocnici možnosť absolvovať predpôrodnú prípravu. Dozvedia sa tak, ako zvládnuť tehotenstvo i samotný pôrod, aj ako sa následne starať o bábätko. Na jeho príchod sa tak dokážu oveľa lepšie pripraviť, získajú praktické návyky a zoznámia sa s priestormi i personálom oddelenia. Predpôrodný kurz minulý rok absolvovalo 127 mamičiek.
Spolu so zdravotníckym personálom si mamičky môžu aj naplánovať, ako by mal ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vlani možnosť vytvoriť si individuálny pôrodný plán využilo 10 mamičiek. 
Nemocnica tiež ponúka mnoho edukatívnych materiálov o dojčení, masáži bábätka či prvom kúpeli, o čo majú mamičky vysoký záujem.
Počas minulého roku sa nemocnici podarilo pre gynekologicko-pôrodnícke oddelenie kúpiť novú pôrodnú posteľ, ktorá zvýšila komfort rodičiek i kardiotokografické prístroje na monitorovanie plodu. V tomto roku je na gynekologicko-pôrodníckom oddelení naplánovaná obnova sociálnych zariadení.
Pôrodnica v Rimavskej Sobote sa stala podľa mamičiek jednotkou v Banskobystrickom kraji. V prieskume, ktorý vlani pripravil Health Policy Institute (HPI) v spolupráci s portálom www.rodinka.sk, ju mamičky zaradili na prvé miesto. Dosiahla hodnotenie 82,9 percenta.
Viac sa o pôrodnici mamičky dozvedia na www.procare.sk/moja-porodnica-rimavska-sobota/.
V rožňavskej nemocnici sa vlani narodilo vyše 630 detí
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa počas vlaňajška narodilo viac než 630 detí. Oproti predošlému roku 2017 počet pôrodov stúpol o takmer 13 percent. Chlapcov sa v rožňavskej pôrodnici narodilo len o niečo viac ako dievčat a sedem mamičiek si domov odnieslo aj dvojičky.
Zatiaľ čo v roku 2017 sa v pôrodnici uskutočnilo 567 pôrodov, vlani ich bolo 636. Chlapcov sa v rožňavskej nemocnici vlani narodilo 328, dievčat 310. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia (15-krát), Natália (12-krát), Diana a Alexandra (po sedemkrát). U chlapcov zase dominovali mená Samuel (13-krát), Martin, Jakub (po 11-krát) a Oliver (10-krát). Do nemocnice prišli minulý rok rodiť nielen rodičky v rámci okresu, ale aj z Košíc, Popradu, Brezna či Revúcej.
Namiesto boxov pôrodné izby
Rožňavská pôrodnica prešla koncom roka 2017 zásadnou prestavbou a dostala prívlastok pôrodnica novej generácie. Pôrody tak po novom prebiehajú v troch pôrodných izbách, kde budúce mamičky strávia približne osem až desať hodín, čiže celý pôrod od prvej pôrodnej až po záverečnú popôrodnú fázu. Dosiaľ prvá pôrodná doba prebiehala v čakacích izbách a tie následné v pôrodných sálach či pôrodných boxoch.
Izby sú vybavené polohovateľným pôrodným lôžkom, detskou postieľkou, samostatným sociálnym zariadením so sprchou, televíziou či rozkladacím kreslom pre sprevádzajúcu osobu. Na pôrodnej izbe môžu mať budúce mamičky po celý čas pri sebe blízkeho človeka, ktorý im bude poskytovať nepretržitú podporu a izba tiež zabezpečuje pre mamičky dostatočne intímne prostredie. Tento koncept zároveň umožňuje v čo najväčšej miere plnenie individuálnych a špecifických požiadaviek rodičiek.
Na pôrod sa pripravujú
Mamičky spoločne s oteckami sa môžu na pôrod pripraviť. Nemocnica organizuje kurz predpôrodnej prípravy. Dozvedia sa tak, ako zvládnuť tehotenstvo i samotný pôrod, aj ako sa následne starať o bábätko. Na jeho príchod sa tak dokážu oveľa lepšie pripraviť, získajú praktické návyky a zoznámia sa s priestormi i personálom oddelenia. Predpôrodný kurz minulý rok absolvovalo 95 mamičiek. Spoločne so zdravotníckym personálom si tiež mamičky môžu naplánovať, ako by mal ich pôrod vyzerať. Majú si možnosť vytvoriť individuálny pôrodný plán, ktorý vlani malo 47 mamičiek.
Počas tohto roku nemocnica plánuje pokračovať v modernizácii a dopĺňaní prístrojového vybavenia gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a posilniť chce tiež jeho medicínsky tím.
Jana Fedáková
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-