Inak povedané: hámor znamenal tú časť železiarskej huty, v ktorej spracovávali železnú hrudu, vytavenú v peciach, a to vykúvaním pod kladivom na vodný pohon, na úžitkové železo.

Konštrukcia hámra pozostávala z vodného kolesa s priemerom okolo 5 m, umiestneného zvyčajne vedľa, ktoré malo v osi drevený hriadeľ, vyrobený z kmeňa stromu. Hriadeľ viedol do dielne a jeho koniec bol opatrený drevenými, neskôr železnými palcami. Pri otáčaní palce stláčali pod nimi umiestnenú násadu ťažkého kladiva, ktorá sa nadvihovala a kladivo pri páde vykúvalo železný kus, položený na kovadline. Klepanie hámrov bolo typické pre stredoveké i novoveké železiarske oblasti Slovenska.

Kujné železo, ako produkt slovenskej pece, sa spracovávalo v hámri na niekoľko základných druhov železných polotovarov. Hámre vyrábali aj ďalšie železné polotovary so špecifickými profilmi podľa požiadaviek kováčov. Železné polotovary boli rozsiahle využívané pre výrobu nástrojov slúžiacich na banské podnikanie. Hámor pozostával obyčajne z troch častí, a to z taviacej pece, ohrievacej nísteje a vykúvacieho kladiva. Všetky časti využívali na pohon dúchadlá vzduchu, alebo kladivá, vodnú energiu prostredníctvom vodného kolesa. Pece na tavenie železa a hámre sa spravidla stavali v okolí riek a potokov ³⁾.

Stredoveká huta v 16. storočí (podľa Agricolae, G.: De re metallica Libri XII., Basileae, MDLVI)

Ilustračná snímka vodného kolesa hámra a trojice ťažkých kladív – bucharov

Využívanie vodnej energie umožnil vynález vodného kolesa v 2. storočí pred n. l. Vodný mlyn bol známy už v 1. storočí pred n. l., ale k rozvoju jeho využívania dochádzalo až v 8. – 9. storočí n. l. Zostrojenie mechanického systému, pri ktorom sa prostredníctvom vačky, umiestnenej na hriadeli, prevádzal otáčavý pohyb na iný, umožnilo od 11. storočia vznik a rozšírenie ďalších úžitkových zariadení, ako boli píly, mlyny, stupy a pri hámroch pohon dúchadiel a bucharov – kladív. Ďalšie zdokonalenie znamenal objav a využívania vodného kolesa na tzv. horný pohon, kde sa sila padajúcej vody znásobuje aj tiažou ⁴⁾.

Výrobné centrá pre tavenie železa v 10. až 13. storočí boli situované hlavne okolo riek Slaná, Štítnik, Rimava, Muráň, Bodva, Hnilec a ich prítokov v oblasti Gemera a Hornád v spišskej časti Slovenského rudohoria. Hámre, v ktorých využívali pohon vodnou energiu, sa v Slovenskom rudohorí objavili najpozdejšie na začiatku 40. rokov 14. storočia 5.

Najstarší písomný údaj o výrobe železa v Slovenskom rudohorí je z roku 1243, keď v zápise o obhliadke chotára sa uvádza, že neďaleko Štítnika sa nachádza „fluvius ferricudinae“ ⁵⁾. Kedy sa ale výroba železa v okolí Štítnika začala, nevieme, iba na základe vyhodnotenia určitých indícií možno povedať, že skôr ako v 13. storočí. Význam miestneho názvu Štítnik (Chitnek, Chythnyk) znamená výrobcu štítov a zbraní ⁶⁾.

V iných odborných prácach sa udáva, že prvé písomné údaje o prevádzke hámra ako dielne na výrobu a spracovanie železa, sú z roku 1344 zo stredovekého mesta Štítnik, kde sa udáva nasledovné: fabrilis domibus quod vulgo hamor vocant (dielne ľudovo nazývané hámor). Pečať mesta Štítnik z polovice 14. storočia zobrazovala tri hámornícke symboly, a to kovadlinu, kladivo a kliešte. Z roku 1399 existujú aj písomné údaje zo Spišskej Novej Vsi, v ktorých sa píše: unum molendinum vulgo hamor dictum (mlyn, ľudovo volaný hámor) ⁷⁾.

Korene železiarstva v regióne Spiša spadajú do 13. storočia, najstaršia písomná zmienka o železiarstve v Gelnici sa nachádza v privilégiách mesta udelených Ladislavom IV. v roku 1287 ⁸⁾.

Z viacerých písomných historických dokladov uvedieme tie, ktoré sa dotýkajú najbližšieho okolia:

V roku 1344 Ján Štítnický (Csetneki János), pre dlžobu 24 mariek, zaviazal majetok Mikuláša – syna Polyána jelšavského občana, presnejšie jeho časť majetku v Štítniku spolu so ziskami a dlžobami, kde sa nachádzal aj „fabrilis domibus quod vulgo hamur vocant“. Ide o prvý výskyt slova hamur – hámor v historických dokumentoch vtedajšieho Uhorska ⁹⁾.

Podľa dokumentu z roku 1367, kde sa udáva: „portionibus wlgariterhamur“ bol vtedy v činnosti aj hámor v Slavošovciach.

V roku 1383 syn Ladislava Štítnického Mikuláš pre dlžobu dal do zálohy majetok Lestákovi – synovi Petra Jelšavského, ktorý sa nachádzal v Dobšinej a jeho súčasťou bol aj hámor „eius que hamrinis proventibus“.

V spišskej časti Slovenského rudohoria sa doklady o existencii hámrov vyskytujú približne v rovnakom období.

Dôkaz o existencii hámrov v údolí rieky Bodvy, dáva aj zmluva z roku 1376, uzavretá medzi medzevským poddaným Heliasom Teknagol a jasovským prepošstvom, kde si prenajal tri miesta pre hámre a železiarsku výrobu.

V roku 1399 sa v historických dokladoch spomína „unum molendium vulgo hamor dictum“ na území neďalekého Jósvafő (Maďarsko) v majetku syna Lóránda Zalonai Štefana. Zaujímavá je skutočnosť, že v novšej dobe sa podarilo určiť miesto bývalého hámra, bol vykonaný archeologický výskum a na základe rozborov sa rekonštruovali údaje o jeho technickom stave ¹⁰⁾.

Lokality hámrov v okolí Dobšinej na výreze z vojenskej mapy, roky 1782-1785 (červené krúžky)

Lokality hámrov v okolí Rakovnice na výreze z vojenskej mapy, roky 1782-1785

Lokality hámrov v okolí Rejdovej na výreze z vojenskej mapy, roky 1782-1785

Lokality hámrov v okolí Rožňavy na výreze z vojenskej mapy, roky 1782-1785

Lokality hámrov v okolí Vlachova na výreze z vojenskej mapy, roky 1782-1785

Dôkazom, o existencii pomerne rozvinutého baníctva a hutníctva v okolí Rožňavy, je aj tabuľová maľba sv. Anny z roku 1513 tzv. Rožňavská Metercia, umiestnená v miestnej katedrále. Na maľbe je zobrazená Sv. Anna a P. Mária s dieťaťom, obklopená množstvom baníckych a hutníckych motívov. Je preto záujmom historikov, zaoberajúcich sa dejinami baníctva a hutníctva. Obraz bol, v rokoch 1987 – 1990 reštaurovaný. Vlastná maľba bola pôvodne súčasťou oltára Sv. Anny, patrónky baníkov, v južnej bočnej kaplnke rožňavskej katedrály. V období reformácie bol oltár deštruovaný a zrejme sa zachoval iba tento obraz ¹¹⁾.

Zobrazenie hámra na výreze z maľby Rožňavskej Metercie z roku 1513

Typickou oblasťou, s výskytom značného počtu hámrov a spracovania železa, je okolie Medzeva. Ako najstaršou písomnou zmienkou sa udáva listina o povolení výstavby troch vodných kováčskych hámrov z roku 1366, dokazujúca existenciu hámorníctva vo vtedajšom Nižnom Medzeve, ktorého začiatky sa spájajú s Eliášom Tagnägelom – flámskym kováčskym majstrom. O množstve hámrov v oblasti svedčia nasledovné údaje. V roku 1896 sa udáva existencia 109 činných hámrov, v roku 1933 bolo v prevádzke 93 hámrov, v roku 1955 bolo 32 hámrov schopných prevádzky a v roku 1960 príležitostne pracovalo 4 – 5 hámrov. Dnes je najzaujímavejším funkčným hámrom tzv. Tischlerov hámor v Medzeve. Tento je typom jednokladivového dvojohniskového hámra. Jeho budova je stavbou z kameňa a dreva, pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia. Prívod vody na koleso je dokladom jeho archaického charakteru. Od roku 1967 je vlastníctvom Slovenského technického múzea Košice, ako národná kultúrna pamiatka. V súčasnosti, okrem Tischlerovho hámra, sú ako kultúrno-technické pamiatky zachované ďalšie tri hámre v oblasti Medzeva a to: Bröstlov hámor, Póhlov hámor a hámor Šugov ¹²⁾.

Tischlerov hámor v súčasnosti

Zdroje a poznámky:

1)   Schmiedl, J. – Weigner, L. (eds): Dejiny hutníctva na Slovensku, Košice, 2006, s. 20
2)   https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Hámor
3)   Schmiedl, J. – Weigner, L., c. d., s. 36,38
4)   Heckenast, G.: A vashámor elterjedése Magyarországon, Történelmi Szemle, 1980/1, 8
5)   Údaj podľa Georgius Fejér: Codex Diplomaticus Hungariae Ecclesiasticud ac Civilis, Budae, 1829-1844, IV/1.292
6)   Heckenast, G.: A vashámor elterjedése Magyarországon, Történelmi Szemle, 1980/1, 9
7)   Schmiedl, J. – Weigner, L., c. d., s. 34
8)   Heckenast c. d., s. 5
9)   Heckenast c. d. s. 12; O. L. Dl. 3698; Ila i. m. II, 151, 461
10) Heckenast c. d. s.12.14
11) https://www.technologiaartis.avu.cz/3malba-drevo-roznava/
12) https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Hámor_v_Medzeve; www.muzeum.sk/hamor-v-medzeve.html; https://www.stm-ke.sk

Spracoval: Ing. Mikuláš Rozložník,
Košice, 06/2022