nedeľa, 16 marec 2025 08:46

Huta na výrobu mosadze pri obci Gemerská Poloma Doporučený

Napísal(a) Ondrej Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Huta pri obci Gemerská Poloma, národná kultúrna pamiatka, je deklarovaná ako Prícestný hostinec. Ide však o hutnícky objekt postavený pred 265 rokmi na výrobu mosadze. Hostinec, pôvodne huta, je technická pamiatka, naprojektovaná v roku 1760 v Banskej Štiavnici. Autorom projektu je Johan August Menigill, ktorý v tom čase bol šafárom medeného hámru na výrobu medeného drôtu v Banskej Bystrici. Huta si zachovala podstatnú stavebnú časť – zatiaľ najstaršieho murovaného objektu medenej huty z 18. stor. Po ukončení taviacich prác sa prebudovali vnútorné priestory huty na zájazdný hostinec s voziarňou.

Možnosti získania suroviny pre výrobu mosadze

Objavenie nerastnej suroviny obsahujúcej meď, už tisíce rokov pred naším letopočtom, významne dopomohlo ľudstvu v jeho vývoji pri zhotovovaní rôzneho náradia potrebného pre jeho životné podmienky. Objav medených ložísk bol pre hľadačov priaznivý v tom, že na povrch vystupujúce zrudnenie, ktoré podľahlo poveternostným podmienkam a hlavný minerál medi chalkopyrit sa objavoval už vo forme sekundárnych farebných minerálov, zeleného malachitu a modrého azuritu. Najprv to boli výrobky z čistej medi, ale tieto nemali potrebnú tvrdosť. Časom sa pri spracovaní v peciach zistilo, že pri vyššej teplote úpravy, a pridaným prvku cínu vo forme minerálu kasiterit (cínovec) je výrobok, ktorý sa pomenoval ako bronz a bol oveľa vhodnejší na rôzne použitie. Následne sa ešte zistilo že pridaným prvku zinok, vo forme minerálu sfalerit sa dá vyrobiť i mosadz. Uvedené spôsoby výroby bronzu a mosadze poznali i rôzni podnikatelia i vo vtedajšej Rakúsko-uhorskej monarchii.

Možno predpokladať, že niektorí zistili vhodnosť výstavby takejto úpravne i pri obci Gemerská Poloma. V blízkosti boli ťažené ložiská medi napríklad: v okolí mesta Dobšiná ložiská Himmelskorn (Nebeská), Hirschkohlung (Jeleniarka), Friedwald (Tichý les), Silberzech (Strieborná), Gápeľ. Pri obci Rejdová ložisko Za Skalou, pri obci Mlynky ložisko Cecília, v okolí mesta Spišská Nová Ves ložisko Slovinky a Smolník. Malé ložiská sa nachádzajú i v katastri obce Gemerská Poloma, ložiská Bonavetúra, Dorotea, žila v Krátkej doline. Známe sú i ťažené ložiská a úpravne medi v okolí Banskej Bystrice a najmä v Španej doline. Z týchto lokalít sa mohla dovážať z pecí získaná meď i do huty v Gemerskej Polome. Pre výrobu mosadze bolo potrebné dovážať i minerály s obsahom zinku. Odkiaľ boli ale dovážené do huty v Gemerskej Polome?? Je známe že šlichovaním (ryžovaním) potokov sa dalo získať i značné množstvo minerálu kasiterit. Tento minerál sa nachádza i v potoku v Dlhej doline, a na kremennom východze, do ktorého za započalo raziť úpadné banské dielo na overenie ložiska talcu. Hlavne, a to v značnom objeme, v rieke Hnilec pri osade Delava. To mohol byť i zdroj pre hutu v Gemerskej Polome. Všetko uvedené by bolo ale nutné zistiť v rôznych archívoch. Údaje budú ale v jazyku maďarskom, alebo nemeckom.

Pojem mosadz označuje skupinu zliatin rôznych vlastností a farieb. Základom mosadze je meď, ktorá jej dodáva červenú farbu. Prísada zinku mení mosadz na žltú až bielu.

Rozhodujúcim impulzom na široké využívanie mosadze sa stalo zavedenie technickej výroby zinku na prahu 17. storočia. Mosadz sa vyrábala z kalamínu (gallmel, galmey) v Banskej Bystrici od začiatku 17. storočia. V Ľubietovej zriadili podnik na výrobu mosadze okolo roku 1641, kalamín dovážali z Poľska, výroba pretrvala do 18. storočia. V okolí Rožňavy bola v 18. storočí manufaktúra na výrobu medeného plechu v Brzotíne a na prelome 19. a 20. storočia medený hámorv Ochtinej.

Z mosadze sa začali vyrábať astronomické a geometrické nástroje, kvadranty, sextanty, kompasy, hodiny a pod. Storočím mosadze možno nazvať 19. storočie, keď mosadz v podobe držadiel, kovania okien a dverí, zábradlí, konzol na záclony a pod. našla široké uplatnenie aj v architektúre. Začala sa používať aj nová zliatina bielej farby – alpaka (meď, zinok a nikel), ktorá úspešne nahradila striebro. Predmety z alpaky (príbory, vázy a pod.) sa stali pýchou mnohých meštianskych domácností.

Prívod vody na pohon vodného kolesa

Zistil som, že prívod potrebnej energie do huty, na pohon vodného kolesa, bol pomocou vody. Táto bola zachytená v bočnom údolí a presmerovaná zhotoveným kanálom, s dostatočným spádom, až k vodnému kolesu v dĺžke asi 700 m. Kanál je i dnes dobre viditeľný. Je vysoko pravdepodobné, že pre energiu sa použilo vodné koleso. Náhrada vodného kolesa turbínou, pri rôznej úprave nerastných surovín v hutníctve, sa uskutočnila až koncom druhej polovice 19. storočia. Na pohon kolesa bolo potrebné vybudovať vodnú nádrž. Nepodarilo sa mi zistiť ako sa to tu riešilo a ani nejaký zostatok vodného dreveného kolesa som nenašiel. Koleso sa asi používalo len počas potreby, ale prívod vody do nádrže bol neustály. Stav okolia stavby, pred asi 265 rokmi, kedy stavba už stála, bol celkom iný.

Nadpis textu na zachovanom dokumente: „Vysvetlenie“ – „Declaratio“ huty na výrobu mosadze z roku 1760.

Text v 37 riadkoch, je napísaný v nemčine, a to v jazyku Fraktura (nemecky Fraktur, z latinského fractura-zlom). Je to typ novogotického lomeného písma používaný v Nemecku od 16. storočia do roku 1941. Tento nápis napísaný, vo švabachu sme preložili i keď pre nedostatočnú rozlíšiteľnosť obrázku nie je celkom v detailoch možný. V texte je údaj, že v roku 1760 sa tu už pracovalo, takže stavba bola postavená už skôr. Žiadalo by sa, aby postup výroby mosadze, (v nemčine Galmei alebo Messing), podľa detailných obrázkov, vyhodnotil znalý úpravár, ktorý by preveril naše jednotlivé údaje v názve a použitom náradí. Je podľa nás pravdepodobné, že sem sa dovážali povozníkmi len medené ingoty, do ktorých sa primiešal, po ich roztavení, zinok – Zn, asi vo forme minerálov, Hemimorfit - Zn4Si2O7(OH)2H2O, Smithsonit – ZnCO3 - Sfalerit (Zn,Fe)S. Z dokumentácie je ale zrejmé, že v hute nebola inštalovaná slovanská pec, v ktorej by sa získavala meď z rudy s minerálom medi chalkopyritom – CuFeS2. Takáto ruda bola i na žilách v okolí osady Podsuľová, pri Dobšinej, Smolníku, v Slovinkách, odkiaľ sa ingoty mohli i dovážať. Zdroj minerálov s obsahom zinku nám nie je známy.

Preklad nápisu do nemeckého a slovenského jazyka. Nápis v 37 bodoch In die Deutsche Sprache Überschrieben von: Dipl. Ing. Hans Kolb. Do slovenčiny preložil: RNDr. Ondrej Rozložník

1. Základové murivo označené číslom..., 2. Dve viditeľné a tiež neviditeľné brány huty, 3. Miestnosť pražiarne, 4. Jej dvere, 5. Otvor pece, 6. Okno miestnosti ale..., 7. Dvere vybudované pre veľkú kanvu (nádobu), 8. Označuje dve klenuté miestnosti. 9. Zhodné čelo steny, 10. Vybudované bočné oblúkovité a opieskované steny, 11. Oblúk pre vzdušné okno, 12. Na videnie, 13. Schody alebo zakrivený oblúk k peci, 14. Vylievacia pec, 15. – 17. Pece, 18. Cent (viedenský = 56 kg), 19. Dve vylievacie ohniská, 20. Graca (môže byť i troska), 21. Mosadz v kusoch, 22. Kade na vodu,  23. Vylievacia (odlievacia) pec mosadze alebo miešací žľab, 24. Medená ruda, 25. Dvere z medi (zobrazené ako Venušino zrkadlo), 26. a 27. K tomu patriace 3 okná, 28. Klenba s dvomi izbami pre paliča, resp. hutmana, 29. Záchyt plynov so zamurovanou železnou tyčou a visiacou reťazou, 30 a 31. Reťaz a tyč na ktorej visia kliešte a nádoba, 32. Okná huty, 33. Klenbová chodba s pripraveným uhlím, 34. Neviditeľné schody k izbám, 35. Dvoje dvere k dvom izbám, 36. Dvoje dvere k dvom izbám zo zámkami, 37. Dva záchyty dymu k spomenutým izbám a ich peciam.

Vyhotovené v Banskej Bystrici (Neusohl) 18. apríla 1760. Vyhotovil pokorný služobník Joh. August Wenigill.

Súčasný stav tejto kultúrnej pamiatky.

(spracované na základe podkladov zverejnených na stránke obce Gemerská Poloma a Krajského pamiatkového úradu Košice, pracovisko Rožňava). Predmetný objekt je stále chránená kultúrna pamiatka. Objekt pochádza pravdepodobne z druhej polovice 18. storočia, (nemá spracovaný pamiatkový výskum). V objekte bol zájazdový hostinec, lesná správa a v poslednom období pálenica. S obnovami objektu sa prestalo pravdepodobne v druhej polovici 20. storočia. Po roku 2000 bola čiastočne obnovovaná nižšia hospodárska časť (výmena krytiny, obnova podláh, vnútorných omietok, výplní otvorov prízemia). Za posledných 20 rokov mal objekt troch majiteľov. Bol ponúkaný na odkúpenie aj štátu, ten však ponuku odkúpenia neakceptoval. Poslední aktuálni majitelia údajne požiadali v roku 2018 o komplexnú obnovu pamiatky, k čomu im bolo zo strany KPÚ-KE vydané rozhodnutie, v ktorom okrem iného bolo predpísané spracovanie architektonicko-historického výskumu a projektovej dokumentácie.

Poznámka: v katastri na úrade v Rožňave, je tento posledný záznam o vlastníctve. Základné informácie o kultúrnej pamiatke: Mesto: GEMERSKÁ POLOMA Katastr. územie, GEMERSKÁ POLOMA, 814948 Okres: ROŽŇAVA Parcelné číslo: 2030 Zaužívaný názov KP: Prícestný zájazdový hostinec.

V hute, ktorá bola v prevádzke už v roku 1760, sa asi už koncom 19. storočia mosadz nevyrábala. Do nej boli prednostne dopravované povozmi asi medené ingoty a minerály s obsahom zinku na ďalšiu úpravu na výrobok – mosadz. Doprava materiálu pre výrobu mosadze povozmi dodávateľmi, cez tak členité horstvo, bola určite finančne veľmi nákladná, čo prinútilo majiteľa výrobu mosadze ukončiť. Niekde v archívoch sú o tom možno údaje. Objekt je pamiatkou na obdobie, v ktorom sa rôzne produkty prevážali povozmi z Poľska a Spišského regiónu, cez priesmyk Súľova, do Maďarska. Povozníci potrebovali po dlhej ceste oddych, k tomu slúžil i tento „prícestný hostinec“ – huta, kde mohli prespať, opatriť kone.

Nasleduje odborný popis objektu, ale autor mi nie je známy.

Vek stavby je asi 2. polovica 18. stor., môže však ísť aj o stavbu staršiu ako naznačuje história gemerských furmaniek. To by mohol potvrdiť iba archeologický výskum objektu. V 70. rokoch 19. storočia tento „polomský áláš“ (z maďarského slova álni = stáť) kúpili betliarski grófi Andrássyovci a zriadili si tu sídlo lesnej správy. Vtedy došlo pravdepodobne k úprave hlavnej budovy, ktorá však neznamenala závažnejší zásah do historickej podstaty objektu. Ide o dvojpodlažnú obytnú budovu z kameňa a tehál, stavanú na pôdoryse s podjazdom a s priechodom do dvora obohnaného kamennou ohradou vo výške budovy, prerušenou v osi priechodu klenutou bránou. Podchod o dvoch poliach pozostáva z troch klenutých pásov, medzi ktorými je drevený trámový strop. Podlahu podjazdu tvorí nová dlažba. K východnej strane budovy je pristavaná voziareň so stajňou, ktorá je prízemná kamenná budova na obdĺžníkovom pôdoryse s dvomi protiľahlými murovanými štítmi. Táto prístavba je hĺbkový jednotrakt so štyrmi za sebou radenými miestnosťami, ktoré sú prístupné z dvorovej časti a z podchodu. Majú drevené trámové stropy, podlahy betónové. Hlavný vstup na prízenie objektu je vedľa vstupu do podjazdu. Vstupná chodba je úzka, po stranách má široké niky so segmentovým záklenkom. V závere chodby bola vytvorená miestnosť pre sociálne zariadenie. Prízemie pozostáva zo štyroch miestností a je to hĺbkový trojtrakt. K čelnej fasáde sú orientované a okrem vstupu ešte dve miestnosti, ktoré majú pôvodné drevené trámové stropy a novú podlahu z keramickej dlažby. Presvetlené sú oknami z čelnej fasády šesť-tabuľkovými oknami. Za týmito miestnosťami je priestor asi bývalej čiernej kuchyne, ktorý je presvetlený malým okienkom na severnej strane a prechádza do chodby s východom do podjazdu. Strop je drevený trámový, podlaha betónová. Na tento priestor nadväzuje väčšia miestnosť s dreveným trámovým stropom s oknom a dverami do dvora. Navzájom sú prepojené otvoreným širokým otvorom so segmentovým záklenkom. Výstup na podlažie je z dvorovej časti jednoramenným ľavotočivým dreveným schodiskom. Schodiskový priestor osvetľuje okno vo výške druhého podlažia vedúce do dvora. Schodisko ústi do obdĺžnikovej chodby, z ktorej je prístup do jednotlivých miestností. K čelnej fasáde sú orientované tri miestnosti navzájom prepojené, pričom stredná miestnosť je najväčšia. Majú drevený trámový strop, palubovú podlahu a okná na čelnej fasáde sú osadené v nikách so segmentovým záklenkom a sú tvaru T. Z chodby je vstup do miestností v krídle. Prvá miestnosť má rovný strop a palubovú podlahu, presvetlená je dvomi oknami. Z tejto miestnosti je prístup do poslednej miestnosti v krídle, ktorá má drevený trámová stop a palubovú podlahu, jediné okno je orientované do dvora. Hlavná fasáda je päťosová, hladká bez štukových výzdob. Na prízemí dominuje veľká drevená brána podjazdu s polkruhovým záklenkom. Vstupné dvere s rovným ostením a trojica obdĺžnikových šesť-tabuľkových okien. Na poschodí je päť okien obdĺžnikového typu T. V štíte prístavby sú asymetricky umiestnené drevené dvierka do podkrovia prístavby. Dvorové fasády sú hladké. Fasáde hospodárskej časti dominujú tri veľké otvory s polkruhovým záklenkom a drevené dvierka vedúce do podkrovia prístavby. Dvorovej fasáde hlavného objektu dominuje vstup na schodište vedúce na poschodie. Tento vstup bol kedysi krytý pultovou strieškou na konzolkách. Strecha obytnej časti objektu je valbová s tvrdou pálenou krytinou a strecha pristavanej voziarne je sedlová s pálenou krytinou. Objekt je jediným zachovaným dokladom tohoto druhu stavby na území okresu Rožňava.

Záver

Uvedenou prezentáciu som dokumentoval históriu tejto kultúrnej pamiatky a dôvod prečo sa táto stavba postavila. Nebol to „prícestný hostinec“ ako sa to uvádza. Ide o hutnícky objekt postavený pred 265 rokmi na výrobu mosadze. V regióne Gemer nie je známa iná takáto ojedinelá stavba s výrobou mosadze. Článok poskytnem samospráve obce Gemerská Poloma a Krajskému pamiatkového úradu, pracovisko Rožňava, ako podklad na zmenu názvu tejto kultúrnej pamiatky. Ako sa táto jedinečná kultúrna pamiatka zachová, a či sa pre záujemcov aj sprístupní, môže byť riešená len pomocou príslušných štátnych inštitúcií.

Z D A R  B O H

 

RNDr. Ondrej Rozložník

február 2025

Dokumentácia a literatúra: Korabinský Johan Mathias, Geographisch - Historisches und Produkten, Lexicon von Ungarn, Bratislava 1786, 547 Dejiny železiarskeho priemyslu na Slovensku v rokoch 1848 - 1867, Hapák Pavel, SAV Bratislava 1962

 

 

Čítať 86 krát Naposledy zmenené piatok, 21 marec 2025 09:01

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!