Štefan Burčo: "Ilustrované historky z horného Gemera". (51/100)
Malý "Canis Lupus".
Sused ujo Hrušovský na Štenparku v Dobšinej nás deti často zabával "prípoviestkami". Na jednu som si teraz spomenul. Skoro celý život robil horára na "Belákove" a medzi jeho povinnosti patrila i večerná, či nočná obchôdzka rajónu. Jedného večera sa zrazu oproti nemu postavil vlk a ceril zuby... Vedel, že vlk nikdy nenapadne človeka, ale "človek nikdy nevie"... Strhol z pleca pušku a vystrelil. Vtom začul kňučanie a pochopil, že to vlčica si chránila svoje mláďa! Vzal vĺčika domov a so ženou ho vychovávali ako svojho psa. Dali mu jednoduché meno "Vlk"!
Tak "Vlk" žil spolu s rodinou v horárni. Jedného rána však nešiel horárovi naproti... Zmizol a nezjavil sa ani na druhý, tretí deň... Nuž čo, príroda si ho pozvala. Prešiel čas a ujo Hrušovský opäť šiel večer na obhliadku... a zrazu... na lúčke ho privítal "Vlk" a predstavil mu i svoju rodinu.
Nuž, čo! I to sa mohlo stať. Či nie?
Štefan Burčo: "Ilustrované historky z horného Gemera". (52/100)
Neobjasnené posolstvo
V doline "Hlboké" neďaleko vyústenia potoka "Trsteník" – západne od Rejdovej sa pred časom našiel epitaf – vyrytý nápis na skale s rozmermi 0,5 x 0,8 m. Nápis v latinskej minuskule viacerí odborníci skúmali a snažili sa o preklad. Mne sa najviac páči interpretácia pani Silvie Lőrinčíkovej: "Napísané v kraji neznámom (po ukončení vojny) dvadsaťročný vojak pochovaný... ako pamiatka večná..." Nápis datujú do 17. až pol. 18. storočia. Je epigraf stále zahalený tajomstvom?
Myslím, že nie! Ja viem, že to boli dvaja mladí priatelia naverbovaní z Malopoľska za vojakov, ktorí sa vracali domov popri Slanej. Mali však smolu. V tom čase v Gemeri zúrila morová epidémia, a tak mládenci o hlade a smäde pri ceste z juhu na sever zablúdili a... jeden umrel. Druhý mu stihol vytesať posolstvo a... aj on umiera...
Aj taká môže byť pravda! Či nie?
Štefan Burčo: "Ilustrované historky z horného Gemera" .(52/100)
Tajomný zmiznutý nápis
Od viacerých som počul, že niekto vravel aj o nápisoch na skale kdesi pod Súľovou na ceste z Gemera na Spiš a to RUNOVÝM písmom!
Runové písmo sa používalo asi po 1. storočí. Môj príbeh sa odohráva kedysi koncom 4. stor., a to v časoch, kedy pod "Montes Sarmaticos" na hranici s Poľskom panovalo germánske knieža. Jeho drevený sarkofág archeológovia vykopali neďaleko Popradu...
A k tomuto kniežaťu sa chcel dostať obchodník Dag sopu so synom a malou družinou. Vydali sa od Tisy dolinou Slanej... Mali však smolu. Pekná jeseň sa v temných horách Gemera zmenila.
Poludňajšia búrka rozohnala družinu i s koňmi. Otec so synom sa ukryli pod skalisko, ale po búrke nasledovala chladná noc a mrazivé ráno. Ostal po nich len runový nápis, ale i ten časom zmizol...
Aj taká je príroda na Gemeri... či nie?
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.