Od roku 1910 bol starostom obce Ján LINDÁK-BALAG. Starosta navonok reprezentoval obec. Zastupoval obec voči zemepánom alebo orgánom štátnej správy a pomocou ďalších zástupcov obce riadil vnútorný život v obci, rozhodoval o jej hospodárení, mal aj významnú súdnu právomoc. Schopnosť obce písomne komunikovať s vrchnosťou bola znakom vyspelej administratívy v obci. Obec mala prostriedky, ktoré zaručovali hodnovernosť vlastných písomností. Na overovanie slúžila obecná pečať. Bola odtlačkom spravidla kovového pečatidla, na ktorom boli vyryté – legenda a obrazec – figúra baníka s kladivami. Nad ním hviezda a po stranách skaly. V kruhopise je uvedené REKENYE-VIFALU – 1881. Pečať sa utláčala do vosku prirodzenej žltkastej farby i sfarbené na červeno, zeleno i čierno. Pečať bola základným symbolom a dnes opäť začína narastať jej používanie. Odtlačok pečate je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti.

Rakovnické obecné noviny zdokumentovali zaujímavú pamiatku, ktorú pri svojej činnosti používal starosta Ján Lindák-Balag. Je to malá knižka z roku 1891, ktorá slúžila ako praktická výpočtová tabuľka pri výpočtoch, prepočtoch nákupu, predaja, merných jednotiek a ich premien s novými i starými mierami, ako boli napr. rífy. Obec bola začlenená pod Gemersko-malohontskú župu a mala 516 obyvateľov.

V tomto období sa Nemecko horúčkovito pripravovalo na nové rozdelenie sveta, k čomu mohlo dôjsť len vznikom svetovej vojny. Podnetom k vojne bol atentát na následníka trónu Františka Ferdinanda dňa 28. júna 1914. Obyvatelia našej obce boli zavlečení na taliansko-srbský front, lebo Rakúsko-Uhorsko si chcelo podmaniť Srbsko a rozhodnúť boj o Balkán vo svoj prospech. Známe sú mená Ján Fabian-Grajciarik, Štefan Kravec, Ján Genči-Hudco a ďalší. Prvá svetová vojna tunajšiemu obyvateľstvu priniesla biedu, bezprávie a hromadné zbedačenie. V dedine vládli majetní roľníci – gazdovia. Na statkoch pracovali nádenníci. Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky v roku 1918 priniesli obyvateľom národné oslobodenie a znamenali koniec násilnej maďarizácie. Od tohto času nastáva v obci čulý národný a kultúrno-spoločenský život. Od roku 1916 sú v obci organizované stromkové dni, ktorých účelom bolo sadenie stromkov v obci, ako aj starostlivosť o ne. Táto tradícia sa zachovala až do roku 1950. Zúčastnila sa na jej oslave celá obec. Ján Lindák–Balag zomrel 1.10.1925.

0d 11.4.1927 starostom obce bol Ondrej HLAVÁČ. Starosta nemal vlastnú úradnú miestnosť ani budovu, ale úradoval doma. Mal pečiatku a železnú debňu (trezor) na dokumentáciu a peniaze. Táto debna sa zachovala doteraz a je uložená na obecnom úrade. V roku 1928 bola zrušená župa, ktorá bola ešte súčasťou Československa. Prechodne bola obnovená cez druhú svetovú vojnu. Vznikla Slovenská krajina ako územnosprávny celok ČSR. Starosta podliehal okresnému notárovi. V roku 1928 bola založená Obecná knižnica v Rekeni. Požičiavanie kníh bolo 1-krát týždenne. V obci sa zachovala z roku 1922 Dobšinského kniha rozprávok Prostonárodné národné povesti, ktorej autor pôsobil aj v obci v 19. storočí. V roku 1929 je založené Pohrebné podporné združenie, odbočka č. 10 v Rekeni. Je určené na zabezpečenie sa na dni staroby, keď úspory nemusia byť vždy také, aby poskytli všetky výdavky spojené s pohrebom.

Ohňovzdorná hasičská jednota bola v obci založená 9. júna 1929. Bola zakúpená šmýkajúca striekačka za 14.000 korún. Členstvo v tejto jednote bolo dobrovoľné. Hasičská trúbka je uložená na Obecnom úrade v Rakovnici. Obec mala 508 obyvateľov, z nich 386 evanjelikov, 116 rímskokatolíkov a 6 židov. V roku 1929 je prvý raz zaznamenaná preprava autobusom na trase Slavošovce – Rožňava a späť 1-krát denne. V roku 1929 študent gymnázia Ondrej Kožár naučil a nacvičil divadelnú hru pod názvom „Nový život“. Divadelné predstavenie bolo v priestoroch cirkevnej školy. Ondrej Kožár ešte v tomto roku zomrel.

V roku 1928 bolo postavených 10 nových domov.

V roku 1930 bol starostom Štefan HENCEL. Obec mala 576 obyvateľov. Obec postihla veľká hospodárska kríza, ktorá sa prejavila tým, že niektoré rodiny museli odísť za prácou do cudziny.

V roku 1936 bol starostom obce Július CHLEBUŠ. Obec mala 574 obyvateľov. Obec prežívala rušné chvíle, keď vplyvom Viedenskej arbitráže obec pripadla pod maďarskú správu. V roku 1938 – 1939 sa okresným mestom stala Dobšiná. Vytvorená hranica medzi Maďarskom a Slovenskom bola v Hrabine. 23.9.1939 bola vyhlásená mobilizácia. Zmobilizovaní občania našej obce mali povinnosť hlásiť sa na obecnom zastupiteľstve v Rudnej, odkiaľ boli transportovaní do kaštieľa v Brzotíne, odkiaľ boli odosielaní k maďarskému vojsku. Úradným jazykom bola nariadená maďarčina, ktorá bola i predmetom vyučovania na školách až do roku 1945. V roku 1939 bola slovenská škola zrušená. Furmanstvo sa už vykonáva len na domáce práce, alebo iba v obci na zvoz obilia, sena alebo dreva.

V rokoch 1940 – 1945 sa vystriedali na pozícii starostu obce Ján FABIAN, Ján PÁSTOR u Sedláka a Ondrej ŽÚDEL.

V rokoch 1942 – 1943 bola daná do prevádzky budova HANGYA (mravec). Členovia družstva si na výstavbu požičali 28.000 pengő (maďarské platidlo), ktorú hodnotu splácali z príjmov z obratu. Prvý predavač bol Viliam Oravec. Družstvo malo byť konkurentom obchodníka Lisauera. V roku 1944 sa občania pripojili k protihitlerovskej koalícii – SNP. V roku 1944 bola likvidovaná maďarská pohraničná stráž. V roku 1945 boli vytvorené národné výbory. Od 7. februára 1945 začala výuka v škole. Od roku 1939 do roku 1945 obec niesla názov REKENEÚJFALU.

Obec bola oslobodená 23. mája 1945.

Prvým predsedom miestneho národného výboru sa stal Ľudovít BENKO, tajomníkom sa stal Ján Baffy. Kancelária MNV bola zriadená v dome Adolfa Lisauera, ktorý pre tieto potreby obec odkúpila. Zároveň z maštale bola prerobená miestnosť, ktorá sa využívala na zhromaždenia občanov, tanečné zábavy, premietanie pojazdného kina, spoločenského života mládeže a pod.

V tomto období začína najväčší rozmach obce. Prvou akciou bola oprava miestnych komunikácií smerom na Rožňavu a Rožňavské Bystré, ako i vnútorné cesty v obci, hlavne ulice, ktorá bola úzka, takže keď sa dva vozy stretli, nemohli sa vyhnúť. Furmani museli mať pomocníkov, ktorí z druhej strany zastavovali protiidúce vozy. V roku 1946 od závodu v Rudnej obec zapožičala koľajnice a banské vozíky a svojpomocne začali cestu zavážať. Na zavážanie použili materiál z nefunkčnej tehelne, ktorá stála na mieste, kde je teraz cesta od obchodu za humnom a Materskou školou a tiež zeminu z miest, kde má postavený dom Ladislav Pástor. Nadšenie a elán občanov bol taký veľký, že tieto práce vykonávali bezplatne.

V rokoch 1946 – 1948 bol predsedom MNV Ondrej BRADÁČ. V tejto dobe bola obec elektrifikovaná. Pri elektrifikácii obce účinne pomohli aj funkcionári z obce pracujúci na okrese Ľudovít Fábian, narodený v roku 1896 a Ing. Ján Pástor, narodený v roku 1917. Občania obce dostali veľkého pomocníka, pretože boli oslobodení od svietenia petrolejkami alebo karbidkami. Naraz boli vytvorené podmienky pre počúvanie rádia, používanie elektromotorov a ďalšie vymoženosti. Rozšírili a spevnili sa cesty do Rožňavského Bystrého a do Hrabiny. Do obce mohli už prichádzať motorové vozidlá za účelom zásobovania obyvateľstva. V roku 1948 bol v obci zriadený obecný rozhlas, a tým vlastne skončil svoju činnosť obecný bubeník. Pozornosť bola venovaná miestnym cintorínom, poriadku, údržbe a oploteniu. V roku 1948 obec mala 660 obyvateľov. V roku 1947 bolo založené v obci Potravné družstvo. V rokoch 1948 – 1953 bol predsedom MNV Ondrej ŽÚDEL na hroboch. V dobe hospodárskej krízy 3 roky strávil v Kanade. Bol vášnivým poľovníkom. V rokoch 1949 – 1953 bola postavená v obci nová dvojtriedna škola s bytom pre učiteľa. Tým boli vytvorené v tej dobe nadštandardné podmienky na výučbu. Prvým riaditeľom sa stal Mladoň BOŠKO. V roku 1950 mala Rakovnica 658 obyvateľov.

Premenovanie obce na Rakovnica bolo v roku 1948.

V rokoch 1953 – 1960 predsedom MNV bol Ľudovít BENKO a tajomníkom Ján Baffy do roku 1954 a od tej doby Štefan Gonos na hostinci.

V roku 1954 sa rozhodlo zo strany občanov zbúrať starú židovskú maštaľ a na jej miesto začali svojpomocne stavať Kultúrny dom. Práce na ňom najviac vykonal Ľudovít Benko.

Každý občan mal povinnosť odpracovať ročne 100 hodín. Práce pokračovali úspešne a do konca roku 1956 sa dostal Kultúrny dom pod strechu. Pre získanie kameňa bol stanovený lom na Kuušovej lúke, kde sa prejavila zručnosť a schopnosť našich baníkov pri vŕtaní a odstrele kameňa. Stopy lomu je možné vidieť ešte aj dnes. V roku 1959 sa kancelária MNV presťahovala do jednej miestnosti v Kultúrnom dome. Kultúrny dom bol postavený ako viacúčelová budova. Od roku 1960 je na obecnom úrade vedená Pamätná kniha.

V roku 1959 bol postavený v parku pomník padlým v 2. svetovej vojne. Autorom pomníka bol Ing. Ladislav SEDLÁK. V roku 1957 bolo novopostavených 21 domov a 25 pristavaných. V roku 1959 bolo zavedené spoločné stravovanie detí zrušené, vedenie obce bolo proti. V roku 1959 bola zriadená v obci materská škola.

Od roku 1960 – 1966 bol predsedom MNV Ondrej LÖRINC a tajomník Ján Galata. V roku 1961 mala obec 781 obyvateľov. V tomto roku je znovuotvorená školská jedáleň. V roku 1962 materská škola bola umiestnená do budovy Základnej deväťročnej školy. V roku 1965 bola na škole vykonaná oprava strechy, nakoľko eternit popraskal a voda cez strechu začala pretekať. V roku 1964 bola kolaudovaná predajňa JEDNOTY na hostinci. Prvá predavačka bola Mária Čapová z Honiec, v krčme Zuzana Koltášová. V rokoch 1966 – 1968 bol predsedom MNV Ladislav GEMERSKÝ. V roku 1966 bola ukončená výstavba obecného parku. Dokončené bolo oplotenie a výsadba stromkov.

V roku 1968 – 1971 bol predsedom MNV Ondrej LORKO ml., tajomník Ondrej Lindák u Kováča. Obec mala 796 obyvateľov. Pre občanov obce v roku 1968 bol zriadený „Červený kútik“ v priestore poschodia dnešného Klubu dôchodcov. Využívaný bol najmä na pozeranie televízie, ktorá v obci nebola rozšírená, ako aj na spoločenské hry. V roku 1969 bola vykonaná oprava nového cintorína, kde zhodou okolností ako prvý bol pochovaný dlhoročný funkcionár obce vo veku 60 rokov Ján Baffy. V roku 1969 bola v priestoroch cintorína postavená požiarna zbrojnica, ktorá bola potom presťahovaná do Základnej školy a v pôvodnej zbrojnici je uložené náradie.

V roku 1970 mala obec 796 obyvateľov, 189 trvale obývaných domov. V rokoch 1971 – 1976 bol predsedom MNV Ondrej LINDÁK-Kováč, tajomníkom Ladislav Gonos. Funkcia predsedu bola uvoľnená popri zamestnaní a funkcia tajomníka bola platená. V roku 1972 bolo rozšírené obecné osvetlenie o neónové svietidlá. V roku 1973 bol postavený pomník v Hrabine občanovi Jánovi Gonosovi-Markuš, ktorý počas 2. svetovej vojny bol tam Nemcami popravený zastrelením.

V roku 1976 bola zriadená obradná miestnosť v priestoroch MNV pre potreby Zboru pre občianske záležitosti na uvítanie novorodencov do života, oslavy výročí jednotlivcov alebo obce a iné spoločenské akcie.

V rokoch 1976 –1990 bol už plateným predsedom Ladislav GONOS, tajomníčka do roku 1978 Matilda Gallová, do roku 1990 Ing. Milan LEŠTÁK. Obec mala v roku 1980 736 obyvateľov a 192 trvale obývaných domov. V roku 1978 začala výstavba obchodu JEDNOTY svojpomocne v rámci akcie „Z“, kde sa zlepšila kultúra predaja a vytvoril sa obchod s potravinami, hostinec, predajňa mlieka a chleba a predajňa mäsa. V roku 1981 zavedená úžitková voda na cintorín. V rokoch 1988 – 1990 sa zrealizovala výstavba Domu smútku na cintoríne.

Od roku 1990 bol predsedom MNV Ing. Milan LEŠTÁK. V roku 1990 došlo k zmene verejnej správy. MNV zaniká a vzniká Obecný úrad. Funkcia predsedu MNV sa mení na starostu obce. Prvým starostom obce bol Ing. LEŠTÁK, zástupcom starostu sa stáva Viliam Koltáš – pod Skalicou do roku 1994, potom zástupcom starostu sa stáva Mgr. Mária Sabová do roku 1998. Prvého novembra 1990  bol slávnostne odovzdaný do užívania Dom smútku. V roku 1992 po oprave bývalého obchodu u Hanďu bol do užívania slávnostne uvedený Klub dôchodcov. Zabezpečené bolo stravovanie dôchodcov, kuchyňa, práčovňa, spoločenská miestnosť a sociálna pracovníčka. V roku 1993 boli začaté práce na výstavbe vodovodu s rozpočtom 88 miliónov korún. Žiaľ, po zmene zriadenia v republike boli zastavené dotácie od štátu a obec zo svojho rozpoču nebola schopná sama financovať, a preto v roku 2000 nie je stavba realizovaná.

V roku 1993 zásluhou Mgr. Márie Sabovej bola založená „Dedinská folklórna skupina“, ktorá svojím vystúpením či už priamo v obci alebo navonok zachováva obyčaje a zvyky našich predkov. V roku 1992 pod tlakom spoločenskej situácie obecný úrad prenajíma nevyužité priestory v prízemných miestnostiach pre obchod s potravinami firme DEAD a zeleninu Zuzane Ujháziovej. Tým sa rozšírila obchodná sieť v obci a vznikla kokurencia s obchodmi JEDNOTY. Žiaľ, obchod so zeleninou neuspel a z konkurencie vypadol.

V roku 1996 bola v obci obnovená vlajka a erb. Dnes je erb základným znakom samostatnosti obce a je zapísaný v heraldickom registri ministerstva vnútra. V tomto období už každá obec musí mať svoj erb. Obec má 594 obyvateľov.

V rokoch 1998 – 2002 sa starostom obce stáva Viliam KOLTÁŠ – pod Skalicou, zástupcom starostu Milan Hencel. V roku 2000 boli začaté práce na zavedenie plynu do domácností. Začatá bola výstavba transformátora č. 3 v obci a úprava vysokonapäťovej siete. Obecný úrad v roku 2000 vydal nulté číslo obecných novín pod názvom „Od Šíkoša po Viničky“. Začaté sú verejno-prospešné práce, ktorých sa zúčastňuje 10 občanov po dobu 5 mesiacov. Účelom týchto prác je udržať pracovné návyky pre dlhodobo nezamestnaných.

Starostovia obce boli do roku 1945 zámožnejší gazdovia, po roku 1945 všetci predsedovia MNV boli spojení s baníckou tradíciou a pracovali na rôznych miestach v bani.

Rozvoj obce predovšetkým záleží od činnosti verejnej správy a predstaviteľov obce. V 20. storočí pracovala verejná správa v rôznych podmienkach a situáciách, preto aj výsledky ich práce nie je možné porovnávať. Isté je, že každý starosta priniesol niečo užitočné pre občanov obce. Či už to bolo počas vojnových udalostí, alebo aj v mierovej dobe. Keď berieme do úvahy, k akým zmenám v obci za toto storočie došlo, či už v životnej úrovni, výstavbou nových domov, sociálnym postavením, kultúre, vzdelaní, technickom pokroku, musíme priznať, že obec Rakovnica sa neustále rozvíja, skrášľuje, modernizuje. Občania  svojím konaním sú na kultúrnej a vzdelanostnej úrovni. Sú čestní, pracovití, spokojní a sú hrdí na svoju obec.

Vývoj obce je uvedený iba heslovite a každý si môže svoje osobné vedomosti doplniť podľa ďalších získaných poznatkov.
(POKRAČOVANIE)

Ján Bradáč