Stretli sa v ňom s futbalistami Tatrana Betliar. Obidve mužstvá sa poznajú zo súperenia v majstrovskej súťaži VI. ligy, v ktorej naposledy obidva zápasy vyhrali Betliarci (1:0, 3:1). V turnaji na neutrálnom mieste na ihrisku MFK v Rožňave sa stretli 29. júna 2018 o 18.00 v inej súťaži. Privítala ich hŕstka divákov, ale rozhodcovia do zápisu o stretnutí uviedli takú návštevnosť, aká nebývala tohto roku ani na zápase Tipos III. ligy, v ktorej Rožňavčania hrali - 600 divíkov. Prítomní sa z tohto údaja iba pousmiali. Veď okolo ihriska sa dalo narátať sotva 60 fanúšikov verných futbalu.
Aj keď favoritmi zápasu boli Betliarci, chuť vyhrať Pohár mal aj omladený celok Baníka z Rožňavského Bystrého. Zápis zo stretnutia prezrádza, že vedenia sa ujali už v 9. minúte hostia gólom Ivana Lörincza. Tento stav vydržal až do konca 1. polčasu, ale len do 46. minúty, keď z kopačky Martina Arvaya sa ujala strela a Tatran viedol už 0:2. Baníci začali striedať a namiesto mladého Riška Ďurského, prišiel ďalší mladý hráč Gábor, ktorému sa podarilo aj znížiť stav na 1:2. To ale bolo zo strany Bystranov všetko. Na konečný stav 1:4 upravil v 74. minúte Ladislav Lörincz a ďalší gól v 90 minúte zapísali rozhodcovia ešte Martinovi Árvayovi. Vyhral tak zaslúžene celok z Betliara, ktorý tak po 2. mieste v uplynulej sezóne dosiahol ďalší úspešný výsledok.
Pre zaujímavosť pripájam priemerný vek hráčov súťažiacich mužstiev. Baník Rožňavské Bystré v zápase nastúpil so 14 hráčmi, ktorých priemerný vek bol 23 rokov. Betliarsky Tatran predstavil 13 svojich hráčov s priemerným vekom 27 rokov. Z tohto porovnania vidieť, že obidve mužstvá mali pomerne mladú vekovú skladbu hráčov. Najmladšieho hráča mali Bystrania, za ktorých nastúpil 16-ročný Peter Milko. V zápase odohral 80 minút. Potom ho vystriedal bystranský najstarší hráč - 44-ročný Peter Minčík.
Na záver pochváľme ObFZ v Rožňave, že dal príležitosť v podobe turnaja vyskúšať mužstvám v podobnom súboji ako má Slovnaft Cup s mužstvami vyšších súťaží preveriť si svoje sily a vyplniť voľné miesta na odohranie futbalových zápasov. Bude však v ďalších ročníkoch potrebné zdokonaliť túto súťaž v niektorých slabších miestach, napr. aby na zápasy nebol delegovaný jeden rozhodca a každé kolo bolo vyhodnotené podobne ako majstrovské zápasy. Podporovať Fair - Play medzi súpermi a získať pre turnaj viacerých sponzorov. Spraviť všetko pre to, aby do turnaja sa zapojilo viac mužstiev a turnaj sa nehral až po skončení súťažného ročníka.
(MG od)
TABUĽKA FUTBALOVÉHO TURNAJA O POHÁR PREDSEDU ObFZ ROŽŇAVA 2018
| 1. | Tatran Betliar | 3 | 3 | 0 | 0 | 11:2 | 9 |
| 2. | Baník Rožňavské Bystré | 3 | 2 | 0 | 1 | 7:6 | 6 |
| 3. | MFK Rožňava - U19 | 2 | 1 | 0 | 1 | 7:3 | 3 |
| 4. | FK Plešivec | 2 | 1 | 0 | 1 | 4:3 | 3 |
| 5. | FK Hrhov - U19 | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 6. | FK Mladosť Lipovník | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:5 | 0 |
| 7. | Polom Gemerská Poloma B | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:3 | 0 |
| 8. | Družba Čoltovo | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:6 | 0 |
Finále Pohára predsedu ObFZ Rožňava
(Zdroj: gemer.korzar.sme.sk)
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.