Stretli sa v ňom s futbalistami Tatrana Betliar. Obidve mužstvá sa poznajú zo súperenia v majstrovskej súťaži VI. ligy, v ktorej naposledy obidva zápasy vyhrali Betliarci (1:0, 3:1). V turnaji na neutrálnom mieste na ihrisku MFK v Rožňave sa stretli 29. júna 2018 o 18.00 v inej súťaži. Privítala ich hŕstka divákov, ale rozhodcovia do zápisu o stretnutí uviedli takú návštevnosť, aká nebývala tohto roku ani na zápase Tipos III. ligy, v ktorej Rožňavčania hrali - 600 divíkov. Prítomní sa z tohto údaja iba pousmiali. Veď okolo ihriska sa dalo narátať sotva 60 fanúšikov verných futbalu.
Aj keď favoritmi zápasu boli Betliarci, chuť vyhrať Pohár mal aj omladený celok Baníka z Rožňavského Bystrého. Zápis zo stretnutia prezrádza, že vedenia sa ujali už v 9. minúte hostia gólom Ivana Lörincza. Tento stav vydržal až do konca 1. polčasu, ale len do 46. minúty, keď z kopačky Martina Arvaya sa ujala strela a Tatran viedol už 0:2. Baníci začali striedať a namiesto mladého Riška Ďurského, prišiel ďalší mladý hráč Gábor, ktorému sa podarilo aj znížiť stav na 1:2. To ale bolo zo strany Bystranov všetko. Na konečný stav 1:4 upravil v 74. minúte Ladislav Lörincz a ďalší gól v 90 minúte zapísali rozhodcovia ešte Martinovi Árvayovi. Vyhral tak zaslúžene celok z Betliara, ktorý tak po 2. mieste v uplynulej sezóne dosiahol ďalší úspešný výsledok.
Pre zaujímavosť pripájam priemerný vek hráčov súťažiacich mužstiev. Baník Rožňavské Bystré v zápase nastúpil so 14 hráčmi, ktorých priemerný vek bol 23 rokov. Betliarsky Tatran predstavil 13 svojich hráčov s priemerným vekom 27 rokov. Z tohto porovnania vidieť, že obidve mužstvá mali pomerne mladú vekovú skladbu hráčov. Najmladšieho hráča mali Bystrania, za ktorých nastúpil 16-ročný Peter Milko. V zápase odohral 80 minút. Potom ho vystriedal bystranský najstarší hráč - 44-ročný Peter Minčík.
Na záver pochváľme ObFZ v Rožňave, že dal príležitosť v podobe turnaja vyskúšať mužstvám v podobnom súboji ako má Slovnaft Cup s mužstvami vyšších súťaží preveriť si svoje sily a vyplniť voľné miesta na odohranie futbalových zápasov. Bude však v ďalších ročníkoch potrebné zdokonaliť túto súťaž v niektorých slabších miestach, napr. aby na zápasy nebol delegovaný jeden rozhodca a každé kolo bolo vyhodnotené podobne ako majstrovské zápasy. Podporovať Fair - Play medzi súpermi a získať pre turnaj viacerých sponzorov. Spraviť všetko pre to, aby do turnaja sa zapojilo viac mužstiev a turnaj sa nehral až po skončení súťažného ročníka.
(MG od)
TABUĽKA FUTBALOVÉHO TURNAJA O POHÁR PREDSEDU ObFZ ROŽŇAVA 2018
| 1. | Tatran Betliar | 3 | 3 | 0 | 0 | 11:2 | 9 |
| 2. | Baník Rožňavské Bystré | 3 | 2 | 0 | 1 | 7:6 | 6 |
| 3. | MFK Rožňava - U19 | 2 | 1 | 0 | 1 | 7:3 | 3 |
| 4. | FK Plešivec | 2 | 1 | 0 | 1 | 4:3 | 3 |
| 5. | FK Hrhov - U19 | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 6. | FK Mladosť Lipovník | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:5 | 0 |
| 7. | Polom Gemerská Poloma B | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:3 | 0 |
| 8. | Družba Čoltovo | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:6 | 0 |
Finále Pohára predsedu ObFZ Rožňava
(Zdroj: gemer.korzar.sme.sk)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.