Na Aktíve III. ligy VsFZ bol aj šéf MFK Rožňava Michal Domik, ktorý takto vysvetlil, že klub nebude figurovať v novom ročníku III. ligy: „Oficiálne vám všetkým chcem oznámiť, že A-mužstvo MFK Rožňava končí. Rozpustili sme ho, čakáme už iba kým odídu poslední hráči, aby sme dostali nejaké peniažky na mládež, ktorej sa budeme venovať. Mesto Rožňava dalo klubu 180 eur na tri roky... Je mi veľmi ľúto, že sa tu musím s vami lúčiť. Chcel by som sa vám všetkým poďakovať za seriózne vystupovanie a korektnú hru. Dúfam, že aj vy ste sa v Rožňave cítili príjemne. Tretia liga je už naozaj o futbale a aj rozhodcovia boli na vysokej úrovni,“ čím definitívne potvrdil, že mesto nie je dvakrát naklonené futbalu.
Napokon, svoju skúsenosť má aj Richard Havrilla, ktorý o Gemeri hovorí ako o bielom mieste na mape umelých trávnikov na východe Slovenska. Ako je známe, rožňavský región potrebuje umelú trávu ako soľ. SFZ odklepol dotáciu na jeho výstavbu v Rožňave, rovnako tak i Košická župa. Čakalo sa už iba na finančnú injekciu mesta. „Od SFZ i z VÚC sme mali sľúbených 300 000 eur. Mesto malo podporiť projekt čiastkou 100 000 eur, no vyjadrilo sa záporne,“ podotkol Michal Domik. Pre Rožňavu je to obrovská škoda. Ktovie, kedy sa znova naskytne možnosť za takýchto výhodných podmienok postaviť ihrisko s umelým povrchom.
(Zdroj:Futbalnet.sk)


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a