Tam síce pomôžu skvalitniť hru kamarátov, ale iba na úkor svojho stagnovania. Keďže jediným lepším ligovým mužstvom medzi dospelými hráčmi sa zatiaľ javí iba FK Krásnohorské Podhradie (iba nevieme dokedy) a dlho nebude mať konkurenta v okrese. Alebo? Radšej nedopíšem... Preto tá myšlienka vyslovená v úvode. Založme Gemerskú regionálnu ligu a ušetríme výdavky, ktoré s futbalovým dianím súvisia. Nemusíme sa báť, že v prípade postupu zo 6. ligy vyššie nás budú trápiť vyššie výdavky na futbal, na hráčov a nebudeme to mať za futbalom ísť ďalej od hraníc regiónu. Veď aj tak V. ligu Košicko-gemerskú skpunu nik z Gemera nezastupuje a tak skoro zrejme ani nebude. Hlbšie som sa zatiaľ nezamýšľal, ale keď by sme v menších obciach uznali aj futbalové turnaje za súťaž, hralo by sa na viacerých ihriskách, teda aj tam, kde z futbalu dávno nemajú, najmä funkcionári obcí, doslova nič. A počas turnaja sa všeličo predáva, podáva, varí i konzumuje zadarmo. Ušetrilo by sa aj na dresoch a udržiavaním ihrísk. A kto vie ešte čo.
Poďme ale teraz na vážnu tému. Náš jediný zástupca vo vyššej ligovej súťaži pokračoval doma už štvrtým kolom. Aj v tomto domácom zápase neprehral a naďalej si udržiava kontakt s čelom tabuľky.
Majstrovské zápasy naplno bežia aj v našej 6. lige. Každý týždeň pripravujú hráči pre seba i divákov nové zážitky z ich hry a tak prichádzajú aj zaujímavé výsledky. V tomto treťom kole ich bolo niekoľko. Predovšetkým prekvapili nováčikovia, ktorí ale tentoraz na celej čiare prepadli. Zo 47 gólov, ktoré padli vo všetkých siedmich zápasoch, ide na ich vrub až 17, konto súperov však zaťažili iba 4 gólmi. Z ostatných mužstiev si dobre počínali hráči Honiec a Rožňavského Bystrého, ktorí prekvapili domácich a spolu si odviezli 6 bodov. Najlepším strelcom kola sa stali dvaja hráči: Lukáš Héger z Krh. Dlhej Vsi a Ondrej Vysoký z Rudnej, ktorí skórovali po štyri razy. Väčšinou sa hralo slušne a v Drnave a v Štítniku bez kariet.
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH 5. kolo 18.8.2018
|
FK Krásnohorské Podhradie – Kechnec 2:0 (1:0), G: Almáši 2 (1 z 11m). ŽK: T. Revúcky, E. Bodnár - M. Andreja+ČK, D. Šipoš, D. Želinský, T. Nagy, R. Kocai. ČK: M. Mészner (FK) R: J. Nosáľ - M. Fedák, E. Onderišin, DS: J. Hreško, Div.: 150. PODHRADIE: R. Bartko – J. Erdofalvi (c ), I. Oravec, Š. Kun, T. Revúcky, M. Seman (8´ N. Luko), D. Vozár, J. Rencsok (90´ J. Gorgei), T. Hajdúk (86´ E. Bodnár), M. Mészner, M. Almáši. Zaujímavosťou zápasu je, že tento v priamom prenose vysielala KechnecTV. Záznam si môžete pozrieť aj tu.
FK Kechnec Peter Šinglár: "V 1. polčase sme nehrali to, čo |
sme si sľúbili pred zápasom v šatni. To vylúčenie a gól nás trošku pribrzdilo, ale za ten druhý polčas musím chlapcov pochváliť, že bojovali, dobre sa pohybovali. Škoda, že sme nevyužili niektoré šance, i pološance iste by sme nejaký gól boli dali. Bol by to iný zápas. Súper už kontroloval hru. Po vylúčení domáceho hráča sme prestriedali zostavu, skúsili sme hrať na dvoch útočníkov, ale bolo to už také platonické. Nebolo to už také, ako som si predstavoval. OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Sobrance - Rudňany 1:0, Geča - Slávia Košice 2:1, Medzev - Pavlovce n/U 2:0, Sokoľany - Kalša 2:1, Topoľany - Čaňa 5:3, Čičarovce - Veľké Kapušany 2:1, Strážske - Petrovce n/L 1:0 TABUĽKA IV. LIGY JUH po odohranom 4. kole
|
Hlasy trénerov po zápase: FK Krh. Podhradie Peter Džačár: VI LIGA ObFZ ROŽŇAVA 3. kolo
|
18.8.2018 16.00
TABUĽKA VI. LIGY PO 3. NEÚPLNOM KOLE:
|
|
D O R A S T E N C I
II. LIGA VÝCHOD A 4. kolo 18.8.2018
|
MFK Rožňava - Lokomotíva Košice 1:7 (1:3). G: A. Ragán (z 11m) - J. Tomášek 3, G. Dos Santos Silva 2, J. Škavrek, M. Béreš. ŽK: R. Ďurský - R. Griglak, R: P. Béreš - R. Drenko, P. Gonos, DS: P. Repaský. Div.: 100. MFK: D. Csocso – T. Ivanič (c ), J. Ivanič, T. Leštach, R. Ďurský (52´ F. Znak), P. Milko, Á. Tamás, T. Lipták, A. Ragán, M. Ikrim R. Viola (67´ M. Horváth). Tréner: L. Dávid. OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Krásna - Trebišov 0:8, Košická N Ves - Spišská N Ves 2:1, Giraltovce - Ľubotice 0:1, FC Košice - GALAKTIK 2:2 |
TABUĽKA II. LIGY ST DORASTU VÝCHOD A
|
III. LIGA K-G 18.8.2018 3. kolo:
OSTATNÉ VÝSLEDKY: Medzev - Lkom Košice B 2:1, Čečejovce - Veľká Ida 2:1, BENECOL Košice - Kechnec 2:4, Malá Ida - Poproč 3:0. Zápas FK Krásnohorské Podhradie - Turňa n/B po vzájomnej dohode preložený na 29.8.2018 o 16.00. |
Geča - FK Hrhov 1-3 (0:1), G: P. Hegedus – O. Nagy, S. Žiga, L. Buróci. ŽK: 0 – M. Baláž. R: D. Zis. Div.: 50. HRHOV: R. Grosmann (c ) – M. Žiga, A. Máté, D. Grulyo, L. Buróci, M. Baláž, D. Jánosdeák (60´ R. Béreš), P. Kónya, O. Nagy, P. Ribár, S. Žiga. Baník Drnava – Tatra Sokoľany 7:0 (2:0). G: A. Polyák a L. Buday po 3, S. Vápeník. ŽK: 0 – I. Fabišík, J. Jano. R: P. Gonos. Div.: 30. BANÍK: A. Ďurán - A. Viglaský, D. Tisza (c ), M. Kováč, G. Petro, S. Vápeník, B. Silárdi (46´ P. Pilát), A. Polyák, L. Buday, T. Fábián, M. Ferko (46´ J. Bernáth). |
(MG od)
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).