Ťažko však bolo vopred určiť víťazov. Nakoniec do finále postúpili Družstevník Trhovište a MFK Gelnica B. Obidva zápasy sa skončili takto:
FK Družstevník Trhovište - OŠK Tušice TNV 2:0 (1:0). G: V. Koba, T. Šoltés. ŽK: L. Tkáč, Š. Treščo, T. Katuš - R. Duda, T. Mištaľ, K. Andrejko. R: J. Székely - D. Puškáš, Š. Kavčák. Div: 100.
Slávia TU Košice B – MFK Gelnica B 1:5 (1:3) G: F. Varga (vl.) - M. Hudák 3, H. Štrompf, A. Schutz. R: J. Eperješi - M. Djordjevič, M. Petraššovitš. Div.: 10.
MG od
Krajská futbalová liga skupina ObFZ|
|
|
Klub
|
Z
|
V
|
R
|
P
|
Skóre
|
B
|
K
|
+/-
|
FP
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | ![]() |
OŠK Tušice - TNV | 5 | 4 | 0 | 1 | 22:7 | 12 | 50 | 3 | 0 |
| 2 | ![]() |
MFK Gelnica B | 4 | 4 | 0 | 0 | 14:3 | 12 | 49 | 12 | 0 |
| 3 | ![]() |
TJ FK Družstevník Trhovište | 4 | 4 | 0 | 0 | 11:2 | 12 | 48 | 6 | 0 |
| 4 | ![]() |
Slávia TU Košice B | 5 | 4 | 0 | 1 | 13:13 | 12 | 47 | 3 | 0 |
| 5 | ![]() |
TJ Jednota Krasnohorská Dlhá Lúka | 4 | 3 | 0 | 1 | 9:6 | 9 | 46 | 0 | 0 |
| 6 | ![]() |
OFK Vojčice | 4 | 3 | 0 | 1 | 5:2 | 9 | 45 | 3 | 0 |
| 7 | ![]() |
TJ Tatran Betliar | 3 | 2 | 0 | 1 | 20:5 | 6 | 44 | 6 | 0 |
| 8 | ![]() |
TJ Vyšné Remety | 3 | 2 | 0 | 1 | 11:6 | 6 | 43 | 3 | 0 |
| 9 | ![]() |
TJ Pokrok Krásnovce | 3 | 2 | 0 | 1 | 11:9 | 6 | 42 | 0 | 0 |
| 10 | ![]() |
TJ Kusín | 3 | 2 | 0 | 1 | 11:9 | 6 | 41 | 3 | 0 |









































Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.