Ťažko však bolo vopred určiť víťazov. Nakoniec do finále postúpili Družstevník Trhovište a MFK Gelnica B. Obidva zápasy sa skončili takto:
FK Družstevník Trhovište - OŠK Tušice TNV 2:0 (1:0). G: V. Koba, T. Šoltés. ŽK: L. Tkáč, Š. Treščo, T. Katuš - R. Duda, T. Mištaľ, K. Andrejko. R: J. Székely - D. Puškáš, Š. Kavčák. Div: 100.
Slávia TU Košice B – MFK Gelnica B 1:5 (1:3) G: F. Varga (vl.) - M. Hudák 3, H. Štrompf, A. Schutz. R: J. Eperješi - M. Djordjevič, M. Petraššovitš. Div.: 10.
MG od
Krajská futbalová liga skupina ObFZ|
|
|
Klub
|
Z
|
V
|
R
|
P
|
Skóre
|
B
|
K
|
+/-
|
FP
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | ![]() |
OŠK Tušice - TNV | 5 | 4 | 0 | 1 | 22:7 | 12 | 50 | 3 | 0 |
| 2 | ![]() |
MFK Gelnica B | 4 | 4 | 0 | 0 | 14:3 | 12 | 49 | 12 | 0 |
| 3 | ![]() |
TJ FK Družstevník Trhovište | 4 | 4 | 0 | 0 | 11:2 | 12 | 48 | 6 | 0 |
| 4 | ![]() |
Slávia TU Košice B | 5 | 4 | 0 | 1 | 13:13 | 12 | 47 | 3 | 0 |
| 5 | ![]() |
TJ Jednota Krasnohorská Dlhá Lúka | 4 | 3 | 0 | 1 | 9:6 | 9 | 46 | 0 | 0 |
| 6 | ![]() |
OFK Vojčice | 4 | 3 | 0 | 1 | 5:2 | 9 | 45 | 3 | 0 |
| 7 | ![]() |
TJ Tatran Betliar | 3 | 2 | 0 | 1 | 20:5 | 6 | 44 | 6 | 0 |
| 8 | ![]() |
TJ Vyšné Remety | 3 | 2 | 0 | 1 | 11:6 | 6 | 43 | 3 | 0 |
| 9 | ![]() |
TJ Pokrok Krásnovce | 3 | 2 | 0 | 1 | 11:9 | 6 | 42 | 0 | 0 |
| 10 | ![]() |
TJ Kusín | 3 | 2 | 0 | 1 | 11:9 | 6 | 41 | 3 | 0 |










































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.