V Prípravke boli družstvá rozdelené do piatich skupín. Ich víťazi sa stretli na záver vo finálovom turnaji, z ktorého vzišlo toto záverečné poradie: 1. Bemifo Rožňava, 2. ŠK Polom Gemerská Poloma, 3. MFK Rožňava. Na konferencii sa kriticky poukázalo, že prihlásená Kružná v tejto kategórii neodohrala ani jeden zápas a dokonca nemali zaregistrovaného ani jedného hráča, na čo boli funkcionári klubu niekoľkokrát upozorňovaní. V nasledovnom období bude potrebné v tejto súťaži zlepšiť informovanosť o výsledkoch jednotlivých zápasov a tiež zmeniť jej štruktúru.
V žiackej súťaži hralo v uplynulom ročníku 7 družstiev. Tieto družstvá absolvovali 14 kôl. Pre nepárny počet účastníkov, mal v každom kole jeden tím voľno. Nakoniec vzišlo toto poradie: 1. MFK Rožňava B, 2. FK Plešivec, 3. TJ Papiereň Slavošovce. Najlepšími strelcami sa stali Gabriel Tomi z Plešivca a Samuel Čonka z Dobšinej, ktorí vsietili po 18 gólov. V žiackej súťaži ŠTK riešila 1 kontumáciu, čo nie je pre žiacke družstvo peknou vizitkou.
Ďalši kategória dorastenecká 4. liga mala v súťaži prihlásené iba 4 družstvá. Spolu odohrali 12 kôl. Konečné poradie bolo takéto: 1. TJ Baník Rožňavské Bystré, ŠK Polom Gemerská Poloma, 3. MFK Dobšiná. Najlepším strelcom súťaže sa stal Adam Labuda z Gemerskej Polomy, ktorý zaznamenal 16 gólov. Aj v tejto súťaži musela ŠTK riešiť 1 kontumáciu. Do vyššej súťaže postúpilo druhé mužstvo z konečnej tabuľky – Polom Gemerská Poloma.
V súťaži dospelých Oblastný futbalový zväz v Rožňave riadil mužstvá rozdelené do 6. a 7. ligy.
V 7. lige bolo prihlásených 10 mužstiev, ktoré podľa pravidiel odohrali za celý ročník 18 kôl. Podľa výsledkov zápasov nakoniec vzišlo toto poradie: 1. TJ Sokol Pača, 2. TJ Baník Rakovnica, 3. FK Gemerská Hôrka. Za najlepšieho strelca bol vyhlásený Vladimír Zsóri z Gemerskej Hôrky, ktorý počas roka vsietil 38 gólov. Prvé tri mužstvá z tabuľky postúpili na uvoľnené miesta 6. ligy.
V tejto súťaži ŠTK riešilo v súťažnom období až 7 kontumácií, z nich tento trest neminul mužstvo, za ktoré hral neoprávnený hráč. Je potrebné zdôrazniť, že za tento skutok zodpovedajú okrem hráča aj kapitán a vedúci mužstva.
V 6. lige štartovalo na začiatku ročníka 2018/19 14 mužstiev. Po 15. kole sa družstvo Jablonova n/T odhlásilo zo súťaže, čo zapríčinilo, že všetky jeho zápasy, ktoré dovtedy odohralo, boli anulované. I napriek tomu v tejto súťaži zvyšné mužstvá odohrali 26. kôl. Konečné poradie: 1. OFK Vyšná Slaná, 2. TJ Sokol Gemtex Rudná, 3. TJ Tatran Betliar. Za najlepšieho strelca súťaže vyhlásili Lukáša Hégera z Krásnohorskej Dlhej Lúky, ktorý nastrieľal až 39 gólov. Tesne za ním zaostal o 1 gól Kilián Šoltés z Drnavy.
Ani v tejto súťaži sa mužstvá nezaobišli bez 4 kontumácií. ŠTK musela riešiť aj inzultáciu v Plešivci. Pre nesplnenie podmienok o štarte v 6. lige (1 mládežnícke družstvo) bola nakoniec Kružná preradená do nižšej súťaže. Do vyššej súťaže V. ligy skupiny K – G sa prihlásilo mužstvo TJ Sokol Gemtex Rudná.
Z ďalšieho vyplýva, že 3 víťazné mužstvá v každej kategórii boli odmenené pohármi a diplomami.
Do vyšších súťaží v novom ročníku postúpili tieto mužstvá:
Dospelí V. liga K – G skupina: ŠK Sokol Gemtex Rudná
Do 6. ligy z 5. ligy: TJ Sokol Pača, TJ Baník Rakovnica a FK Gemerská Hôrka. Vyzdvihnúť musíme hráčov TJ Baník Rakovnica, ktorí prvýkrát v histórii futbalového klubu v obci postúpili do vyššej súťaže. Gratulujeme (pozn. MG).
Do novoutvorenej IV. dorasteneckej ligy riadenej VsFZ postúpilo družstvo dorastencov ŠK Polom Gemerská Poloma, ktoré postúpilo z 2. miesta súťaže riadenej ObFZ Rožňava.
Futbalový ročník 2019/20 sa začína v našom okrese 18.8.2019 v 6. lige a v 7. lige 25.8.2019 s týmito mužstvami dospelých:
|
6. LIGA
|
VYŽREBOVANIE I. KOLA
1. kolo 18.8.2019 Vyšná Slaná - Gem. Hôrka Pača - ŠK Štítnik Betliar - Dobšiná Dlhá Lúka - Plešivec Drnava - Rožň. Bystré Honce - Dlhá Ves Rakovnica - Hrhov |
7. LIGA
|
VYŽREBOVANIE
1. kolo 25.8.2019
Jovice - Čoltovo Krh. Podhradie B - Brzotín Kružná - Rudná B Lipovník - Jablonov n/T G. Poloma - FK Štítnik
|
ZASTÚPENIE FUTBALOYCH MUŽSTIEV OKRESU ROŽŇAVA VO VYŠŠÍCH SÚŤAŽIACH R. 2019/2020
|
|
IV.liga-SD-.KG-VsFZ
|
II.liga-SŽ-U15-sk.A-VsFZ
|
II.liga-MŽ-U13-sk.A-VsFZ
|
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).