V Prípravke boli družstvá rozdelené do piatich skupín. Ich víťazi sa stretli na záver vo finálovom turnaji, z ktorého vzišlo toto záverečné poradie: 1. Bemifo Rožňava, 2. ŠK Polom Gemerská Poloma, 3. MFK Rožňava. Na konferencii sa kriticky poukázalo, že prihlásená Kružná v tejto kategórii neodohrala ani jeden zápas a dokonca nemali zaregistrovaného ani jedného hráča, na čo boli funkcionári klubu niekoľkokrát upozorňovaní. V nasledovnom období bude potrebné v tejto súťaži zlepšiť informovanosť o výsledkoch jednotlivých zápasov a tiež zmeniť jej štruktúru.
V žiackej súťaži hralo v uplynulom ročníku 7 družstiev. Tieto družstvá absolvovali 14 kôl. Pre nepárny počet účastníkov, mal v každom kole jeden tím voľno. Nakoniec vzišlo toto poradie: 1. MFK Rožňava B, 2. FK Plešivec, 3. TJ Papiereň Slavošovce. Najlepšími strelcami sa stali Gabriel Tomi z Plešivca a Samuel Čonka z Dobšinej, ktorí vsietili po 18 gólov. V žiackej súťaži ŠTK riešila 1 kontumáciu, čo nie je pre žiacke družstvo peknou vizitkou.
Ďalši kategória dorastenecká 4. liga mala v súťaži prihlásené iba 4 družstvá. Spolu odohrali 12 kôl. Konečné poradie bolo takéto: 1. TJ Baník Rožňavské Bystré, ŠK Polom Gemerská Poloma, 3. MFK Dobšiná. Najlepším strelcom súťaže sa stal Adam Labuda z Gemerskej Polomy, ktorý zaznamenal 16 gólov. Aj v tejto súťaži musela ŠTK riešiť 1 kontumáciu. Do vyššej súťaže postúpilo druhé mužstvo z konečnej tabuľky – Polom Gemerská Poloma.
V súťaži dospelých Oblastný futbalový zväz v Rožňave riadil mužstvá rozdelené do 6. a 7. ligy.
V 7. lige bolo prihlásených 10 mužstiev, ktoré podľa pravidiel odohrali za celý ročník 18 kôl. Podľa výsledkov zápasov nakoniec vzišlo toto poradie: 1. TJ Sokol Pača, 2. TJ Baník Rakovnica, 3. FK Gemerská Hôrka. Za najlepšieho strelca bol vyhlásený Vladimír Zsóri z Gemerskej Hôrky, ktorý počas roka vsietil 38 gólov. Prvé tri mužstvá z tabuľky postúpili na uvoľnené miesta 6. ligy.
V tejto súťaži ŠTK riešilo v súťažnom období až 7 kontumácií, z nich tento trest neminul mužstvo, za ktoré hral neoprávnený hráč. Je potrebné zdôrazniť, že za tento skutok zodpovedajú okrem hráča aj kapitán a vedúci mužstva.
V 6. lige štartovalo na začiatku ročníka 2018/19 14 mužstiev. Po 15. kole sa družstvo Jablonova n/T odhlásilo zo súťaže, čo zapríčinilo, že všetky jeho zápasy, ktoré dovtedy odohralo, boli anulované. I napriek tomu v tejto súťaži zvyšné mužstvá odohrali 26. kôl. Konečné poradie: 1. OFK Vyšná Slaná, 2. TJ Sokol Gemtex Rudná, 3. TJ Tatran Betliar. Za najlepšieho strelca súťaže vyhlásili Lukáša Hégera z Krásnohorskej Dlhej Lúky, ktorý nastrieľal až 39 gólov. Tesne za ním zaostal o 1 gól Kilián Šoltés z Drnavy.
Ani v tejto súťaži sa mužstvá nezaobišli bez 4 kontumácií. ŠTK musela riešiť aj inzultáciu v Plešivci. Pre nesplnenie podmienok o štarte v 6. lige (1 mládežnícke družstvo) bola nakoniec Kružná preradená do nižšej súťaže. Do vyššej súťaže V. ligy skupiny K – G sa prihlásilo mužstvo TJ Sokol Gemtex Rudná.
Z ďalšieho vyplýva, že 3 víťazné mužstvá v každej kategórii boli odmenené pohármi a diplomami.
Do vyšších súťaží v novom ročníku postúpili tieto mužstvá:
Dospelí V. liga K – G skupina: ŠK Sokol Gemtex Rudná
Do 6. ligy z 5. ligy: TJ Sokol Pača, TJ Baník Rakovnica a FK Gemerská Hôrka. Vyzdvihnúť musíme hráčov TJ Baník Rakovnica, ktorí prvýkrát v histórii futbalového klubu v obci postúpili do vyššej súťaže. Gratulujeme (pozn. MG).
Do novoutvorenej IV. dorasteneckej ligy riadenej VsFZ postúpilo družstvo dorastencov ŠK Polom Gemerská Poloma, ktoré postúpilo z 2. miesta súťaže riadenej ObFZ Rožňava.
Futbalový ročník 2019/20 sa začína v našom okrese 18.8.2019 v 6. lige a v 7. lige 25.8.2019 s týmito mužstvami dospelých:
|
6. LIGA
|
VYŽREBOVANIE I. KOLA
1. kolo 18.8.2019 Vyšná Slaná - Gem. Hôrka Pača - ŠK Štítnik Betliar - Dobšiná Dlhá Lúka - Plešivec Drnava - Rožň. Bystré Honce - Dlhá Ves Rakovnica - Hrhov |
7. LIGA
|
VYŽREBOVANIE
1. kolo 25.8.2019
Jovice - Čoltovo Krh. Podhradie B - Brzotín Kružná - Rudná B Lipovník - Jablonov n/T G. Poloma - FK Štítnik
|
ZASTÚPENIE FUTBALOYCH MUŽSTIEV OKRESU ROŽŇAVA VO VYŠŠÍCH SÚŤAŽIACH R. 2019/2020
|
|
IV.liga-SD-.KG-VsFZ
|
II.liga-SŽ-U15-sk.A-VsFZ
|
II.liga-MŽ-U13-sk.A-VsFZ
|
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.