V Prípravke boli družstvá rozdelené do piatich skupín. Ich víťazi sa stretli na záver vo finálovom turnaji, z ktorého vzišlo toto záverečné poradie: 1. Bemifo Rožňava, 2. ŠK Polom Gemerská Poloma, 3. MFK Rožňava. Na konferencii sa kriticky poukázalo, že prihlásená Kružná v tejto kategórii neodohrala ani jeden zápas a dokonca nemali zaregistrovaného ani jedného hráča, na čo boli funkcionári klubu niekoľkokrát upozorňovaní. V nasledovnom období bude potrebné v tejto súťaži zlepšiť informovanosť o výsledkoch jednotlivých zápasov a tiež zmeniť jej štruktúru.
V žiackej súťaži hralo v uplynulom ročníku 7 družstiev. Tieto družstvá absolvovali 14 kôl. Pre nepárny počet účastníkov, mal v každom kole jeden tím voľno. Nakoniec vzišlo toto poradie: 1. MFK Rožňava B, 2. FK Plešivec, 3. TJ Papiereň Slavošovce. Najlepšími strelcami sa stali Gabriel Tomi z Plešivca a Samuel Čonka z Dobšinej, ktorí vsietili po 18 gólov. V žiackej súťaži ŠTK riešila 1 kontumáciu, čo nie je pre žiacke družstvo peknou vizitkou.
Ďalši kategória dorastenecká 4. liga mala v súťaži prihlásené iba 4 družstvá. Spolu odohrali 12 kôl. Konečné poradie bolo takéto: 1. TJ Baník Rožňavské Bystré, ŠK Polom Gemerská Poloma, 3. MFK Dobšiná. Najlepším strelcom súťaže sa stal Adam Labuda z Gemerskej Polomy, ktorý zaznamenal 16 gólov. Aj v tejto súťaži musela ŠTK riešiť 1 kontumáciu. Do vyššej súťaže postúpilo druhé mužstvo z konečnej tabuľky – Polom Gemerská Poloma.
V súťaži dospelých Oblastný futbalový zväz v Rožňave riadil mužstvá rozdelené do 6. a 7. ligy.
V 7. lige bolo prihlásených 10 mužstiev, ktoré podľa pravidiel odohrali za celý ročník 18 kôl. Podľa výsledkov zápasov nakoniec vzišlo toto poradie: 1. TJ Sokol Pača, 2. TJ Baník Rakovnica, 3. FK Gemerská Hôrka. Za najlepšieho strelca bol vyhlásený Vladimír Zsóri z Gemerskej Hôrky, ktorý počas roka vsietil 38 gólov. Prvé tri mužstvá z tabuľky postúpili na uvoľnené miesta 6. ligy.
V tejto súťaži ŠTK riešilo v súťažnom období až 7 kontumácií, z nich tento trest neminul mužstvo, za ktoré hral neoprávnený hráč. Je potrebné zdôrazniť, že za tento skutok zodpovedajú okrem hráča aj kapitán a vedúci mužstva.
V 6. lige štartovalo na začiatku ročníka 2018/19 14 mužstiev. Po 15. kole sa družstvo Jablonova n/T odhlásilo zo súťaže, čo zapríčinilo, že všetky jeho zápasy, ktoré dovtedy odohralo, boli anulované. I napriek tomu v tejto súťaži zvyšné mužstvá odohrali 26. kôl. Konečné poradie: 1. OFK Vyšná Slaná, 2. TJ Sokol Gemtex Rudná, 3. TJ Tatran Betliar. Za najlepšieho strelca súťaže vyhlásili Lukáša Hégera z Krásnohorskej Dlhej Lúky, ktorý nastrieľal až 39 gólov. Tesne za ním zaostal o 1 gól Kilián Šoltés z Drnavy.
Ani v tejto súťaži sa mužstvá nezaobišli bez 4 kontumácií. ŠTK musela riešiť aj inzultáciu v Plešivci. Pre nesplnenie podmienok o štarte v 6. lige (1 mládežnícke družstvo) bola nakoniec Kružná preradená do nižšej súťaže. Do vyššej súťaže V. ligy skupiny K – G sa prihlásilo mužstvo TJ Sokol Gemtex Rudná.
Z ďalšieho vyplýva, že 3 víťazné mužstvá v každej kategórii boli odmenené pohármi a diplomami.
Do vyšších súťaží v novom ročníku postúpili tieto mužstvá:
Dospelí V. liga K – G skupina: ŠK Sokol Gemtex Rudná
Do 6. ligy z 5. ligy: TJ Sokol Pača, TJ Baník Rakovnica a FK Gemerská Hôrka. Vyzdvihnúť musíme hráčov TJ Baník Rakovnica, ktorí prvýkrát v histórii futbalového klubu v obci postúpili do vyššej súťaže. Gratulujeme (pozn. MG).
Do novoutvorenej IV. dorasteneckej ligy riadenej VsFZ postúpilo družstvo dorastencov ŠK Polom Gemerská Poloma, ktoré postúpilo z 2. miesta súťaže riadenej ObFZ Rožňava.
Futbalový ročník 2019/20 sa začína v našom okrese 18.8.2019 v 6. lige a v 7. lige 25.8.2019 s týmito mužstvami dospelých:
|
6. LIGA
|
VYŽREBOVANIE I. KOLA
1. kolo 18.8.2019 Vyšná Slaná - Gem. Hôrka Pača - ŠK Štítnik Betliar - Dobšiná Dlhá Lúka - Plešivec Drnava - Rožň. Bystré Honce - Dlhá Ves Rakovnica - Hrhov |
7. LIGA
|
VYŽREBOVANIE
1. kolo 25.8.2019
Jovice - Čoltovo Krh. Podhradie B - Brzotín Kružná - Rudná B Lipovník - Jablonov n/T G. Poloma - FK Štítnik
|
ZASTÚPENIE FUTBALOYCH MUŽSTIEV OKRESU ROŽŇAVA VO VYŠŠÍCH SÚŤAŽIACH R. 2019/2020
|
|
IV.liga-SD-.KG-VsFZ
|
II.liga-SŽ-U15-sk.A-VsFZ
|
II.liga-MŽ-U13-sk.A-VsFZ
|

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-