V Prípravke boli družstvá rozdelené do piatich skupín. Ich víťazi sa stretli na záver vo finálovom turnaji, z ktorého vzišlo toto záverečné poradie: 1. Bemifo Rožňava, 2. ŠK Polom Gemerská Poloma, 3. MFK Rožňava. Na konferencii sa kriticky poukázalo, že prihlásená Kružná v tejto kategórii neodohrala ani jeden zápas a dokonca nemali zaregistrovaného ani jedného hráča, na čo boli funkcionári klubu niekoľkokrát upozorňovaní. V nasledovnom období bude potrebné v tejto súťaži zlepšiť informovanosť o výsledkoch jednotlivých zápasov a tiež zmeniť jej štruktúru.
V žiackej súťaži hralo v uplynulom ročníku 7 družstiev. Tieto družstvá absolvovali 14 kôl. Pre nepárny počet účastníkov, mal v každom kole jeden tím voľno. Nakoniec vzišlo toto poradie: 1. MFK Rožňava B, 2. FK Plešivec, 3. TJ Papiereň Slavošovce. Najlepšími strelcami sa stali Gabriel Tomi z Plešivca a Samuel Čonka z Dobšinej, ktorí vsietili po 18 gólov. V žiackej súťaži ŠTK riešila 1 kontumáciu, čo nie je pre žiacke družstvo peknou vizitkou.
Ďalši kategória dorastenecká 4. liga mala v súťaži prihlásené iba 4 družstvá. Spolu odohrali 12 kôl. Konečné poradie bolo takéto: 1. TJ Baník Rožňavské Bystré, ŠK Polom Gemerská Poloma, 3. MFK Dobšiná. Najlepším strelcom súťaže sa stal Adam Labuda z Gemerskej Polomy, ktorý zaznamenal 16 gólov. Aj v tejto súťaži musela ŠTK riešiť 1 kontumáciu. Do vyššej súťaže postúpilo druhé mužstvo z konečnej tabuľky – Polom Gemerská Poloma.
V súťaži dospelých Oblastný futbalový zväz v Rožňave riadil mužstvá rozdelené do 6. a 7. ligy.
V 7. lige bolo prihlásených 10 mužstiev, ktoré podľa pravidiel odohrali za celý ročník 18 kôl. Podľa výsledkov zápasov nakoniec vzišlo toto poradie: 1. TJ Sokol Pača, 2. TJ Baník Rakovnica, 3. FK Gemerská Hôrka. Za najlepšieho strelca bol vyhlásený Vladimír Zsóri z Gemerskej Hôrky, ktorý počas roka vsietil 38 gólov. Prvé tri mužstvá z tabuľky postúpili na uvoľnené miesta 6. ligy.
V tejto súťaži ŠTK riešilo v súťažnom období až 7 kontumácií, z nich tento trest neminul mužstvo, za ktoré hral neoprávnený hráč. Je potrebné zdôrazniť, že za tento skutok zodpovedajú okrem hráča aj kapitán a vedúci mužstva.
V 6. lige štartovalo na začiatku ročníka 2018/19 14 mužstiev. Po 15. kole sa družstvo Jablonova n/T odhlásilo zo súťaže, čo zapríčinilo, že všetky jeho zápasy, ktoré dovtedy odohralo, boli anulované. I napriek tomu v tejto súťaži zvyšné mužstvá odohrali 26. kôl. Konečné poradie: 1. OFK Vyšná Slaná, 2. TJ Sokol Gemtex Rudná, 3. TJ Tatran Betliar. Za najlepšieho strelca súťaže vyhlásili Lukáša Hégera z Krásnohorskej Dlhej Lúky, ktorý nastrieľal až 39 gólov. Tesne za ním zaostal o 1 gól Kilián Šoltés z Drnavy.
Ani v tejto súťaži sa mužstvá nezaobišli bez 4 kontumácií. ŠTK musela riešiť aj inzultáciu v Plešivci. Pre nesplnenie podmienok o štarte v 6. lige (1 mládežnícke družstvo) bola nakoniec Kružná preradená do nižšej súťaže. Do vyššej súťaže V. ligy skupiny K – G sa prihlásilo mužstvo TJ Sokol Gemtex Rudná.
Z ďalšieho vyplýva, že 3 víťazné mužstvá v každej kategórii boli odmenené pohármi a diplomami.
Do vyšších súťaží v novom ročníku postúpili tieto mužstvá:
Dospelí V. liga K – G skupina: ŠK Sokol Gemtex Rudná
Do 6. ligy z 5. ligy: TJ Sokol Pača, TJ Baník Rakovnica a FK Gemerská Hôrka. Vyzdvihnúť musíme hráčov TJ Baník Rakovnica, ktorí prvýkrát v histórii futbalového klubu v obci postúpili do vyššej súťaže. Gratulujeme (pozn. MG).
Do novoutvorenej IV. dorasteneckej ligy riadenej VsFZ postúpilo družstvo dorastencov ŠK Polom Gemerská Poloma, ktoré postúpilo z 2. miesta súťaže riadenej ObFZ Rožňava.
Futbalový ročník 2019/20 sa začína v našom okrese 18.8.2019 v 6. lige a v 7. lige 25.8.2019 s týmito mužstvami dospelých:
|
6. LIGA
|
VYŽREBOVANIE I. KOLA
1. kolo 18.8.2019 Vyšná Slaná - Gem. Hôrka Pača - ŠK Štítnik Betliar - Dobšiná Dlhá Lúka - Plešivec Drnava - Rožň. Bystré Honce - Dlhá Ves Rakovnica - Hrhov |
7. LIGA
|
VYŽREBOVANIE
1. kolo 25.8.2019
Jovice - Čoltovo Krh. Podhradie B - Brzotín Kružná - Rudná B Lipovník - Jablonov n/T G. Poloma - FK Štítnik
|
ZASTÚPENIE FUTBALOYCH MUŽSTIEV OKRESU ROŽŇAVA VO VYŠŠÍCH SÚŤAŽIACH R. 2019/2020
|
|
IV.liga-SD-.KG-VsFZ
|
II.liga-SŽ-U15-sk.A-VsFZ
|
II.liga-MŽ-U13-sk.A-VsFZ
|

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-