FK Krásnohorské Podhradie a MFK Rožňava. Prvé nevydržalo v štvrtej lige a muselo vypadnúť a MFK Rožňava sa tam dostal iba vďaka tomu, že víťaz VI. Ligy ObFZ Rožňava odmietol postúpiť a druhé mužstvo z tabuľky prepustilo postupové miesto práve klubu MFK Rožňava. Tak má Rožňava aspoň takto zastúpenie v piatej lige. Ako si bude počínať v novej súťaži, v ktorej doteraz vo svojej histórii nemalo zastúpenie, ukážu už prvé kolá. Ale obidvom mužstvám držíme v ročníku 2019/2020 silno palce!
D O S P E L Í
V. liga K – G 1. kolo 4.8.2019
Maratón Seňa - MFK Rožňava 2:1 (1:0). G: D. Spišák, T. Schnurer (PK) - M. Chochol (PK), ŽK: D. Spišák, P. Varga - J. Korfanta, T. Nemeth, M. Chchol, Z. Molčan, R: D. Sedlák - M. Marušin, M. Lipták, DS: M. Čaga. Div.: 87.
MFK Rožňava: L. Šalamon (C ) - P. Kontra, D. Kakalejčík, R. Greško (46´ , J. Korfanta, S. Ďuríček, T. Nemeth, D. Grulyo, L. Dávid, J. Figúr, M. Chochol.
Rožňavčania nastúpili posilnení cez prázdniny o piatich hráčov. Do brány sa vrátil zo ŠM Janíky Laco Šalamon, obranu posilnil Dominik Kakalejčík prestupom z FK Plešivec, Jozef Korfanta z Tatrana Betliar a 18-ročný Dominik Grylo z FK Hrhov. Mužstvo v útoku posilnil aj bývalý hráč MFK Rožňava a Spartaka Medzev Jaroslav Figúr. Všetci z nich nastúpili v 1. kole. Domáci nepatrili vlani medzi mužstvá hornej polovice tabuľky. I tak vyprevadili nováčika z Rožňavy s prehrou.
FK Košická Nová Ves – FK Krásnohorské Podhradie 1:0 (0:0). G: M. Halčišák, ŽK: F. Mikita, F. Horník, V. Štuň, R: Š. Molitoris – D. Ulian, V. Tóth, DS: J. Krajčík. Div.: 100.
PODHRADIE: J. Salai - Š. Kun, Cs. Kiss (67´ I. Bošela), N. Luko, I. Oravec, J. Kovács, T. Béke, J. Erdofalvi (C ), J. Benedik, M. Seman, M. Mészner.
Nášho druhého účastníka V. ligy pred súťažou posilnil Ján Kovács z Baníka Drnava, Tomáš Béke z FK Plešivec a Ivan Bošela z Jednoty Krásnohorská Dlhá Lúka. Gól však nezaznamenali, a tak tesne prehrali svoj prvý zápas v V. lige. Mali však za súpera druhé mužstvo z vlaňajšieho ročníka.
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Dvorníky-Včeláre - Hornád Ďaňa 4:2, Družstevník Budimír - Stavmont Kysak 4:0, Kokšov-Bakša - Slovan Poproč 2:1, Družstevník Malá Ida - Družstevník Perín 3:3, Lokomotíva Košice - Družstevník Čečejovce 4:3.
DORAST
III.liga Sk. Východ 3. kolo 3.8.2019
Akademy Janočko - MFK Rožňava 3:2 (3:1). G: K. Béreš 2, R. Karvanský - R. Gažík 2. ŽK: A. Mrázko - A. Ragán. R: S. Horváth - I. Pohanka. Div.: 40.
ROŽŇAVA: D. Csocso – M. Ikri, A. Ragán (C ), O. Miklóš, T. Leštách, D. Beke, J. Horvát, R. Gažík, A. Hajduk.
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: MFK Sina - MŠK Slavoj Spišská Belá 1:2, MŠK Tesla Stropkov - MFK Slovan Giraltovce 2:0, FK Košická Nová Ves - 1.MFK Kežmarok 2:0, KAC Jednota Košice - Slavoj Trebišov 0:9,MFK Stará Ľubovňa - Sokol Ľubotice 0:4.
(MG od)
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.